Ako si presvedčeniami tvoríme vlastný matrix

Elon Musk (Tesla, Space X, Paypal) na poslednom svojom vystúpení vyjadril svoj názor na naše žitie v matrixe, v akejsi simulácií reality. Ževraj náš svet je len akási virtuálna realita ako vo filme matrix. Čoraz viac sa objavujú podobné tvrdenie i z radov fyzikov, vedcov, či ľudí, ktorí v dnešnej spoločnosti dosiahli výrazné výsledky. Niektorí sa z jeho tvrdení smejú, inú mu nerozumejú a mnohým je úplne jedno, či to tak v skutočnosti je, nakoľko toto tvrdenie nedokážu nijak využiť pre svoj prospech. Takže je to úplne jedno. Skúsme sa však pozrieť na toto tvrdenie z pohľadu našich bežných životov tak, aby sme z neho dokázali v náš prospech aj niečo skutočne využiť.

Ak skutočne žijeme v matrixe, potrebujeme nejaký agregátor, ktorý tento matrix vytvára a neustále ho analyzuje, vyhodnocuje a prispôsobuje na základe našich konaní. Čo ak, by bol takýmto agregátorom náš vlastný mozog? Mozog funguje aj na základe presvedčení. Máme päť základných zmyslov, prostredníctvom ktorých každú stotinu sekundy príjímame do nášho mozgu informácie z okolitého sveta i nášho tela. Niekto nás v detstve naučil, že farba slnka je žltá, priradil pomenovanie farby na konkrétnu vlastnosť nejakej veci. My potom vieme, že tá „žltá“ je žltá aj na púpave, tulipánoch, ceruzke. Takto si celý život tvoríme presvedčenia. Presvedčenia, že robiť 30 dní drepy ma privedie k zadku bohyne, že bez mäsa neprežijeme, že krása má dokonalé tvary, že hnevať sa na niekoho, nie je správne, že vychovávať deti vieme prirodzene.

Takto sa na nás počas života nabalia rôzne presvedčenia. Sú to presvedčenia nabalené z náboženstiev, výchovy, názorových vodcov, kultúry, v ktorej žijeme. Či presvedčenia, ktoré sme získali na základe vlastnej skúsenosti. Tieto presvedčenia sa prepájajú, tvoria sa nám názory, dopĺňajú sa o iné vzniknuté myšlienky, názory iných ľudí a spoločne si takto každý v sebe tvoríme obraz sveta, v ktorom žijeme. Mozog všetko poctivo zapisuje, nič mu neunikne. A ponúka nám obraz sveta na základe našich presvedčení.

Ak sme počas detstva zažívali množstvo nepriaznivých situácií, dodnes sa nechávame atakovať jojkárskymi výplodmi, ktoré nazývajú spravodajstvo a sme obklopení negatívne naledenými ľuďmi, naše presvedčenia nás potom donútia aj vnútorne uveriť, že svet, v ktorom žijeme je zlý, nepriaznivý, nepodporujúci. Na rôzne nové situácie sa potom pozeráme cez okuliare týchto presvedčení. Ak sú negatívne naladené, aj obraz sveta, ktorý vidíme je negatívny. Naopak, napríklad človek, ktorý je vychovávaný v akéjkoľvek náboženskej priazni a naučil sa oprieť o vieru a jeho presvedčením je, že Boh mu vždy pomôže a precitol v tejto myšlienke a naučil sa v nej žiť plnohodnotný, spokojný život. Jeho presvedčenie mu tvorí obraz sveta, kde vždy existuje možnosť, kde sme všetci jedna veľká rodina a rôzne iné názory, ktoré sa prejavujú do toho, ako on vníma svet. Počas života sa nám tieto presvedčenia menia. Sami to istotne poznáte, keď ste boli napríklad presvedčení, že budete do konca života najlepší kamarát s Jožom Mrkvičkom, a že on je najlepší chalan na ihrisku. Hold, dnes Vás Jožko ani nepozdraví. Alebo ste mali hustý snubák na prste a svoju budúcnosť ste videli s princom Arafatom, ktorý potom tento prsteň nastokol na prst inej Šeherezáde. Alebo ste boli presvedčení, tak ako ja, že Falko je naozaj lietajúci pes a Romualdo vlastne Fantagíro nemiluje, ale tajne miluje Vás a raz sa nejak stretnete.

Ak si predstavíme, že náš mozog všetky tieto presvedčenia ukladá, nabaľuje nové, prehodnocuje, spája, vytvára nové a na základe nich nám poskytuje obraz sveta, akýsi film, hologram, ktorý vnímame a vidíme, nie je náš mozog agregátorom nášho vlastného matrixu? Nežijeme každý v akomsi vlastnom matrixe?

Ak sa spojíte ako rodina, blízky okuh priateľov, ktorí so sebou často komunikujú, stretávajú sa, netvoria si oni spoločne vlastný matrix? Skúste aspoň na chvíľku uveriť, že existuje kolektívne vedomie. Že ako ľudia sme prepojení aj na mentálnej úrovni a nejak svoje myšlienky, presvedčenia, vkladáme to tohto obrovského mozgu našej spoločnosti. Netvoríme si takto my sami, každý jedne z nás a pritom všetci dokopy jeden veľký matrix, v ktorom žijeme? Skúsme sa pozrieť na blízky východ. Tam majú presvedčenie o ženách a ich menejcennosti oproti mužov, drvivá väčšina ľudí v krajine sú o tom presvedčení. Keď sa na tieto presvedčenia pozrie typický európan, nemá pocit, že ľudia v týchto krajinách žijú v matrixe? Veď predsa, ženy sú rovnocenné mužom. A takýmto pohľadom môžeme vidieť matrix, ktorý si ľudia tvoria sami neustále naokolo.

Dôležíté je v tomto prípade kritické myslenie, pozrieť sa s triezvou hlavou na vlastné presvedčenia, tak trochu o nich vždy pochybovať, prehodnocovať ich a analyzovať, odkiaľ vlastne pochádzajú. Vyžaduje si to uznanie seba ako človeka, ktorý je ovplyvňovaný vzorcami správania, presvedčeniami, domnienkami, a že nemusí byť všetko tak, ako si on predstavuje. Začať vnímať aj svet druhých, to čo Vaša myšlienka, Vaše správanie môže znamenať v vo svete toho druhého, v jeho svete presvedčení, v jeho matrixe. Rovnako byť otvorený novým názorom, iným uhlom pohľadu, trochu sa uvoľniť a nebrať nič, tak strašne vážne a osobne.

Drvivá väčina situácií v našich životoch a ich vnímanie je vlastne len našom vedomou, či nevedomou voľbou toho, ako sa chceme na danú situáciu pozerať. Otrepané, ale pravdivé: pre niekoho je pohár poloprázdny, pre iného poloplný. Je to o jeho presvedčení a nastavení mysle. Ak vnímate, že Váš život nie je podľa Vašich predstáv, že akosi Vám nepasuje kabát matrixu, ktorý ste si na seba ušili, že by ste si chceli viac rozumieť s ľuďmi, skúste popracovať na svojich presvedčenia a nastavení mysle. Vytvorte si vlastné presvedčenia, ktoré Vám pomôžu vidieť svet, život, seba v obraze, ktorý Vám spôsobuje radosť, spokojnosť a pokoj na duši. Nenechajte sa ovládať vlastným matrixom, tvorte si ho sami.