Ukáž, že si človek
Za chvíľu zomrieš. Dokedy sa chceš pretvarovať pre druhých?
Hej, tu je rada — buď človek.
Znie to samozrejme, ale evidentne nie je. Nie podľa toho, čo vidím na internete. V profiloch. V tom, čo ľudia zdieľajú a ako. Podľa toho, ako uspôsobujú svoje správanie konvenciám, či už v živote alebo na sociálnych sieťach. Mažú svoju osobnosť, aby zapadli do škatuliek, ktoré im pripravili iní.
Ľudia sú zaujímaví. Ale z nejakého dôvodu to odmietajú prezentovať.
Ako keby sa mohlo stať niečo zlé, keď ukážu svoju výnimočnosť.
Majsterka slovenska v plávaní, aquabella, vypĺňa životopis a medzi záľuby napíše, že ju baví plávanie. Baví plávanie? Majsterka slovenska? Are you shitting me?
To je ako keby Miro Šatan povedal, že raz videl ľad, tuším, niekde z diaľky. Počul o ľade. V starých príbehoch.
Kamarát ju presvedčil, nech tam napíše všetko. O jej plávaní. Konkrétne. A viete čo? Réunion je francúzsky ostrov, kam veľmi chcela ísť. Ukázalo sa, že sú tam zamilovaní do „akvabelovania“ a mali záujem o učiteľky. Pobili sa o ňu.
Tu je malé tajomstvo — nikoho nezaujíma tvoj životopis.
Kto videl jeden životopis, videl všetky. Sú rovnaké. Nie preto, že by museli. Ale ľudia si na internete prečítali návod, ako ho napísať, stiahli si nejakú šablónu do Wordu a jediné, čo zmenili, je počet rokov pri kolónke Skúsenosti s MS Office.
Nikoho nezaujíma tvoj životopis, pokiaľ ho neprinútiš zaujímať sa.
Pokiaľ ho nezaujmeš.
Kamarát sa uchádzal o pozíciu dizajnéra. Nepoviem, že bol môj nápad, aby životopis nadizajnoval namiesto napísal. Pohrával sa s ním sám, ale potreboval dokopnúť k rozhodnutiu. Prečo? Veď ak tvoja úloha má byť zalamovať brožúrky, ukáž, že vieš pekne zalamovať.
Aby prvý kontakt s tebou bol prvý kontakt s tvojou prácou.
Každopádne prácu dostal. Predtým ale stresoval, lebo sa bál, že bude príliš iný. Že nešiel podľa oficiálnych smerníc. A dával si na tom záležať a kúsok premeškal termín odovzdania. Na ničom z toho však nezáležalo, pretože v záplave Wordov s „baví ma hudba a posedieť s kamarátmi,“ jeden dokument vytŕčal.
V záplave nudy a rovnakosti vyhral z fleku.
Čím si to však poistil?
Na poslednú stranu prihodil zoznam obľúbených filmov, seriálov, kníh, hier.
Nakoniec šéf je totálny nerd, obrovský fanúšik filmov, seriálov, kníh a hier a teraz v robote dve hodiny denne chillujú a kecajú o Avengers a The Last of Us.
Väčšina oficiálnych smerníc je tvorená ľuďmi bez nápadov pre ľudí bez nápadov. Nedrž sa ich.
Ľudia sa boja, že “to sa tak nerobí” alebo “to sa tam nepíše.” Neakceptuj to. Zamysli sa, prečo sa to tak nerobí. Má to dobrý dôvod? Skutočný dôvod? Alebo jediný dôvod je, že to tak nerobia ostatní?
Nič na svete nie je fixné, okrem základných pravidiel prírody. Keď sa opiješ, budeš ožratý, keď si zapletieš nohu do kosačky, bude ťa bolieť. Všetko ostatné sú veci, ktoré si ľudia vymysleli. A teraz si zober, koľko idiotov behá po svete. Štatisticky je veľká šanca, že práve jeden z tých idiotov vymyslel to pravidlo, ktoré si sa rozhodol slepo akceptovať.
Ľudia majú záujmy. Ale boja sa to o sebe prezradiť. Zo strachu, že teoreticky by sa možno mohol nájsť niekto, kto by ich bral o niečo menej seriózne.
Bull. Shit.
Nech sa hlásiš kamkoľvek, nech je ten, s kým sa rozprávaš na akejkoľvek pozícii, stále je to len človek.
A človeku chutí ľudskosť. Prečo mu ju nedáš? Prečo odmietaš byť osobou? Prečo sa snažíš byť záznam v tabuľke?
Keby sa snažíš zaujať ženu na rande, povieš jej, že máš 6 rokov skúseností s balíkom MS Office?
Nie. (Dúfam.)
Tak prečo by to malo zaujímať kohokoľvek iného?
Nezaujíma.
Ale keď po nociach háčkuješ, napíš to tam! Poraď čítajúcemu, kde nájde najlepšiu lezeckú stenu. Povedz, ako bolo, keď si si dal šesťmesačnú pauzu od roboty a cestoval po severe. Keď sa dostaneš do šéfovej kancelárie, o tomto budete kecať. Nie o tom, že si chodil 4 roky na základnú školu.
Keď do toho dáš trochu času, dostaneš sa do akejkoľvek roboty. Keď ukážeš čo i len zrnko kreativity, automaticky si nad absolútnou väčšinou uchádzačov. A keď to okoreníš ľudskosťou, si dnu.
Osobne nerozumiem, prečo by dizajnér neposlal pekné CV. Prečo strihač nepošle video a pisálek ho nenapíše formou poviedky. To by mal byť normál. Ešte aj keď sa uchádzam o nahadzovača dát do Excelu, tak to spravím v Exceli a vytlačím na papier aj s interfacom, aby to vyzeralo ako okno aplikácie.
Keď súťažím o post upratovača, pošlem im metlu s mojím menom.
Skutočne zaujímavé to začne byť, keď strihač videa životopis uštrikuje. Ale tak OK, vráťme sa späť do nudnej, fádnej, šedej, blbej Microsoft Word 2 strany 1,5 riadkovanie Times New Roman reality.
Nehovorím, že máš byť nasilu výstredný. Len neakceptuj zaužívané. Namiesto “Takto sa to robí,” rozmýšľaj “Prečo sa to takto robí?” Ako by som to spravil ja, keby nepoznám pravidlá? Keby neexistuje precedens?
A vôbec, nerob, čo nechceš. Viem, že to nejde vždy. Ale snaž sa to obmedziť na minimum. Za každú cenu. Za chvíľu skapeš, koľko času chceš venovať pretvarovaním sa pre iných?
Tu je moja rada — buď úprimný, buď konkrétny, buď otvorený. Buď človek.
Ak ti niečo nejde do huby, nehovor to. Ak sa v niečom cítiš na hovno, neobliekaj si to. Ak by si to nenapísal do emailu kamarátovi, nepíš to nikde inde. Je to veľmi jednoduché.
A ak máš čo povedať, povedz to! Podel sa!
Ale k tomu sa dostaneme v budúcom článku. A taktiež k profilom. A fotkám. A písaniu. Pretože toto nemá byť o životopisoch. Toto má byť o ľudoch. A človek môžeš byť všade.
Napríklad na Linkedine.
Je super, keď v LinkedIn popise človeka vidím „CEO“ alebo „Founder“. Wow, ty budeš fontána kreativity, na teba si istotne kliknem.
Mimochodom founder je — vo veľmi voľnom preklade — zakladač. Toto si predstavím, keď vidím, že si founder:
Founder. Počkaj, otvorím slovník na troch náhodných stranách a nechám prst vybrať tri náhodne slová.
Motyka.
Patizón.
Sokol.
Ktorékoľvek z tých slov má rovnakú výpovednú hodnotu, ale aspoň je to zaujímavejší profil.
A tie fotky. To ste sa všetci stretli a dohodli, že zle padnúci oblek a košeľa zapnutá až po uši je cesta k úspechu? Pretože LinkedIn je biznis a biznis je serious biznis, tak rýchlo žehliť kravatu!
Nie každý chce byť v obleku, ale napriek tomu sa doň napasuje, pretože „takto sa to robí na linkedine?“ Gimme a fucking break. Ešte aj tí, čo v ňom nie sú, pravdepodobne len nevedeli nájsť dobrú fotku.
Buď človek, nie iStock.
Naopak mnohí obleky milujú a šľahnú si ho všade. To je v poriadku. Znova, buď úprimný k ľuďom a buď úprimný sám k sebe. Každá odpoveď je správna, pokiaľ je tvoja vlastná.
Napríklad moja odpoveď na otázku “Môžeš si na LinkedIn dať fotku jak sedíš na záchode?” je “Áno”.
Doteraz som žiaden nemal. Ale založil som, aby som ukázal, že môžeš robiť čo chceš a nič zlé sa nestane. Možno akurát stretnem spriaznenú dušu, pretože som ukázal kus seba. (žmurk.)
Nehovorím, že zo seba musíš robiť debila. Ak nechceš. Ja chcem. Rob iba to, čo chceš.
Nabudúce pokračujeme. Zatiaľ si oddýchneme.
Kašli na “10 spôsobov, ako zaujať na facebooku“ a buď človek. Vždy. Neprídeš o nič a môžeš získať všetko.
Ľudia ti budú hovoriť, že všetky sociálne siete sú určené pre iné publikum, na iné účely. A budú sa ti snažiť nahovoriť “správne spôsoby”, ako ich využívať. Budú ťa učiť, ako “tvoriť obsah.” Ale keď ideš podľa pravidiel ostatných, netvoríš nič. Iba recykluješ. Načo?
Ser na to. Buď človek. Buď úprimný, buď priamy, rob, čo ti príde prirodzené. Všetko ostatné je silené. A je to veľa roboty. Komu sa chce stále držať v hlave “Takto sa správam na facebooku, takto na twitteri, počkať, čo to teraz fičí na google plus?”
Všetci stále rozmýšľajú, ako sa trafiť do “cieľového publika”, ale zabúdajú na to, že členovia každého publika sú ľudia. A ľudí bavia iní ľudia a ich príbehy. To je jediné pravidlo, ktoré ti stačí. Pretože toto je nemenné. A nevyžaduje pretvárku.
A je to o toľko jednoduchšie.
Byť sám sebou. Všade. Stále.
Nechceš si aj ty konečne vydýchnuť a byť človekom?
Ak chceš vidieť ľudskosť použitú vo výučbe programovania, skús Webrebel. Prípadne zazdieľaj na sieťach, pretože ja som len človek a robí mi to dobre :) Tu je môj facebook a twitter, kde píšem čo chcem, kedy chcem a ako chcem.
Vianoce 2016: do konca roka všetky moje kurzy môžeš mať za 199 eur.
Pokračovanie tohoto článku sa volá Ak máš čo povedať, povedz to! Prečítaj si!
Koniec špinavej reklamy.
Vrchný obrázok zo skvelého xkcd.
