Prečo je anarchokapitalizmus transformovateľný do akejkoľvek podoby anarchie

Vrátane demokracie alebo anarchokomunizmu

Na napísanie nasledujúceho článku ma inšpirovala reakcia Československej Anarchistickej federácie (ktorú som doteraz rešpektoval) “Proč je anarchokapitalismus úplná kravina”.

Anarchia je voluntaryistická bezštátna spoločnosť, kde vzťahy všetkých jej členov sú obojstranne dobrovoľné.

Pre anarchokapitalizmus sú kľúčové vlastnícké vzťahy, ich rešpektovanie a striktná ochrana.

Viem si predstaviť, že anarchokomunisti či anarchosyndikalisti sa všetci dobrovoľne dohodnú, že vlastnícke práva nebudú rešpektovať a vybudujú si kolektivistický systém, kde “všetko bude patriť všetkým”. Podobne ľudia v anarchokapitalizme môžu vytvárať vlastné dobrovoľné komunistické či demokratické komunity a dobrovoľne si nastavovať kolektivistické vlastnícke vzťahy v rámci svojej komunity (podobne ako teraz vznikajú súkromne firmy či akciové spoločnosti). Pekný príklad je napríklad Christiania v Kodani, čo je dobrovoľný systém priamej demokracie (ktorý by rovnako dobre vznikol aj v anarchokapitalizme).

S takouto anarchokomunistickou či demokratickou spoločnosťou som osobne úplne OK a pokladám ju dokonca za podstatne morálnejšiu ako napríklad súčasnú spoločnosť, v ktorej obojstranne dobrovoľné vzťahy rešpektované nie sú.

Dôležite podotknúť, že naopak to ale nefunguje. V anarchokomunizme, ktorý nerešpektuje súkromné vlastnícke vzťahy, nie je možné ich opäť nadobudnúť a vytvoriť dobrovoľnú komunitu anarchokapitalistov alebo demokratov.

Historicky existuje viacero príkladov, kedy anarchosyndikalistická spoločnosť reálne existovala (predvojnové Španielsko, prípadne v súčasnej dobe Rojava).

Problém ľavicovo-orientovaných anarcho-spoločností vidím v ekonomickej udržateľnosti a následnej škálovateľnosti. Ľavicoví anarchisti (podobne ako všetci ľavičiari) nerozumejú ekonómii (keby rozumeli, tak nie sú ľavičiari).
Dovolím si tvrdiť, že anarchokapitalizmus stojí na pevných základoch Rakúskej ekonomickej školy, ktorej teórie boli opakovane empiricky potvrdené. Anarchokapitalizmus nie je “ďalšia” sociálna utópia, ktorá vyžaduje “tých správnych” ľudí. Anarchokapitalizmus počíta s tým, že ľudia sú draví, prospechárski, individualisti. A je to systém natoľko robustný, že kvôli týmto vymenovaným vlastnostiam neskolabuje — naopak dokáže z toho benefitovať.

Anarchokapitalizmus samozrejme nemusí predstavovať jedinú formu anarchizmu, ktorú si ľudia dobrovoľne vyberú — pred veľa rokmi, keď som sa zoznamoval s anarchizmom, som popísal slobodný systém, v ktorom namiesto politických strán fungujú občianské združenia s ekvivalentným sociálnym či ekonomickým programom a každý občan sa môže dobrovoľne rozhodnúť za akých podmienok bude ich členom a s akými benefitmy. Anarchokapitalizmus aj tejto forme anarchie dovoľuje vzniknúť.

Kryptoanarchia je špeciálny prípad anarchie vo virtuálnom priestore. Vďaka anonymite nie je možné efektívne intervenovať do súkromného vlastníctva (napríklad vynucovaná taxácia). Ochranu vlastníckych vzťahov je možné realizovať reputačnými mechanizmami a tzv. ‘escrow services’ (v tomto prípade je to podobné ako anarchokapitalizmus). Nemožnosť centrálneho vynucovania pravidiel (ktoré nie sú explicitne dané ako napríklad Bitcoinový protokol) eliminuje diktát centralizovaného štátu.

Napriek rôznym ideologickým konfliktom, ktorými sme svedkami v rôznych anarchistických komunitách, osobne som nesmierne rád, že väčšina intelektuálov, ktorých stretávam (a tam patria aj vplyvné osobnosti zo sveta umenia či biznisu, a to často už v dôchodkovom veku) nepochybujú o tom, že koniec autoritatívneho štátu s parlamentnou demokraciou je blízko.

A je potrebný posun do spoločnosti, ktorá rešpektuje slobodu jednotlivca. Už len preto, ža táto spoločnosť je viac civilizovaná ako tá, v ktorej žijeme teraz.

Like what you read? Give Pavol Luptak a round of applause.

From a quick cheer to a standing ovation, clap to show how much you enjoyed this story.