Prečo sa bojíme zachrániť život?

Po dopravnej nehode mnohokrát rozhodujú o živote zraneného minúty. Nebojte sa preto konať. Prieskum, ktorý mal odhaliť schopnosti vodičov zo štrnástich európskych krajín poskytnúť prvú pomoc zranenému pri autonehode, ukázal, že situácia je celkom mizerná. Okolo 70 percent vodičov vôbec nevie, ako vyhodnotiť zdravotný stav zraneného, ​ktorému majú pomôcť.

Kým tri štvrtiny opýtaných si teoreticky uvedomujú význam kardiopulmonálnej resuscitácie, len necelá pätina vodičov by zvládla masáž srdca v praxi poskytnúť. Len polovica z nich má na pamäti, že je bezpodmienečne nutné skontrolovať dýchanie, pritom už po štyroch minútach hrozí ľuďom so zástavou dychu smrť.

Pri nehodách sa ľudia boja, hlavne toho že nedokážu správne poskytnúť pomoc

Ďalším problémom je to, že veľká časť ľudí pred poskytnutím prvej pomoci zabúda na zabezpečenie miesta nehody a nemyslia ani na vlastnú bezpečnosť, napríklad tým, že sa viditeľne označí reflexnou vestou. “Práve následné dopravné nehody veľmi často mávajú horšie následky než pôvodná havária,”

Najčastejšími príčinami, prečo sa ľudia boja poskytnúť pri automobilových nehodách prvú pomoc, sú pocit nedostatočných zručností a vedomostí a s tým spojený strach, že niekomu ublíži. Je pri tom až zarážajúce že len necelá pätina mala vedomosti na to, aby mohla prvú pomoc skutočne a efektívne poskytnúť.

Ako teda na prvú pomoc?

  1. zhodnotenie situácie
  2. obliecť reflexnú vestu,
  3. zapnúť varovné osvetlenie,
  4. umiestniť výstražný trojuholník,
  5. zaistiť proti pohybu a prevráteniu,
  6. vytiahnuť kľúč zo zapaľovania,
  7. zistiť poranenia,
  8. privolať pomoc

Takto nás to učili v skratke, samozrejme v reálnej situácií to bude oveľa zložitejšie. Zo všetkého najskôr musíme skontrolovať u zraneného, ​​či dýcha. U tých, čo komunikujú, je to pomerne jednoduché. U zranených v bezvedomí a bez reakcií je potreba dostatočnej dýchanie overiť. Je potrebné im zakloniť hlavu a zdvihnúť bradu tak aby sa uvoľnili dýchacie cesty. “Záklon hlavy je životne dôležitý, ak máte podozrenie, že zranený nedýcha, vykonáme záklon hlavy aj bez ohľadu na to, či môže mať zranený poranenú chrbticu. S poranením chrbtice má totiž ešte šancu na život, bez dýchania už veru nie.

Stav dychu sa zisťuje pohľadom a počúvaním minimálne 10 sekúnd. Za tú dobu sa musí zranený aspoň dvakrát nadýchnuť. Ak tomu tak nie je, je potrebné okamžite zahájiť masáž srdca čiže resuscitáciu. Resuscitáciu nie je možné vykonávať v aute.

Pokiaľ je to teda len trochu možné, vytiahnite zraneného z auta von na tvrdú podložku. Pri srdcovej masáži je potrebné stláčať hrudník s frekvenciou 100 až 120krát za minútu. Ruky by mali hrudník zatlačiť do hĺbky 5 až 6 centimetrov. Školený záchranca môže kombinovať stláčaní hrudníka s umelými vdychmi, a to v pomere 30 stlačení ku 2 vdychom.

Zaistenie dýchania a začatie resuscitácie, je kľúčovou podmienkou pre prežitie zranených. Už po štyroch minútach dochádza u nedýchajúcich osôb k nevratnému poškodzovaniu mozgu a vzápätí im hrozí smrť.

Priemerná doba pre príjazd odbornej zdravotníckej pomoci na miesto dopravnej nehody je pritom v Európskej únii 8 až 15 minút. Životy zranených tak často bývajú v rukách ich laických záchrancov.

Show your support

Clapping shows how much you appreciated AsAb’s story.