Aké je to byť UX researcherom ?
Běla Beránková je jednou z mála UX researcherov v Českej republike. Je dcérou rodičov novinárov, ktorí jej zvykli hovoriť, že jediné čo vie, je kritizovať a tak si ako zamestnanie vybrala UX. Jej poslaním je načúvať reálnym užívateľom a kriticky vstupovať do práce designérov.
UX researcher je skratka pre User Experience Researcher a v preklade znamená výskumník užívateľskej skúsenosti. Čo je náplňou práce UX výskumníka? Ako sa k tomu dostala a čo ju na tom baví ? Navštívila som ju v jednej z pražských kaviarní, kde pracovala a položila som jej pár otázok.
Aká je náplň vašej práce?
Pracujem ako UX researcher, alebo užívateľský výskumník v jednej českej banke a v túto chvíľu spolu s kolegom designérom vediem UX tím, ktorí sme spoločne postavili. Keďže v banke pracujem len ako kontraktorka, mám čas aj na iné jednorázové UX projekty. Veľkou časťou mojej práce je robiť užívateľský výskum, to znamená užívateľské testovanie, rozhovory a iné typy výskumov a zároveň konzultujem s ostatnými, ktorí tiež robia užívateľský výskum.
Rozumiem. Ako sa dostanete k jednorázovým projektom?
Keďže UX researcherov nie je veľa v Českej republike — tak cca 40, všetci sa tak nejak poznáme a ak sa niekomu naskytne nejaký projekt a zrovna naň nemá čas, tak ho hodí na niekoho iného. A takto si vzájomne dohadzujeme a prehadzujeme rôzne projekty.
Čo vás najviac baví na vašej práci?
Ak nevadí, tak ja sa pri tejto otázke dostanem trošku do minulosti. Ja som pred niekoľkými rokmi robila najskôr v marketingu a to bolo dosť o tom pozerať reklamy, čísla, rôzna cenotvorba a tak. Tam som síce nerobila sama marketingové výskumy, ale mala som ich k dispozícii. Ja vlastne už dneska vidím, aké sú tie marketingy viac menej len povrchové, zaujímajú sa len o to, čo im konzumenti rozprávajú. Nedávno som si vybavila, ako ma vtedy bavilo robiť také projekty, že sme šli k niekomu domov a bavili sme sa s nimi napríklad o tom ako používajú šampón, ako čítajú noviny — my sme tam vtedy boli väčšinou len ako prísediaci, niekto sa pýtal tých ľudí a my sme to len pozorovali. Uvedomila som si, že ma najviac baví skúmať ľudí, ako reálne fungujú, nie len pýtať sa ich: aká reklama sa vám páči? Mňa baví objavovať, som zvedavá a baví ma zisťovať, ako ľudia fungujú. Tiež ma baví kolegov designérov vťahovať do užívateľského výskumu a poštuchávať ich k tomu, aby veci robili pre ľudí lepšími.
Čo je na vašej práci najťažšie?
Najťažšie je presvedčiť niekoho, že mám robiť svoju prácu. Problém je, že keď chceme tu prácu robiť dobre, tak ona zdanlivo zdržuje. Každý tím je nejakým spôsobom rozbehnutý a má veľa nápadov a ja fungujem tak, že ten tím vlastne napadnem, aby sa na chvíľku zastavil a aby sa porozprával s nejakými ľuďmi, aby sa nadýchol a trošku premýšľal. Koľkokrát sa stane, že tím má svoj nápad strašne rád a chce ho realizovať, ale môže sa stať, že ten ich nápad na ľudí reálne nebude fungovať. Vtedy je vhodné tento tím trošku nasmerovať a objaviť, či je ten nápad skutočne dobrý. A veľa ľudí práve toto robí nerado, pretože ja im to vlastne kazím. Takže najťažšie je ako keby prepašovať UX research do tej práce designérov.
Je niečo, čo vás nebaví na práci? Niečo, čo vás otravuje?
Hľadanie respondentov je otrava. Nájsť tých správnych užívateľov je veľa krát ťažké, pretože definujeme si, že potrebujeme ľudí, ktorí majú skúsenosť s týmto, s tamtým ale zároveň, je ťažké sa ich na to opýtať, pretože sa nechceme pýtať priamo, aby sme neodhalili to, čo skúmame. V banke sme napríklad postavili respondentský panel, tam máme ľudí, ktorí nám vyplňujú dotazník a keď potrebujeme nájsť respondentov, ktorí si za posledný rok vybavovali hypotéku, nieje s tým problém. Ale na také tie samostatné projekty, ako napríklad nájsť ľudí, ktorí v poslednej dobre premýšľali, že si kúpia elektro-bicykel, je fakt ťažké.
Rozhovory robíte vždy osobne, alebo aj online?
Robila som už aj nejaké remote rozhovory, ale nie je to ono. Zároveň, ak nechcete stráviť všetok svoj čas na cestách, niekedy to inak nejde. Ja v túto chvíľu pracujem len na českých projektoch, ale sú ľudia, ktorí robia veľkú časť remote, pretože proste pracujú pre Ameriku.
Čo ste študovali a aká bola vaša cesta od školy po súčasnú pozíciu?
No, to je celkom zábavný príbeh. Ja som študovala niečo, čo sa nazýva Medzinárodné teritoriálne štúdiá, je to v podstate niečo ako medzinárodné vzťahy a magistra mám zo Západoeurópskych štúdií. To je akoby zmeska modernej histórie, spoločnosti, politiky a tak. Väčšina mojich spolužiakov skončila na rôznych ministerstvách, diplomacii a pracujú v nejakých inštitúciách Európskej únie. Tá škola nás nútila veľa cestovať, takže som bola na erazme vo Francúzsku a v Budapešti. Ale ešte než som stačila doštudovať, tak som získala prácu pre firmu, ktorá robí rôzne veci do domácnosti — šampóny, mydlá, maslá a tak. Robila som tam marketingovú asistentku. Zrovna keď som tam prišla, presťahovali marketing do Maďarska a tak ma zobrali zo sebou. Začala som tam pracovať na pozícii, kde som mala na starosti v rámci marketingu vianočné balíčky pre celú strednú Európu,tá pozícia sa nazývala ”Christmas officer”. Potom som vystriedala nejaké ďalšie pozície v marketingu a následne som sa presunula ešte na rok do Bratislavy — tiež do marketingu. Neskôr som odišla na rok cestovať do Ázie no a keď som sa vrátila, tak sme začali dovážať nejaké tašky z Ázie a urobili sme k ním e-shop. Ja som sedela doma, starala sa o e-shop a popri tom som prekladala nejaké dokumenty a televízne seriály a potom som myslela, že ma z toho porazí, pretože som už 2 roky bola doma a potrebovala som nejaký režim a strašne mi chýbali ľudia. Premýšľala som, čo budem robiť, a tak som sa prihlásila na Czechitas kurz softwarového testovania, poriadne som nevedela, čo to je, ale bol to intenzívny týždenný kurz, ktorý nám oblasť predstavil a ja som si asi týždeň po tom našla prácu. Tak som začala robiť softwarovú testerku, to mi vydržalo niečo málo cez rok, robila som celkom dosť projektov a zistila som, ako funguje svet IT a ako fungujú bodyshopy.
Čo sú to bodyshopy?
To sú spoločnosti, ktoré predávajú IT odborníkov do rôznych firiem. Je to vlastne zaujímavý biznis. Hlavnými odberateľmi týchto odborníkov sú najväčšie firmy ako napríklad banky, poisťovne, operátori, pretože mávajú krátkodobé IT projekty. Teraz sa to už síce pomaly mení a veľa z tých firiem si sťahuje odborníkov k sebe a majú ich interne, ale doteraz sú ľudia, ktorí fakt pendlujú — na 2 mesiace ich predajú do jednej banky, na polroka idú zas k nejakému operátorovi a potom ich predajú na nejakú dobu do poisťovne.
Čo je náplňou softwarového testera?
V rámci vývoja nejakého softwaru, tester je vlastne na konci. Na záver ho musí komplet preklikať a zistiť či úplne všetko funguje. Keď tam objaví niečo, čo sa mu nezdá, tak už je obvykle príliš neskoro na to, zmeniť to. To ma na tom nebavilo a zistila som, že chcem mať väčší vplyv na to, aký produkt sa k ľuďom nakoniec dostane.
A ako ste sa teda dostali k UX?
Mám dlhoročného kamaráta, ktorý sa tomu venoval, tak som si nechala o tom rozprávať, postupne som začala chodiť do UX komunity a zistila som, o čom tá práca je. Na začiatku som si myslela, že budem kresliť nejaké wireframy, ale dneska už viem, že kresliť nikdy nebudem, pretože ja na to nemám mozog. Nie som kreatívna týmto smerom, aby som mohla vymýšľať návrhy. Postupne som začala čítať knihy, robiť si nejaké online kurzy. Vtom čase som ešte robila testerku, ale už som vedela, že potrebujem robiť iné veci, takže v rámci firmy kde som pracovala som sa začala zaujímať o UX. Začala som im pomáhať s užívateľským testovaním, ale to bola úplne zbytočne spálená energia, pretože oni o to nemali záujem a ja som ešte nevedela ako im to mám predať.
No a hlavným zlomom bolo keď ma tento môj kamarát z oboru UX pozval, aby som chodila k nemu na kurz Psychológia pre užívateľské rozhranie na ČVUT na jeden semester. Tak že tam som dostala fakt reálny základ toho, o čom tá práca je, o čom je užívateľský výskum a aké sú metódy.
Potom som využila ponuku, ktorú som dostala od iného kamaráta na krátkodobú 20 dňovú spoluprácu vo firme, kde vyvíjali mobilnú aplikáciu a potrebovali zanalyzovať feedback od užívateľov. Tak som kvôli 20 dňom dala výpoveď vo firme, kde som robila testerku. Nakoniec to dopadlo tak, že som v tej firme dodnes, s kolegom sme tam vybudovali 20 členný UX tím výskumníkov, UX designérov, vizuálnych designérov a copywriterov.
Ako sa v súčasnosti vzdelávate v obore?
Ja veľa čítam, robím si online kurzy, jazdím na konferencie a nedávno som sa nechala certifikovať u Nielsen Norman. Teoretické vzdelanie získavam tiež z podcastov a videí a často za pochodu pri riešení problému v práci.
Ako vnímate premeny profesie naprieč časom?
Keď sa zameriam na Českú republiku, tak tu je nás veľmi málo, ale ani pozíc ešte nie je tak veľa, síce začínajú postupne pribúdať. Takže už to pomaly začína, ale ešte donedávna si tieto veci robili designéri sami a nepotrebovali samostatného UX výskumníka. V malých firmách to stále dáva zmysel, ale vo väčších firmách je lepšie rozdeliť zvlášť výskum a design.
Objavujú sa nejaké nové trendy v oblasti UX?
Z UX reserchera sa v poslednej dobe oddelila ďalšia pozícia a to je “research operations”, čo je akoby jednotka, ktorá výskumníkovi pomáha. Sú to ľudia, ktorí zaisťujú všetky veci, ktoré výskumník potrebuje. Vo chvíli, kedy je treba realizovať viac v výskumov, tento človek sa stará o nábor respondentov, rozsiahlu administratívu okolo výskumu, spravuje respondentský panel, obvoláva ľudí a dozisťuje rôzne potrebné informácie, vypláca im odmenu za účasť a tiež je zodpovedný za funkčné technické vybavenie — nabitý diktafón, voľnú pamäť na disku. Toto je pozícia, o ktorej sa začalo rozprávať minulý rok na zahraničných konferenciách, kde hovorili že na 8 UX výskumníkov je potrebný 1 research operations pracovník. My sme v banke už túto pozíciu obsadili a osobne mi to veľmi pomáha.
Aké sú kľúčové kompetencie pre vašu prácu? Aký musí byť UX researcher?
Zvedavý. Trpezlivý. Myslím si, že nesmie byť veľmi ukecaný, pretože potom má tendenciu rozprávať viac ako respondent. Dôležité je položiť správnu otázku a potom mlčať, prípadne sa dopýtať a poriadne počúvať, preto musí byť kladený dôraz na starostlivú prípravu rozhovoru vopred. Musí byť starostlivý a sústredený.
Na záver by som sa chcela opýtať, či ste spokojná so svojou prácou? Keby ste si mali ešte raz vybrať, čomu sa budete venovať, bol by to UX?
Určite áno, mňa to baví a mám pocit, že som sa v tom našla.
