Čo čaká junior UX dizajnérov a dizajnérky, keď získajú prácu v Lighting Beetle* štúdiu
Julia Krayevska je UX výskumníčka v Lighting Beetle* štúdiu. Lighting Beetle* štúdio je jedno z najznámejších UX štúdií na Slovensku a venuje sa hlavne dizajnu digitálnych produktov, návrhom zákazníckych služieb a CX transformácii vo firmách. Julia si po prvom roku zaspomínala na začiatky v Lighting Beetle* štúdiu a podelila sa o skúsenosti z obdobia, kedy začala cesta na jej prvej UX pozícii. A nebudú chýbať ani vybrané odporúčania na UX zdroje.
Čo Ťa na práci UX výskumníčky najviac baví?
Najlepší je pocit, keď dostaneš nový projekt a nič ti nie je jasné, je v tom chaos a ty si sadneš a pomocou nejakého toolu, rozmýšľaním a spisovaním spravíš z toho niečo jasné. Keď dáš informáciám štruktúru, dáš ich do nejakého poradia a vďaka usporiadaniu vznikne niečo nové, je to skvelý pocit. Baví ma získavať nové informácie a zažívať aha momenty, ktoré prinesú niečo, čo by Ti nikdy nenapadlo. A najlepšie je, keď sa začínaš ponárať hlbšie a hlbšie do témy a začínaš lepšie rozumieť tomu, čo skúmaš a objavuješ a prinášaš nové pohľady.
Ako bola definovaná na začiatku tvoja práca a náplň práce?
Na presné definície si už nespomínam, ale viem, že pôvodne som sa uchádzala o prácu UX dizajnéra, nie UX výskumníka. V náplni práce bolo spomenuté napríklad testovanie, výskum, wireframy, čiže základné činnosti spadajúce pod tzv. general scope UX dizajnéra. Konkrétne pracovné úlohy som presne zadefinované nemala. Najprv som sa trochu zorientovala a skúšala som, čo mi najlepšie sedí a vyhovuje a z toho sa vykryštalizovala konkrétna rola UX výskumníčky.
Spomínaš si, ako prebiehali tvoje prvé týždne v Lighting Beetle* štúdiu?
Začínala som ako trainee, tak ako každý nový človek v Lighting Beetle* štúdiu. Taký je postup bez ohľadu na to, či je človek junior alebo nie. Hlavnou úlohou prvých týždňov je zaškolenie. Ja som mala veľa stretnutí s členmi rôznych oddelení, aby som sa najprv zoznámila so samotnou organizáciou a prácou, ktorá v jednotlivých oddeleniach prebieha. Potom nasledovali školenia zamerané na základy user experience (UX), double diamond a podobne.
Hneď na začiatku som mala stretnutie s tímlíderkou, ktorá mi povedala ako sa pracuje vo firme, aké mám možnosti rozvoja a ako prebieha spolupráca s kolegami na projektoch. Najprv bol mojou hlavnou úlohou shadowing, čo znamená, že som sledovala všetko, čo robili kolegyne a kolegovia. Chodila som s nimi na stretnutia, pozerala som ako pracujú a snažila som sa navnímať, čo sa deje vo firme a pochopiť jej fungovanie. Neskôr som dostala pridelenú prácu na projekte a potom som chodila primárne na stretnutia s ním spojené.
Ako dlho asi trvalo zaškolenie, ktoré si spomínala? Kedy si začala pracovať na svojich vlastných úlohách?
Zaškolenie trvalo niekoľko týždňov. Ja som si približne po dvoch týždňoch začala pýtať prvé úlohy, aby som mohla postupne s projektami pomáhať. Moja skúsenosť bola taká, že všetko bolo pre mňa nové a ešte som nevedela v čom som dobrá. Tipovala som, čo by mi mohlo ísť, keďže som sa predtým veľa učila a keď sa našla vhodná úloha, vypýtala som si ju a pracovala som na nej.
Najprv u Teba prebiehal v práci shadowing a až potom si začala pracovať na úlohách samostatne. Ako to prebiehalo? Mohla si pracovať na úlohách podľa seba alebo Ti niekto pozeral cez rameno a radil, čo treba robiť?
Už zo začiatku som mohla pracovať samostatne a nikdy to nebolo tak, že by niekto sledoval ako pracujem. Základ bol vychádzať z best practices (tzv. príklady dobrej praxe), ktoré máme v Lighting Beetle* štúdiu spísané a kolegovia mi často odporúčali, ktorú časť si prečítať, pretože sú tam zachytené skúsenosti z mnohých projektov. Táto možnosť mi veľmi pomáhala. A keď som sa na niečom zasekla, mohla som sa vždy obrátiť na kolegov a kolegyne. Prípadne sa spýtať aj ľudí z iných tímov, či riešili už podobný problém, napríklad na internom chate. Mala som voľnosť skúšať a pracovať na úlohách podľa seba.
Aký prístup mali k Tebe kolegovia, keď si nastúpila ako junior na UX pozíciu? Ako reagovali na tvoje otázky ohľadom práce a plnenia úloh?
Musím povedať, že tím reagoval výborne a všetci boli veľmi otvorení. Nikdy som nemala dojem že niekoho otravujem. Každý si prešiel tým, že bol v oblasti UX nový, takže všetci rozumeli, že sa potrebujem pýtať aj na základné veci. Skôr ja som sa občas cítila trápne, keď som sa pýtala na jednoduché veci. Najviac mi však pomáhali praktické rady od kolegov, tie sú na nezaplatenie. A hlavne väčšinu problémov, s ktorými som sa stretla, už niekto riešil, takže aktívna spolupráca s tímom mi veľmi pomáhala.
Funguje v Lighting Beetle* štúdiu mentoring, prípadne stretnutia zamerané na spätnú väzbu?
Áno, najprv si vyberieš doménu, v ktorej chceš rásť a rozvíjať svoje schopnosti. Potom si spíšeš plán a svoje ciele a podľa toho dostaneš priradeného mentora. S ním mávaš pravidelné stretnutia, počas ktorých spoločne diskutujete o problémoch a mentor Ťa učí na základe svojej skúsenosti ako rôzne problémy riešiť a ako sa vo vybranej oblasti rozvíjať.
Spätnú väzbu dostávaš na stretnutí s mentorom a aj na stretnutiach s tímlídrom. Obaja hovoria o tom, čo dobre funguje, kde sa môžeš zlepšiť a na čo sa máš zamerať. Každý je vedený k tomu, aby si v rámci T-shape zamerania vybral zručnosť, na ktorej chce pracovať do hĺbky. A zároveň je potrebné, aby vedel základy aj z ostatných oblastí UX. Preto je možné dostať aj iného mentora, ktorý sa v danej oblasti vyzná lepšie.
Hovorila si o výbere domény, v ktorej sa chce človek rozvíjať v rámci svojej práce. Ako prichádza k výberu tejto UX špecializácie?
Najprv sa po nástupe poradíš s tímlídrom a definujete, či sa budeš profilovať viac ako UX výskumník, visual dizajnér alebo interakčný dizajnér. Záleží na tom, kde sama seba vidíš a podľa toho sa rozhodneš. Asi po pol roku je väčšie stretnutie zamerané na spätnú väzbu k tvojej špecializácii a s tímlíderkou aj s mentorom prediskutuješ ako to ide. Vtedy máš šancu špecializáciu zmeniť.
Napríklad ja som si na začiatku vybrala jednu doménu, na ktorú som sa chcela zamerať a po pol roku som to zmenila, pretože som sa pôvodne nerozhodla správne. Keď som si zvolila novú špecializáciu, znova som si spísala ciele a našli sme mentora.
Keď si začala pracovať prvý raz na UX pozícii, čo bolo pre Teba najťažšie?
Asi tie úlohy, v ktorých som mala veľmi málo skúseností. Napríklad vo vizuálnom dizajne som nebola dobrá a dlho mi trvalo vypracovať zadanie. Nevedela som ešte dobre používať nástroje. Veľmi sa to zlepšilo, keď som si v tejto oblasti vypýtala mentoring. Postupne som sa zlepšovala a už pracujem oveľa rýchlejšie.
Zo začiatku som bola trochu neistá aj v komunikácii s klientmi. Nepoznala som podrobne projekty, na ktorých sme pracovali a nemala som žiadne skúsenosti, takže sa mi ťažko participovalo na stretnutiach s klientmi.
A bolo pre mňa ťažké komunikovať s developermi, pretože som nevedela ako to funguje. Mala som pripravený dizajn, ale nevedela som, čo presne k projektu potrebujú developeri. Postupne som sa s nimi naučila spolupracovať, keďže mali skvelý prístup a všetko mi vysvetlili.
Pamätáš si, aký typ podpory Ti najviac v začiatkoch pomohol?
Najviac mi pomohlo, že mi na každom stretnutí kolegovia opakovali, že sa môžem na čokoľvek spýtať. Aj moja tímlíderka mi neustále opakovala, že je tu pre mňa a pýtala sa, či mám nejaké otázky. Aj neformálne stretnutia tzv. stand-upy vytvárali pre mňa bezpečné prostredie. Ja som sa najprv nevedela uvoľniť, pretože som všetko nepoznala a veľa vecí bolo pre mňa nových. Preto bol pre mňa najdôležitejší pocit bezpečného prostredia.
A ešte bolo dôležité, že boli jasne stanovené očakávania odo mňa ako junior UX dizajnéra. O týchto očakávaniach vedia všetci a je dané, že sa od trainee človeka nečakajú žiadne extra výsledky. Dôležité je, aby sa nový človek veľa naučil a bol proaktívny. A aby mal istotu, že má dosť času na zaučenie. Mne to pomohlo odstrániť tlak na výkon a vedela som, že netreba hneď dodať excelentný dizajn alebo perfektné riešenie.
Keď si nastupovala do Lighting Beetle* štúdia, aké boli tvoje očakávania?
Cítila som veľmi veľký tlak, pretože som vedela, že som konečne dostala svoju šancu. Že budem konečne robiť to, čo ma baví a musím to dokázať. Sama na seba som si vytvorila tlak, že do toho musím dať všetko. A keď mi niečo nešlo, brala som to veľmi tragicky. Bolo pre mňa náročné sa uvoľniť a prijať, že neurobím všetko na 100%.
Povieš mi viac o tvojej ceste k UX dizajnu? Aká bola tvoja motivácia a koľko asi trvala cesta k UX dizajnu u Teba?
Pôvodne som robila administratívnu prácu, ktorá ma nebavila. Keď som bola na materskej, začala som rozmýšľať, že by som rada niečo zmenila. Keďže v práci tráviš väčšinu života, chceš mať rada svoju prácu. Začala som sa zaujímať najprv o vizuálny dizajn a išla som na kurz. To nebolo ono a potom som náhodne počula o UX dizajne. Bola som na prvom úvodnom kurze a začala som o tom čítať. Potom som začala robiť praktické zadania. Trvalo mi to asi 3–4 roky, pretože pri dvoch deťoch som bola veľmi limitovaná. Niekedy som mala čas študovať 20 minút za týždeň.
Potom som sa prihlásila do programu Butterfly effect. To je 6 mesačné školenie, počas ktorého si členom tímu a pracujete na reálnom zadaní pod vedením mentorov. Avšak prišla pandémia a program sa stopol. Neskôr otvorili online kurz a na ňom mi veľmi pomohli lektori, pretože teóriu som už poznala a oni doplnili poznatky z praxe a dali mi veľa priestoru na otázky.
Aj po absolvovaní som bola veľmi neistá a veľmi mi pomohli ľudia z UX komunity, ktorí ma povzbudili a povedali mi, že si mám skúšať posielať životopis na UX pozície. Že sa nemám báť popisov pracovných pozícií, pretože často sú prehnané. Lighting Beetle* štúdio som už poznala z počutia a keď som videla, že majú otvorené pozície, poslala som životopis.
Mala si vtedy vypracovaný nejaký svoj skúšobný projekt?
Áno, mala som v podstate dva. Jeden fiktívny, ktorý som si vymyslela a spravila som k nemu všetky kroky od začiatku po koniec, teda od výskumu, cez prototyping až po testing. A druhý bol z reálneho prostredia. Oslovila som svojho bývalého zamestnávateľa a ponúkla som mu redizajn webovej stránky. Bol tomu otvorený, takže mi poskytol všetky potrebné informácie a ja som urobila reálne rozhovory, výskum s reálnymi dátami, napríklad z google analytics a pripravila som dizajn. Potom prišla pandémia a prácu na projekte som musela skončiť. Spätnú väzbu, či sa im návrh pozdával alebo nie, už som nedostala.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sa chcú začať venovať UX a váhajú ako to urobiť?
Ja som absolvovala nejaké kurzy a čítala si o UX, pretože teóriu samozrejme potrebuješ. Ale hlavne odporúčam veľa skúšať a vymýšľať si projekty. Len tak prídeš na to, či to je pre Teba alebo nie.
Užitočné je aj nájsť si UX komunitu, napríklad sú rôzne skupiny na facebooku. Pomáha to človeku dostať sa do toho prostredia.
Tiež odporúčam vyhľadať niekoho z tej oblasti, o ktorú sa zaujímaš, nejakého UX dizajnéra. Mne pomohol mentoring od ľudí z UX komunity, lebo predtým som nemala na moje schopnosti a projekty spätnú väzbu. Plus sa v rámci mentoringu môžeš pýtať na praktické otázky, ktoré Ťa zaujímajú. Hlavne sa netreba báť pýtať otázky a skúšať nové veci, lebo inak sa neposunieš.
V čom ešte vidíš prínos UX komunity pre ľudí, ktorí sa o UX ešte len začali zaujímať?
Pre mňa bola pridaná hodnota to, že som na internete videla aké otázky ľudia dávali, s akými problémami prichádzali a aké riešenia im iní radia. Ja som sa v tom čase ešte bála na niečo spýtať. Pre mňa mala veľký prínos práve rola pozorovateľa.
A druhá dôležitá vec boli informácie o rôznych eventoch a prednáškach. Často som sa dostala na prednášku vďaka tomu, že som si o nej prečítala.
Na zorientovanie sa v UX na Slovensku odporúčam pozrieť si web Slovenskej User Experience Asociácie, kde sú články pre začiatočníkov, záznamy prednášok, novinky, otvorené pozície a ďalšie užitočné informácie. Ďalej odporúčam diskusie na SUX fórum, pretože sledovanie tejto facebookovej skupiny je mega užitočné. Plus, dostaneš sa k informáciám o eventoch a otvorených pozíciách. Užitočné sú aj naše case studies Lighting Beetle* štúdia.
Na zorientovanie sa v UX všeobecne, nielen na Slovensku odporúčam bibliu pre UXákov — Nielsen Norman Group. Články k rôznym témam sú aj na UX Planet a Smashing magazine. Krátke videá, užitočné posty a odkazy na zdroje sa oplatí sledovať aj na Instagrame @uxgoodies.
