Si freelancer? Pýtaj si dvojnásobok
Ako si vypýtať a dostať viac
Viac než 10 rokov si zarábam ako freelancer.
Dám ti zopár rád ako si pýtať viac.
2x viac než si pýtaš.
Druhá časť článku: Váž slová, lebo ti ich zaúčtujem.
Budem rozprávať z pohľadu (webového) programátora, pretože to som.
A taktiež som točič programátorských kurzov. Kurzotvorič.
Ale rovnako to isto funguje pre dizajnérov, copywriterov, živnostníkov…
Predtým ale zopár všeobecných rád.
Ak začínaš s freelancingom.
VOĽNÁ NOHA vs AGENTÚRA
Je lepšie mať spojku.
Pracovať napríklad cez reklamnú agentúru.
Aby ty si nemusel komunikovať priamo s klientom.
Čím menej komunikuješ s klientom, tým lepšie.
Pretože keď bude vrieskať, a klient bude vrieskať, bude vrieskať po nich.
A tebe z toho len vytiahnu, že čo máš naozaj spraviť.
A tiež je na agentúre, aby zabezpečila či bude zaplatené a kedy.
Lebo keď si na to sám a si mladý, klient s tebou ľahšie vydrbe.
Ja som tiež tak prišiel o pár tisíc.
Lebo som pracoval bez zmluvy a zálohy.
Keď robíš na niečom drahšom/dlhšom/väčšom, skús si dohodnúť zálohu.
Hlavne ak je to pre nejakých finančníkov, biznis ľudí… vieš, ľudí bez duše.
Je tu istá šanca, že s tebou idú vydrjeoklamať ťa.
PERCENTÁ vs PLAT
Väčšina startupov zlyhá.
Niekto rozbieha biznis a môže ti ponúknuť percentá namiesto platu.
Lebo vie, že pravdepodobne zlyhá a 5% z nuly je menej, ako keby ti platil mesačne.
Ako ono to môže to vypáliť a budeš prachatý.
Ale ber ako gambling.
Možno si zarobíš, ale pravdpodobne nie.
Jak bitcoin.
Zobrať plat je nudná možnosť ale bezpečná možnosť.
Teraz…
Zrejme viac ako si pýtaš.
Je moja rada pre teba.
Prvých pár rokov som bral 10€ na hodinu.
Teraz by som nešiel pod 20 nešiel, ideálne 30.
Samozrejme záleží na meste, klientovi, jazyku, kvalite ľadu, faktory, chápeš.
Ja som zlý cez čísla, čo je na prd, keďže som programátor.
Ale existuje toto video a ty si ho povinne pozrieš.
“Nenech se sebou vydrbávat! Kolík doopravdy stojí hodina práce freelancera?”
Ujo ide do tvrdých čísel.
Hovorí síce o českom trhu, ale u nás to bude podobné.
Zvažuje veci ako odvody, dane, ale tiež veci ako jedlo, nájom, energie, rodina, hypotéka, odkladanie na starobu…
Veci, ktoré sa ťa buď týkajú alebo týkať budú a treba s nimi počítať.
Keď to zráta, vychádza mu 350Kč na hodinu ako minimálna čiastka pre freelancera pre život v meste ako Brno. Stále sa bavíme o freelanceroch.
Je to zaokrúhlim (smerom nahor pre krajšie čísla) na 15€.
15€ na hodinu je minimum, čo by si mal brať.
Ak si chceš žiť OK, mať fajn plat s možnosťou odkladať si niečo bokom na starobu, vychádza to na 700Kč, čo zaokrúhlim na 30€ na hodinu.
To môže znieť ako veľa, ale dám ti pár mentálnych trikov, ako si to vypýtať bez pocitu viny.
Pozor!
Nehovorím, aby si podvádzal. Aby si si pýtal viac, ako je robota hodná. Toto nie je článok o tom, ako umelo nafúknuť svoju cenu. Neodrbávajme sa!
Tento text je určený živnostníkom, ktorí podobne ako ja, vždy mali problém pýtať si adekvátnu sumu. A podhodnocujú sa pri každom projekte. Nechcem, aby sme večne pracovali hlboko pod cenou na trhu.
Poďme na to:
Zrejme budeš pracovať pre firmu.
Spomínanú reklamku povedzme.
Základ je uvedomiť si rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom.
Obaja spravia tú istú robotu, ale nie sú rovnako ohodnotení. Napríklad:
1) ZAMESTNANEC VO FIRME DOSTÁVA ZAPLATNÉ ZA 8 HODÍN PRÁCE
Ale keď vezmeš všetky kávy, cigarety, meetingy, spoločné obedy, konštantné prerušovanie, 9gag, vrieskanie po druhých nech vypnú tu zlú hudbu čo ide z vedľajšieho kanclu…
Ak reálne odpracuje 4 hodiny, je to veľa.
Ale zaplatených má 8.
Nikto v bežnej robote nerobí 8 hodín čistého času.
Ja niekedy robím 8 hodín čistého času, to je vtedy, keď robím 16 hodín denne.
Zamestnanec vo firme odrobí 4 hodiny
Ale zaplatených má 8.
Čiže, aby si bol na tej istej úrovni ako zamestnanec…
V pohode si môžeš pýtať dvojnásobok.
A takto si to môžeš vypýtať.
2) 8 HODÍN ZA 15 ZNIE LEPŠIE AKO 4 HODINY ZA 30
V skutočnosti je oveľa lepšie povedať niekomu, že budem robiť 8 hodín za 15
ako mu narovinu povedať, že budem robiť 4 hodiny za 30.
Aj keď to tak reálne bude.
Lebo uvidí tých 30 na hodinu a pošle ťa.
Ale 15 na hodinu? Pohoda.
Znova, ty spravíš rovnakú robotu ako zamestnanec. Ak chceš byť rovnako ocenený ako zamestnanec, môžeš rátať s dvojnásobným časom. Čiže…
V pohode si môžeš pýtať dvojnásobok.
S tým je spojená ďalšia vec, ktorú ťa život opakovane bude učiť:
3) TVOJ ODHAD STOJÍ ZA PRD
V programovaní všetky vždy trvá 2 až 3x dlhšie ako odhaduješ.
Ak máš dopredu povedať, koľko chceš mať zaplatené za robotu a rozrátaš si to na hodiny, počítaj s tým, že to naozaj bude 2x dlhšie. Čiže…
V pohode si môžeš pýtať dvojnásobok.
Čiže odhadneš to na 5 hodín.
Reálne budeš robiť 10 hodín.
Ale povieš, že si robil 20 hodín.
A vôbec sa nemusíš cítiť previnilo.
Pretože presne tak by to bolo, keby si zamestnanec tej firmy.
Ktorý spraví tu istú robotu.
Navyše firmu stále vyjdeš lacnejšie ako zamestnanec.
Zamestnávateľ platí odvody cca 35% zo mzdy zamestnanca.
Každý zamestnanec, ktorému dáva 1000€, ho v skutočnosti ho stojí 1350€.
Avšak navyše ho stojí DOVOLENKU a ŠTÁTNE SVIATKY, CHOROBU.
Čo je mesiac až dva, ktoré zamestnanec nepracuje.
Ale je zaplatený ako keby pracoval.
My živnostníci nemáme dovolenku a sviatky.
Mne nikto nezaplatí, keď mesiac nepracujem.
A stojí ho náklady na kanceláriu, svetlo, teplo, kávu, žrádlo.
A stojí ho firemné výlety, školenia, lyžovačky, escape room aktivity, laser tag… ktoré nie sú práca, ale majú ich zapletené ako keby pracovali.
To sú všetko zámienky prečo nerobiť, ktoré ty ako živnostník nemáš.
Kým oni hrajú laser tag a majú ho zaplatený, ty pracuješ.
Ty nemôžeš klientovi povedať “Hral som sa, zaplať mi.”
Čiže ak sa vrátime k tomu spomínanému minimu 15€ na hodinu.
A k tomu prirátame všetky tieto položky, ktoré zamestnávateľa nestojíš, môžeme to hravo hodiť na 20€.
Ak do toho prirátame fakt, že zamestnanec odrobí 4 hodiny, ale dostane zaplatených 8, môžeme to v pohode hodiť… no môžeme to hodiť na 40€, ale tak nech nežerem, 30€ na hodinu.
V skutočnosti toľko by si musel dostať, aby si pre život bol v rovnakej pozícii ako zamestnanec.
A ak máš problém si toľko vypýtať, použiť ten trik s časom.
Povieš že ti to trvalo 2x dlhšie.
A neni to odrb.
Pretože:
TY SPRAVÍŠ TU ISTÚ ROBOTU ČO ZAMESTNANEC
PREČO BY SI NEMAL BYŤ ROVNAKO OHODNOTENÝ?
Navyše ty z toho musíš zaplatiť zdravotnú, sociálnu a daň z príjmu.
Ďalšia vec, ak máš sročku a zamestnávaš v nej sám seba, zrejme si platíš minimálnu mzdu. Pretože potom platíš menej do zdravotnej a sociálnej.
Avšak z toho sa počíta dôchodok.
Čiže ak náhodou raz niekedy bude existovať niečo ako dôchodok, ako zamestnanec by si ho bol býval mal oveľa vyšší.
Čiže ako živnostník si teraz musíš zarobiť dosť na to, aby si si vedel odkladať
na to, čo ti štát potom nedá.
Čiže… čo sa snažím povedať je…
Ak by ti bolo málo, existuje https://www.toptal.com.
Musíš prakticky spraviť skúšky, jak na výšku, ak sa chceš dostať na toptal.
Je to proces, ktorý trvá pár týždňov a väčšina ním neprejde.
Ale keď ich spravíš, otvorí sa ti cesta k zahraničným klientom, často veľkým firmám. Možno budeš kódiť voľačo pre Instagram.
A vypýtaš si 60 alebo 100 alebo inú šialenosť.
ZJEDNOTUŠÍM TO
Ja viem, že je ťažké pýtať si peniaze. Pre mňa je.
A nemusíš veriť mojej matematike tu.
Zjednoduším ti to.
Dám ti domácu úlohu.
Ak si teraz pri joboch berieš 10 na hodinu.
A získaš ďalší job. Skús si vypýtať 20.
Ak berieš 15, skús si vypýtať 30.
Vypýtaj si dvojnásobok.
Za pokus dáš čo?
Nič.
Možno ti to nedajú, ale tak potom zjednáte na niečo nižšie a skúsiš to nabudúce. Chcem len, aby si sa nebál to vyskúšať.
O tom je celý tento článok.
Chcem len aby si sa nebál vypýtať si viac.
Lebo nech povieš akékoľvek číslo, stále budeš lacnejší ako zamestnanec.
A nech povieš akekolkvek číslo, stále sa zrejme podhodnocuješ.
A hlavne vieš čo sa často stane?
Často tie peniaze proste dostaneš.
A potom sa budeš pýtať “Počkaj… to som si celé roky pýtal málo?”
Yep.
Pýtal si si málo.
Čiže…
Nech si pýtaš koľkokoľvek…
V pohode si môžeš pýtať dvojnásobok.
Zopár vecí:
- Občas sa ma pýtajú, kde beriem nápady. Dobrý trik je mať kamarátov, ktorí sú oveľa múdrejší ako ja. Napríklad blade.sk je prakticky spoluautor článku. Kde beriem nápady? Ukradnem ich blejdovi.
- Zober si tie 4 hodiny. Aj keď odrobí 4, zamestnanec musí v práci tvrdnúť 8. Čiže ak by si sa dokázal na 3–4 hodiny kompletne odizolovať od všetkého (vyrvať internet zo steny, spláchnuť telefón do záchoda, zviazať rodinu, narvať ju do šatníka) a fakt len makať, len makať, nič iné, odrobil by si viac ako väčšina. A získal by si 4 hodiny každý jeden deň. Mohol by si žiť 4 hodinový pracovný deň. Ak sa ti to podarí, tak ma to prosím nauč.
- Ten dôchodok. Jedna vec je robiť si prdel z toho, ako ho nikdy nebudeme mať. A je sranda robiť si prdel. Ale toto je stranda, ktorá raz príde nakopať prdel nám. Raz nebudeme môcť robiť. Raz budeme nepoužiteľní. A to je niečo, čo si zrejme uvedomujeme, ale ono sa to iba tak vágne vznáša na pozadí hlavy, nemáme to uchopené, nie je to pre nás reálne. Vieme, že to raz budeme musieť poriešiť, ale tak veď ono to počká… otázka je dokedy. Toto je jeden dôvod, prečo si treba pýtať viac. Nie preto, že by sme to teraz potrebovali. Nie preto, že by sme potrebovali pozlátený hajzel alebo iný zasraný status symbol. Ja sa nepotrebujem pred nikým ukazovať, moja sebadôvera nie je nijak spojená s vecami, ktoré vlastním. Ja toho teraz naozaj veľa nepotrebujem, ja teraz nepotrebujem peniaze, tak prečo by som si pýtal? Pretože netuším, čo príde neskôr. Pretože nemám najmenšieho poňaťia čo bude, keď budem starý. Netuším. A ty tiež nie.
Viac mojich:
SXSW a Silicon Valley, smutno je mi z vás
Nikoho nezaujíma čo robíte, ak mu zarobíte. Veľa.
medium.com
Slajdy stiahneš tu. Budú ďalšie články a videá, sleduj ma tu.
Robím kurzy o programovaní, môžeš si ich vyskúšať napríklad tu.
