Extrémizmus v súčasnom štáte a v slobodnej spoločnosti

Ako súčasný štát nepriamo podporuje nacizmus a iné extrémistické ideológie

V poslednom článku som zhrnul ako štát nepriamo podporuje decentralizovanú ekonomiku zavádzaním obrovského množstva regulácií tej centralizovanej.

V nasledujúcom článku sa pokúsim vysvetliť ako štát vďaka svojim mechanizmom demokratických volieb a pozitivným právam dáva nacistom (ako aj iným agresívnym extrémistom) do rúk obrovskú politickú moc znemožňujúc ich efektívnu ostrakizáciu.

Inšpirovaný k napísaniu tohto článku som bol absurdným zistením, že nacizmus na Slovensku osobne podporujem, aj keď nedobrovoľne:

  1. Daňami totiž prispievam na chod a údržbu indoktričnej inštitúcie zvaná Katolícka cirkev (ktorú okrem iného pokladám tiež za zdroj šírenia extrémistických názorov, čo mi osobne až tak nevadí, len nerád na to nedobrovoľne prispievam).
  2. Katolická cirkev z týchto peňazí platí katolíckých kňazov kolaborujúcich s Kotlebom a ďalšími nacistami.
  3. Ak platí bod číslo 1 a bod číslo 2, tak mojími peniazmi reálne podporujem nacistov.

Ak nechcem porušovať zákon a neplatiť dane, tak všetko, čo s touto absurdnou situáciou dokážem robiť, je napísať tento článok:
Ako štát nepriamo podporuje nacizmus a iné extrémistické ideológie.

Hneď na začiatku by som uviedol, že poznám kontext Weimarskej republiky, ktorá podľa mnohých bola v danej dobe príliš liberálna, čo umožnilo jednoduchší a rýchlejší nástup Hitlera a nacistického režimu. Prílišný štátny liberalizmus je častokrát uvádzaný ako dôvod nástupu extrémistickej ideológie. S týmto si dovolím nesúhlasiť, kedže nástup nacizmu a fašizmu bol v tej dobe v Európe plošný a zapríčinený veľkým množstvom faktorov, a to aj v štátoch, ktoré sa nevyznačovali veľkou slobodou.

1. Demokratické voľby ako príčina veľkej politickej moci extrémistov

Nacisti či iní extrémisti sú obvykle frustrovaní, neúspešní, málo zarábajúci jedinci, ktorých je relatívne veľa a nemajú prakticky žiadnu reálnu ekonomickú moc.
Sú to práve demokratické voľby vďaka ktorým získavajú nacisti výraznú politickú moc, vďaka čomu kandidujú do parlamentu a šíria svoju nacistickú ideológiu.
V slobodnej spoločnosti by nacisti nemali žiadnu politickú moc.

2. Ekonomická moc extrémistov ako výsledok ich politickej moci

Ekonomická moc nacistov vyplýva z toho, že im štátny mechanizmus umožňuje obsadzovať verejné funkcie (napríklad Banskobystrická samospráva) a dávať im právo rozhodovať o prerozdeľovaní verejných peňazí. Nemôžeme sa vôbec čudovať, keď tieto peniaze sú následne využívané na podporu nazi-friendly firiem a osôb, ktoré vďaka daňovým poplatníkom získavajú nezanedbateľnú ekonomickú moc.

Primárny problém teda nespočíva v existencii samotných extrémistických skupín (ktoré by sami o sebe nemali výraznú moc), ale v demokratických mechanizmoch (možnosť byť zvolený), ktoré im dávajú reálnu politickú moc.

Možnosť byť zvolený a teda byť súčasťou verejnej inštitúcie, znamená právo nakladať s verejnými zdrojmi na podporu vlastnej ideológie či ideologicky spriaznených firiem. Čo vedie k upevňovaniu ekonomickej moci extrémistov.

3. Štátne garancie ako nástroj znemožňujúci efektívnu ostrakizáciu extrémistov

Plošne vynucovaná ochrana spotrebiteľa ako aj množstvo iných zákonov znemožňuje efektívnu ostrakizáciu a diskrimináciu extrémistov.
Predavačka v Tescu nemôže odmietnúť obslúžiť nácka, pretože podľa zákona je to rovnaký zákazník ako akýkoľvek iný. Firmy vďaka rôznym zákonom nemajú plnú kontrolu nad tým rozhodnúť sa, kto bude alebo nebude ich zákazník a podľa potreby ostrakizovať.
Štát garantuje nacistom množstvo práv, ktoré by v slobodnej spoločnosti nemali a boli by pod paľbou tvrdej ostrakizácie.

4. Štát ako alibistický nástroj na boj proti extrémizmu

Existencia anti-extrémistických zákonov a to, že boj proti nacizmu je oficiálne v kompetencii polície, súdov a štátu ako takého, degraduje individuálnu zodpovednosť každého človeka za šírenie extrémizmu.
Často sa stretávam s prístupom “svojimi daňami pripievam na políciu a súdy, nevidím dôvod prečo, by som náckov mal riešiť ja — nech to riešia oni.

Je nutné si uvedomiť, že vyhranenie sa voči agresívnemu extrémizmu by malo byť na úrovni každého človeka, nie na úrovni štátu. Štát, ktorý si uzurpuje oficiálny boj proti extrémizmu, bohužiaľ zbavuje ľudí individuálnej zodpovednosti tento problém riešiť vo vlastnej réžii, už len napríklad možnosťou efektívnej ostrakizácie.

Zhrnutie

Štát demokratickými voľbami dáva extrémistom do rúk veľkú politickú moc, ktorú by v slobodnej spoločnosti nikdy nemali. Vďaka rôznym garantovaným právam ich tiež efektívne chráni pred individuálnou ostrakizáciou. 
A v neposlednom rade je to štát ako bojovník voči extrémizmu, ktorý zbavuje občanov individuálnej zodpovednosti.