Ako spraviť dobrý videotutoriál. A prečo.

Napísané v roku 2011 na zajtra.sk.


Posledných pár mesiacov sa vás pokúšam čo to naučiť v seriáloch Nauč sa jQuery a Nauč sa CodeIgniter. (A Webrebel, hello.)

Formou videotutoriálov. Som sa zamyslel nad tým, prečo mi vlastne tak imponujú a čo robí dobrý programátorský video-návod dobrým. Poďme na to.

Prečo áno?

Sú osobnejšie.

Keďže počuješ hlas a spôsob vyjadrovania sa autora, môžeš si utvoriť lepší obrázok o jeho osobnosti. Ak ti jeho štýl sedí, je veľká šanca, že sa k nemu vrátiš. To samozrejme platí aj o klasických článkoch, ale takto máš niekoho hlas vo svojej hlave, je to osobnejšia forma komunikácie, a teda aj “puto” medzi autorom a tebou je silnejšie.

Vidíš kód kvitnúť.

Programátorské texto-návody často obsahujú masívne bloky kódu, ktoré je otrava lúštiť. Jasné, v tých lepších sú rozbité na menšie časti a tie sú samostatne vysvetlené, ale je treba dávať si ich do súvisu a skladať si z týchto častí celkový obraz.

Dobrý videotutoriál ti ukáže, ako sa kód postupne vyvíja z jednoduchého na zložitejší. Riadok po riadku, znak po znaku. Plus automaticky vidíš dopad každej zmeny.

V mojich videách sa snažím niečo napísať, počas toho vysvetliť čo robím a prečo, a keď sa prepnem do prehliadača, zmena je okamžite evidentná. Dopad každého kroku je jasne demonštrovaný, nič si netreba domýšľať.

Dva zmysly sú viac ako jeden.

Lepšie raz vidieť ako sto krát počuť? Čo takto naraz vidieť a ešte aj počuť? To znie lepšie, ako raz čítať. Hlavne ak máme veriť Dr. Williamovi Glasserori, ktorý povedal:

Zapamätáme si:
10% z toho, čo sme čítali
20% z toho, čo sme videli
30% z toho, čo sme počuli
50% z toho, čo sme videli a počuli
70% z toho, čo sme si vydiskutovali
80% z toho, čo sme zažili
95% z toho, čo sme učili iných

Posledný riadok je extra fajn pre mňa, pretože keď sa človek snaží niečo niekomu vysvetliť, zapamätá si to lepšie, ako keď to “vysvetľuje” sám sebe. Seba sám je totiž skromný človek, jemu stačí “Ok, tomu približne rozumiem”. Ale niekto iný? Tomu to treba vyargumentovať a podložiť. Chce to lepšie si vec naštudovať.

Na niektoré témy je video ako stavané.

Také jQuery je značne orientované na animácie. A video je rozhodne lepší spôsob na zachytenie animácie ako papier. Alebo článok. Rozumieme si.

Rovnako napríklad Photoshop. Môžem sa snažiť vysvetliť, akou mágiou som vystrihol tú kolobežku z fotky a čitateľ sa môže pokúšať predstaviť si to. Ukázať to na videu však bude lepšie pre každého. Nikto si nič nemusí domýšľať, pretože všetci vidíme čo sa stalo a ako presne sa to stalo.

Naša kultúra je video-orientovaná.

Youtube. Myslím, že viac nemusím hovoriť:) Sledovať niečo je jednoduchšie ako čítať. Toto pozorujem aj na sebe — milujem knihy, ale mám čím ďalej väčší problém sa do nejakej pustiť. Toľko roboty! A články o programovaní zvyknú patriť medzi dlhšie texty. To samozrejme neznamená, že videá sú automaticky lepšia voľba. Ale vysvetľuje to, prečo sú atraktívne.

Prečo nie?

Kedy sa im radšej vyhnúť?

Sú na nič, keď potrebujem niečo nájsť.

Ak potrebujem niečo rýchlo nájsť, nechcem video. Čakať, kým sa načíta a potom sa naslepo preklikávať? Dúfajúc, že nájdem čo hľadám? Nope. A vo videu sa nedá vyhľadávať. Google im tiež moc nerozumie, takže SEO majstri plačú.

Sú na nič, keď som boh.

Ťažký profesionál nepotrebuje vodiť za ručičku a spomínaný “znak po znaku” prístup ho môže akurát otravovať. Hlavne pre začiatočníka však predstavujú zaujímavú alternatívu. Osobne, keď niečo neovládam, pozriem sa po videu. Hlavne ak je od autora, ktorý ma baví.

Čo robí video dobrým?

Plusy a mínusy by sme mali, teraz sa pozrime na to, ako čo robí video dobrým.

Kvalitný obraz a zvuk.

Nehovorím, že je to to najdôležitejšie, ale povedzme si rovno — nikto sa nechce pozerať na hodinu zrnitého videa a šumiaceho zvuku.

Čo sa týka videa — treba eliminovať nepotrebné. Ja snímam len editor/prehliadač a tieto zaberajú celý rozmer videa. Všetky Docky a Štart menu a otvorené okná a blikajúce ukazovatele nahrávania nikoho nezaujímajú a zbytočne zavadzajú.

Nemám rád, keď niekto píše kód do mini-okna a zvyšok obrazu zaberá pracovná plocha. Máš obmedzený priestor, neplytvaj. A zväčši font, nikto nechce žmúriť.

Musí naozaj učiť.

Znie to ako samozrejmosť, ale nie je. Stretol som sa s videami, ktoré boli iba komentár toho, čo sa deje na obrazovke. Čo samozrejme robím aj ja, ale snažím sa dať dôvody prečo robím čo robím, objasniť, prečo to nerobím inak, dať najavo, čo by sa stalo keby to nespravím a vôbec vysvetliť podstatu toho, čo robím.

Ak “učiteľ” len slovo po slove recituje, čo píše, načo vôbec otvára ústa? Čítať si to môžem aj sám a nepotrebujem na to video.

Musí byť zábavné.

Ak chceš vidieť, ako sa niekto premrmláva cez hodinu materiálu, choď do školy. Videotutoriály zvyknú byť dlhé, preto musia byť zaujímavé a zábavné. Stále sa musí niečo diať, autor nesmie zostávať dlhé minúty v editore bez toho, aby ukázal výsledky roboty. A nemal by zostávať ticho. Spravím, vysvetlím — bum — prepnem sa do browsera, ukážem čo sa stalo, vysvetlím prečo, ideme ďalej.

Dôležité je, aby bol samotný inštruktor entuziastický. Aby bolo evidentné, že to robí, lebo ho to baví. Ak to nezaujíma jeho, prečo by to malo zaujímať mňa?

Musí byť pripravené.

Z vlastnej skúsenosti — sústrediť sa naraz na písanie programu a veci, čo ti lezú z úst, je robota sama o sebe. A fakt, že sa snažíš počas programovania učiť a vysvetľovať, to rozhodne nezľahčuje:)

Príprava je potrebná.

Najprv si samozrejme pripravím program, ktorý budem vyrábať. Vyrobím stránku, ktorú budem kódiť. Počas toho si robím poznámky, zapisujem si, o čom chcem kecať a v akom poradí. Keďže kód začína jednoducho a postupne sa komplikuje, zapisujem si tiež kusy kódu v priebehu tvorby. Aby som vedel vysvetliť proces celý proces s tým, ako prebiehal.

Niekedy si zapisujem odrážky, niekedy sa rozšupnem a napíšem niečo, čo sa podobá na článok. Že z toho potom nečítam, je vedľajšie. To samotné napísanie pomôže utriediť si myšlienky v hlave a potom aj tá improvizácia funguje lepšie.

Ako, cez čo a čím ja nahrávam videá, som podrobnejšie rozpísal v tomto článku. (Doba pokročila, teraz používam Zoom H4N na zvuk a Screenflow na nahrávanie obrazovky.)

Chceš ísť do toho?

Nečakaj!

Začni. Hneď teraz! Nečakaj, kým budeš “dosť dobrý na to, aby si mohol učiť.” Blbosť. Čím viac človek vie, tým jasnejšie si uvedomuje, ako málo toho vie. Keby čakám kým budem dobrý, nikdy by som nič nespravil.

Jasné, prvých pár videí možno bude stáť za nič. A určite sa nájde niekto, kto ťa sprdne a označí za neschopného amatéra. Nevadí. Buď je to človek, čo v živote nič nespravil a chce rýpať — jeho názor je irelevantný. Alebo je to niekto, kto je lepší ako ty — jeho nič nenaučíš, nemáš mu čo ponúknuť. Tvoje videá nebudú pre neho. Budú pre tých, čo vedia menej ako ty. A vždy sa nájde niekto, kto vie menej ako ty. A učenie iných je najlepší spôsob ako sa niečo naučiť:) Takže nečakaj a začni.

Maj svoj štýl.

Môj štýl je veľmi neformálny. Myšlienka za tým je “ako by som to asi vysvetlil kamarátovi, keby sedí vedľa mňa?”

Keď ti niečo vysvetľujem, považujem ťa za rovnocenného. A chcem ti ukázať, ako spraviť túto cool vec! Keď sa ja chcem niečo naučiť, nechcem niekoho, kto si potrebuje dokazovať svoju nadradenosť a chrliť na mňa jedno “veľké, múdre” slovo za druhým.

Občas sa pomýliť, občas odignorovať poučku, občas sa vyjadrovať “ako sedlák”, toto všetko je v mojich očiach OK. Ak som vysvetlil, čo som chcel vysvetliť. A ak som pobavil.

Tento štýl nemôže a nebude vyhovovať každému. A to je tiež OK. Nikdy sa nezavďačíš každému a nie je dobrý nápad sa o to pokúšať. 100 ľudí, 100 chutí. A mať 20 ľudí, ktorí ťa žerú, je lepšie ako 100 ľudí, ktorí ťa ako-tak-s-prižmúrenými-očami tolerujú. Tí dvadsiati sa totiž vrátia aj nabudúce.

Máš k dispozícii video a zvuk. Využi to!

Nezabúdaj na to, čo som hore hovoril o zábavnosti videa. Trocha audiovizuálneho humoru nikdy nie je na škodu. Ak je to tvoj štýl, samozrejme:)

A posledná rada. Tá najdôležitejšia.

Bav sa.

Uč, čo ťa baví. Ak je to zábava pre teba, bude to zábava aj pre ostatných. Entuziazmus je nákazlivý. A neboj sa občas povedať niečo stupídne, aj zlyhaný pokus o vtip dáva najavo, že sa bavíš. A na to ľudia reagujú. Znamená to, že ti na tom záleží. A to znamená, že má zmysel ťa počúvať.

Ako povedal ujo Kurt Vonnegut:

“Nájdi si tému na ktorej ti záleží. Na ktorej vo svojom srdci cítiš, že by malo záležať aj iným. Tento nefalšovaný záujem, nie tvoje hrajkanie sa so slovíčkami, bude tým najpodmanivejším a najzvodnejším elementom tvojho štýlu.”

Ak si takú tému nájdeš, si šťastný človek. A šťastní budú aj všetci tvoji poslucháči.


Originally published at www.zajtra.sk.


Ak sa ti tu chutí, môžeš mi dať srdiečko či zazdieľať a budem ťa ľúbiť :) Okrem týchto drístov učím ľudí programovať. Mám kopu online kurzov a do konca roka 2016 ich môžeš všetky mať za 199 eur.