O úspechu

Tento článok je prepis prezentácie,
ktorú som dával na Profesia Days 2015.

Je o úspechu a ceste k nemu.
A o tom, ako sú tieto veci pre mňa prepojené.


Čaute, ja som yablko. Som autorom kurzu webrebel.sk a inštruktor learn2code.

Na to, že nemám žiaden život / sociálnu interakciu / dobrý vtip na úvod, sa prekvapivo často stretávam s nasledovnou otázkou:

„Bol webrebel úspešný?”

Čo je fajn, solídna otázka.
Avšak, keď sa na to ľudia pýtajú, často myslia toto:

Sakle a sakle peňazí. Sa mi z vačkov sypú.

Keď sa pýtajú, či bol projekt úspešný, pýtajú sa:
„Tak čo, už máš jachtu?”
„Máš 2 jachty?”
„Čo robíš v stredu, môžem si v prísť požičať tvoju jachtu?”
„Môžeme si porovnať naše jachty? Kto z nás má väčšiu jachtu, lebo všetci vedia, že čím väčšiu jachtu máš, tým si viac muž a vôbec nič si tým nekompenzujeme??”

[SPOILERS]
Nemám jachtu.

[SPOILER-SPOILERS]
Webrebel BOL úspešný.

[SPOILER-SPOILER-SPOILERS]
Finančne pravdepodobne oveľa menej, ako si myslíš.

Na stránke je číslo, koľko ľudí si rebela kúpilo. Na konci prvého kola to bolo nejakých 4300 ľudí, a keď si to niekto vynásobí 99 eurami alebo nebodaj 199 eurami, čo sú ceny dvoch ponúkaných balíčkov, dostane také číslo, až sa mu hlava zatočí.

Avšak tento človek možno nevie, a možno je len zmätený z točiacej sa hlavy, že existuje free verzia webrebela. A veľká väčšina spadá do tejto kolonky. A reklama si tiež toho zožerie. A potom sa to celé rozdeľuje. A výsledné číslo je oveľa skromnejšie.

Takže všetci tí, čo sa pýtajú, či som si už kúpil Lambordžíni…
Čo som si zarobil ja, za to by som možno mohol ísť pozrieť.
Na koleso z takého auta.
Z diaľky.

To by mi možno dovolili.
A to je v poriadku.

Projekt bol úspešný.

Pretože pre mňa — a teraz sa pripútajte, idem byť naivný idealista:

Pro at capitalism.

Peniaze sú fajn, sú potrebné, ale peniaze sú taký nepovinný, občasný side-effect úspechu.

Teraz. Mne je jasné, že toto sa mi ľahko hovorí, kým som mladý, relatívne zdravý a nepotrebujem ich tak veľa, aby som mal za čo uplácať lekárov.

Že teraz môžem mať toto “naivné zmýšľanie“, lebo ešte neviem, čo je „skutočný život“. Ale vyťahujem to tu preto, že sa stretávam s mojimi rovesníkmi a ľuďmi mladšími ako ja, ktorý žiaden idealizmus nemajú.

A to je smutné! Čo to je, mladý človek bez idealizmu? Plytvanie mladotou toto!

Ich cieľ je iba slepo sa dotackať k saklu peňazí. A je im viac menej jedno, akými uličkami sa budú tackať a je im jedno, po akých hlavách postúpajú. Ak dosiahnu “úspech”, je im jedno, ako sa k nemu dostali a čo všetko na ceste stratili alebo spôsobili.

Na výške som sa bol obklopený ľuďmi, ktorí nenávideli školu. Ja som bol na zlej, ty si mohol byť na dobrej, to je teraz vedľajšie. Nenávideli školu, vedeli, že všetko čo robíme je zbytočné a úplne nepoužiteľné v skutočnom živote, často plné klamstiev a nenávideli to.

A títo istí ľudia, keď spravili skúšky, na promóciách oslavovali ako malé deti, tri metre do vzduchu skákali, tie čapice vyhadzovali jak v americkom filme a tak hrdí sú, že ten diplom majú zavesený na stene.

???

Ok, takže ty dokážeš v jednej vete povedať „Tento papier, na ceste k nemu som nič hodnotné nezískal, boli to stratené roky života SOM NA TO TAK HRDÝ!

???

Ja to nedokážem.

Ak cesta bola prázdna, rovnaký je výsledok.
Prázdny.

A ľudia mi hovoria „Nechaj to tak, veď sú len šťastní, že to zvládli.”

Ale ja neverím na nechanie to tak.

Pretože to neodíde so školou, toto je mindset, ktorý si odnesú do života a budú v ňom pokračovať. Potom tu máme ľudí, ktorým je jedno čo spravia a ako to spravia, ak na konci je úspech [peniaze].

A ešte je to aj cenené.

Všetky tie startupové články a humorné ekonomické časopisy sa posierajú z titulkov „Firma XY bola odkúpená za 100 miliónov” a ľudia si majú povedať “Wow, to musia byť skvelí podnikatelia, aj ja chcem byť ako oni!” A čo kvôli tomu spravili? Pfft, who cares?

Mi to príde, že:
“Hej, facebook nás odkúpil za 20 miliónov!”
- Čo ti jebe, ste úžasná firma, skvelí podnikatelia. Čo vlastne vaša firma robí?“
“To je jedno, 20 MILIÓNOV!”
- Wow, fakt super, ale seriózne.. čo robí vaša firma.
“Uhm, sp.. spô.. dáva rakovinu oka malým šteniatkam…?”

„… …čo ti jebe, 20 miliónov! Skvelá firma, úžasní podnikatelia!”

Čo robíš, nedávaj rakovinu šteniakam! Pozri aký je, úplne ňuňu. Nerob také, šak.

„Hej, vyrobil som appku a mám za ňu strašné peňáze, úplne ryžujem.”
- Ok, čo je to za appku.
„Uh uh.. je to aplikácia, ktorá robí, že.. že.. robí prdy smradľavejšie”
- Ok, takže ty si sa zavrel a venoval si roky svojho života, a teraz… sú prdy smradľavejšie?
„Fuuu ale toľko peňazí”
- Ok, takže ty si prišiel, spravil svoju robotu a teraz je svet, po tebe, objektívne horšie, nechutnejšie a smradľavejšie miesto?
“Ale som tak bohatýýýý a úspešnýýý…”

Čiže svet bol lepší, potom si prišiel ty, a teraz je horší.
Kvôli tebe.
A ty to berieš ako úspech.

Ja nie.

Znova, možno som naivný, ale koľko peňazí som získal, musí byť vyvážené s tým, čo všetko som na ceste k nim stratil.

Ja sa počas dlhodobého projektu pýtam:

- Bol to dobre strávený čas?
- Naučil som sa niečo hodnotné?
- Alebo som si od nervov vytrhal vlasy a zostarol o 30 rokov?

A na konci:

- Som ešte stále dobrý človek?

Možno patetické, ale ja by som bol tak rád, keby sa viac ľudí pýta také otázky.

Ja neverím na úspech cez mŕtvoly. Ak som “uspel” finančne, ale na ceste k tomu som vedome niekomu ublížil, to nie je úspech. To nemôže byť úspech. To môže byť úspech len pre debila, kus špiny.

Človek môže dosiahnuť úspech a nezarobiť nič.
Človek môže dosiahnuť úspech a prerobiť.

Niekto si môže zobrať všetky peniaze, požičať si od známych a konečne natočiť ten krátky film, o ktorom celý čas sníval. A ten môže byť dobrý. A to je úspech. Možno to k niečo bude viesť, možno nie, ale on už uspel. Aj keď je v mínuse.

A to, že človek zarobil peniaze ešte neznamená, že bol úspešný. Nie automaticky. Nie v mojich očiach.

Nedávno sa ma chalan spýtal, čo by stalo spraviť stránku, kde by si ľudia za peniaze kupovali lajky na facebooku a pozretia na youtube.

A ukázal mi stránku, ktorá robí presne to. S tým, že „Chcem byť podnikateľ, chcem podniknúť toto isté, len v slovenčine.”

Tak som ho taktne poslal do prdele, pretože to je prijebaný nápad hodný satana, ale zaujalo ma, že ani nežmurkol nad ojebávačskosťou toho konceptu. A odôvodnil to slovami “Dnes už aj tak nemáš nič objektívne a jediný spôsob, ako nad tým mať kontrolu, je dostať sa na vrchol” alebo nejaká podobná rytmusovská chojovina.

A doplnil to mojím obľúbeným „Keď to nespravíš ty, spraví to niekto iný.”

Hej.
To je pravdepodobne čo si nacisti hovorili, keď tlačili ľudí do komory.

„Keď ho nepotlačíš ty, spraví to niekto iný.”

Chjaj.
Že svet horí, neznamená, že ty musíš prihadzovať do ohňa.

Ja neviem, či je to biznis,
alebo televízne noviny,
alebo magazín Forbes,
ale niečo tu buduje generáciu mladých, cynických, miniatúrnych Donaldov Trumpov.

A armáda mini Donaldov Trumpov by bola vtipná.
Pretože tie vlasy.

Úspech.

Bola by vtipná.
Keby nebola smutná.

Toto sú ľudia, ktorí dokážu kritizovať aké prázdne sračky hrajú v rádiách, aké hlúposti bežia v kinách, ale keď príde na ich vlastnú firmu, zrazu to, že robia prázdnu, špinavú, cynickú, nechutnú robotu na jedno použitie, je v poriadku.

Petože „Taký je biznis, brácho.”

Ľudia ti povedia, že taký je biznis, že inak to nejde.
Ide. Len si príliš lenivý, aby si sa snažil.

Ľudia ti povedia, že taký je biznis.
Lenže biznis je taký, aký si ho spravíme.

“Vieš no, taký je svet.“

Hej? Taký je? Sám od seba?
Pámbožko zišiel z nebies, luskol prstom a svet taký je?
Svet robia ľudia, ty trúba. Ty si dôvod, prečo je takýto a ty to berieš ako ospravedlnenku.

„Oh, to nie ja, to svet okolo mňa je zlý.”

Hej ty neviniatko, vždy je to niekoho iného chyba, poznáme takých majstrov.

Navyše to buduje kultúru „profesionálnych podnikateľov,“ ktorí často vedia iba toľko, že chcú podnikať a nemajú poňatia v čom. Mne sú strašne vtipní.

Človek sa stretáva s mladými, čo majú podnikateľské ambície, spýtaš sa ich “Chceš podnikať, super, v čom?”

“Ja.. neviem, ja chcem byť podnikateľ.”

To je ako keby niekto povie:

“Milujem šport, žijem športom, chcem byť profesionálny športovec!”
-
Hej? A ktorý šport robíš?
“Ja neviem, ja chcem byť športovec”.

Um.

“Chcem byť hudobníčka, hudba je môj život, chcem sa ňou živiť!”
- Super, a na aký nástroj hráš?
“…nástroj?”

“Chcem byť chirurg.”
A potom neskôr “AAAah, nie, pán doktor, toto má byť operácia obličiek!!
- “A neni to jedno? *pich pich pich* Šak mám *pich pich* plášť a pichám do ľudí skalpelom, to je to čo robí doktor, má plášť a pichá do ľudí skalpelom, nie?”

…áno aj nie.

V každom inom odbore by ste si povedali, že chudák bude asi trochu pribrzdený a bolo by nám ho ľúto. Ale v našom odbore, v biznise, ľudia iba súhlasne kývu hlavou „Skvelé, zobral si osud do vlastných rúk, chceš byť podnikateľ!

Ako keby už len to bolo vznešené rozhodnutie.
A čo vlastne robí je druho až stvrtoradé.

Nie automaticky. Nie samé od seba.

Takže bol náš projekt úspešný?
Áno.

Ľuďom sa videa páčia, mnohých niečo naučili, mnohých rozosmiali, ľudia si kúpili produkt, ktorý naozaj chceli a majú pocit, že to boli dobre investované peniaze. Že dostali to, čo si zaplatili.

Človek si kúpil 199 eurovú verziu a zistil, že ten bonus oproti 99 eurovej nevyužije. Napísal mi, že zvažoval, že si tých 100 vypýta naspäť, ale že vlastne si uvedomil, že tie videa sú tak dobré, že si aj tých 199 zaslúžia. A že je vlastne rád aj tak.

Ľudia sú spokojní, sú šťastní, sú pobavení a my sme v pluse.
To znie ako úspech.
Pretože je.

Mohol som mať viac? Keby ojebávam? Keby to odfláknem, keby spravím tretinu roboty a vypýtam si rovnako? Pravdepodobne.

Bol by som šťastnejší? Nie. Bol by som na seba nasraný. A nenávidel by som sa. A vo vnútri by som cítil ako klamár. A to mi za tie eurá navyše nestojí. A nemalo by ani vám.

Ľudia sa niekedy nechajú oklamať tým “Inak to nejde, musíš byť špina” a stiahne ich to ako špirála. A ľudia, ktorí sa snažia byť poctiví, sú často označovaní za smiešnych snílkov a zasraných hipíkov naivných, a preto sú často aj ticho. Ale ľudia by mali vedieť, že sme tu.

Že sa dá zarobiť aj byť dobrý človek. Že sa to nevylučuje. Webrebel je poctivý, solídny produkt, jeho úloha je učiť ľudí, a to sa mu darí.
A zarobili sme.

Ide to.

“If nothing we do matters, then all that matters is what we do.”

Toto je trochu zamotaný quote z televízneho seriálu Angel (cuz I’m a fucking nerd, ok), ktorý hovorí, že ak svet je absurdný, ak naozaj na ničom čo robíme v konečnom dôsledku nezáleží, tak jediné na čom záleží je to, čo robíme.

Čo robíme je to jediné, čo máme. Takže zamýšľajte sa nad vecami, ktoré robíte. Aby ste sa neskôr za ne nemuseli neznášať.

A buďte k sebe dobrí.
Aj keď vám budú hovoriť, že ste naivní.
Je to dôležité.

Vďaka za pozornosť.


Si pozri slajdy, ktoré fungujú iba s textom a, povedzme si úprimne, dokonalým komediálnym timingom:P


Špinavá reklama na záver. Registrácie do http://webrebel.sk/ a taktiež http://webrebel.cz sú znova otvorené. Poď do toho!


Ak sa ti tu chutí, môžeš mi dať srdiečko či zazdieľať a budem ťa ľúbiť :) Okrem týchto drístov učím ľudí programovať. Mám kopu online kurzov a do konca roka 2016 ich môžeš všetky mať za 199 eur.