(Ne)možnosť sa odpútať?

Stretol som sa so zaujímavou teóriou — autoritatívna kolektivistická spoločnosť je tu preto, lebo má svoje evolučné opodstatnenie. Pre menej schopných či inteligentných jedincov je evolučne výhodnejšie nerozhodovať sa sám za seba — namiesto toho je rozumnejšie nasledovať vodcov. V divokej prírode je vyššia pravdepodobnosť, že takíto slabší jedinci prežijú ako v situácii, že by sa museli rozhodovať výlučne sami za seba.

Väčšina ľudí na Slovensku nerozumie dobre tej tajuplnej problematike, ktorej sa naši politici venujú, preto to najlepšie “evolučné” rozhodnutie je nasledovať vodcov a svojim voličským hlasom raz za štyri roky presunúť svoju individuálnu zodpovednosť na nich. Vysvetlenie je jasné — predsa nikto z nich netuší, ktoré priemyselné odvetvie potrebuje štátne dotácie, akú štátnu konferenciu je potrebné práve teraz zorganizovať, prípadne na čo je momentálne potrebné minúť najlepšie štátny rozpočet, aby Boh omylom nezabil nevinné mačiatka. A politici to vedia. Najlepšie.

Existuje isté percento ľudí, ktoré tým politikom rozumie, uvedomuje si veľmi dobre egoizmus a nezmyselnosť ich politických rozhodnutí. A to, že sú pri riadení ich vlastného života úplne zbytoční. Títo ľudia majú kontrolu nad svojím životom a vedia si ho dobre predstaviť bez štátnej podpory, dotácií, či najrôznejších benefitov, ktoré štát poskytuje. Ako aj bez štátnych intervencií. Napriek tomu zotrvávajú obeťou kolektivistických a populistických rozhodnutí väčšinovej masy. Tak ale funguje demokracia. Ako demokratický volič hovorí “na nič lepšie sme zatiaľ neprišli”(vysvetlenie ako by to mohlo fungovať lepšie napríklad tu — Prečo je slobodný systém lepší ako štátom garantované istoty).

Odhliadnuc od všetkých benefitov, ktorými štátna spoločnosť postavená na väčšinovom názore pre túto väčšinu poskytuje, stojí za zamyslenie, či je správne a morálne vynucovať akýkoľvek systém hoci aj s 95%-tnou obľúbenosťou voči zvyšným 5%, ktorí si svoj vlastný život dokážu predstaviť bez neho.

Drvivá väčšina inteligentných ľudí súhlasí s tvrdením, že je nemorálne, aby celoplošne všetci prispievali na cirkev a je preto nevyhnutné oddeliť cirkev od štátu a férovo zabezpečiť, aby na cirkev prispievali len tí, ktorí sú jej členovia. Tak ako je to už dávno v Rakúsku, či Nemecku.

Podstatne menej ľudí bude súhlasiť s tým, že je nemorálne, aby celoplošne všetci prispievali na tých, ktorí ich peniaze zaručene rozkradnú alebo o ich pomoc nijako nestoja, nechcú od ich obľúbeného systému žiadne benefity alebo len nechcú podporovať systém s ktorého hospodárením sú vrcholne nespokojní.

V dobe kvantových počítačov a umelej inteligencie nie je žiadny technický problém odhadnúť priemerné náklady štátu na každého človeka, ktorý využíva štátnu infraštruktúru (cesty, nemocnice, osvetlenie, zdravotníctvo apod) a tieto náklady na pravidelnej báze (napríklad ročne alebo mesačne) externalizovať na jednotlivých ľudí a férovo učtovať všetkým, ktorí sa rozhodli „štátny systém opustiť“.

Podobne ako teraz existuje portál zbohom.net, existoval by podobný portál, kde by sa každý človek mohol slobodne rozhodnúť či vypovedá alebo nevypovedá bájnu „spoločenskú zmluvu“ so štátom, ktorú svojim narodením so štátom „uzavrel“.

Títo “odpútaní” ľudia by adekvátne a férovo prispievali na používanie celej štátnej infraštuktúry, čím by sa zbavili svojej doterajšej daňovej povinnosti.

Najstrašidelnejšie na súčasnom systéme je, že úplne absentuje priama spätná finančná väzba medzi jeho podporovateľmi a samotným štátom. Ten totiž má isté ich peniaze aj napriek ich maximálnej nespokojnosti s tým ako hospodári. Mať možnosť zmeniť tento systém raz za 4 roky predstavuje absolútne nedostačujúcu spätnu väzbu, kedže toto obdobie je dostačujúce na to, aby politici maximalizovali svoj individuálny prospech, nakoľko najbližšiu spätnu väzbu dostanú až o 4 roky (kedy si obvykle voliči už nič nepamätujú s výnimkou volebnej propagandy).

Z hľadiska ideálnej spätnej väzby je preto nevyhnutné, aby ktokoľvek, kto nie je spokojný s akýmkoľvek rozhodnutím politikov, mal jednoduchú možnosť zo systému vystúpiť. Podobne ako má túto možnosť u akejkoľvej inej spoločnosti, ktorej posiela svoje peniaze.

Nefunkčný neefektívny štát by strácal svojich podporovateľov. A naopak — ak by bol funkčný a zabezpečujúci blahobyt občanov, tak by ich získaval (minimálne tých, ktorí si nevedia predstaviť spoločnosť bez neho).

Myšlienka vystúpiť z doterajšieho systému a vstúpiť do toho paralelného nie je nová — koncom 70-tych rokov ju rozvinul matematik a disident z Charty 77 Václav Benda v manifeste „Paralelní Polis“. Veril, že je potrebné vytvoriť paralelnú rovnováhu k vtedajšiemu nefunkčnému systému, zriadiť svet paralelného obchodu, paralelnej kultúry, či dokonca paralelnej súdnej moci.

Je to práve naša sloboda odpútať sa od vecí, ktoré sa nám nepáčia a pripútať k tým, ktoré nás napĺňajú a s ktorými sme spokojní, vďaka čomu sa celý náš život posúva dopredu. Platí to pre náš partnerský život, zamestnávateľa a malo by to platiť aj pre systém v ktorom žijeme.

Nemožnosť „odpútať sa“ vedie k situáciám, ktoré sú udržateľné iba použitím násilia.

Podobne ako by nefungovali vzťahy, do ktorých by vás niekto nútil, či firmy, kde by ste museli byť povinne zamestnaný, nefunguje dobre ani akýkoľvek spoločenský systém, ktorého musíte byť povinne súčasťou bez možnosti sa od neho odpútať.

Prečo je slobodný systém lepší ako štátom garantované istoty.

Like what you read? Give Pavol Luptak a round of applause.

From a quick cheer to a standing ovation, clap to show how much you enjoyed this story.