Etika v dizajne
„Etika nie je len prívesok dizajnu, ale tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.“ [1] Tvrdia Devon a Van de Poel. Počas dizajnového procesu musí dizajnér urobiť množstvo rozhodnutí — aké bude mať daný výrobok alebo služba prínosy pre spoločnosť, ako môžu formovať svet, čomu to následne môže pomôcť. Dizajn má množstvo etických dôsledkov pre spoločnosť. Niektoré rozhodnutia sú eticky relevantné, napr. aké kompromisy pri tvorbe návrhu produktu či služby sú prijateľné, ako formulovať dizajnové požiadavky, voľba medzi rôznymi možnosťami úvodnej fázy vývoja produktu, teda koncepčného dizajnu, atď. Dizajnéri môžu mať niekedy pri dizajnovom procese tendenciu držať sa prvotného riešenia na jeho realizáciu, čo vo všeobecnosti nemusí byť problém, ak je toto rozhodnutie racionálne. Ak sa však stane, že sa využije prvotné dizajnové riešenie, pretože sa vynechajú ostatné, lepšie riešenia alebo je prvotné riešenie uprednostnené ako jediné správne, dochádza práve k situácii, ktorá je neetická.[2]
Etika v dizajne sa spája s etickým chovaním pri vyrábaní, tvarovaní, distribúcií a používaní technológií. Rozhodnutia robené dizajnérmi zodpovedajú etickým aspektom, ktorými sa riadia pri navrhovaní produktu či služby. Etika technológií sa premieta do dizajnu technológií, pretože posledné desaťročia je kladený veľký dôraz na eticky správne rozhodnutia a otázky v oblasti technológií. Dané rozhodnutia dizajnérov majú veľkú váhu, pretože pri možnom následnom technologickom probléme má spoločnosť tendenciu uplatniť individuálnu zodpovednosť za to, že daným problémom bolo možné v jednotlivých scenároch predísť. Avšak, takýto pohľad na vec predpokladá len to, že navrhnutá technológia má mať svoj účel a má fungovať. Ak nefunguje, je to problém a technológia nie je správne vytvorená. Čo však tento pohľad neberie do úvahy je dopad technológie na morálne a etické rozhodnutia jednotlivcov.[3]
Etické rozhodnutie alebo etika zodpovednosti neznamená len to, čo dizajnér s produktom alebo službou plánuje, ale tiež to, aké majú následne skutočné dôsledky a výsledky v spoločnosti. Dizajnéri majú v rukách zodpovednosť, ktorú si nemusia vždy uvedomiť, avšak súčasťou ich práce je snaha o vytvorenie udržateľnejšieho a lepšieho prostredia pre všetkých, za využitia etických rozhodnutí. Úlohou dizajnérov je vytvárať akýsi koncept udržateľnej myšlienky wellbeingu. Dizajn je jedným z odvetví, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach budovalo v spoločnosti predstavy wellbeingu založeného na produktoch. Tieto predstavy však neboli nikdy reálne. Napriek tomu práve dizajnéri môžu byť tými, ktorí urobia prvý etický krok k myšlienke udržateľného blahobytu pomocou dizajnu.[4]
Autori výskumu „“There are a LOT of moral issues with biowearables” … Teaching Design Ethics through a Critical Making Biowearable Workshop“[5]sa vo svojej práci zamerali na dizajnovú etiku, ktorú vnímajú ako kľúčový prvok rozvoja technickej gramotnosti u detí a mládeže. Výskum bol zrealizovaný kvôli novým poznatkom a zvýšeniu povedomia mládeže o sociálnych dopadoch technológií na spoločnosť, riešenia problémov a porozumeniu ľudského správania vo vzťahu k technike. To zahŕňa tiež pochopenie etických otázok o technológiách. V rámci výskumu boli využité zariadenia — biowearables, čo sú biologické nositeľné zariadenia, ktoré snímajú telesné biologické procesy. Túto technológiu zvolili vedci ako aktuálny prípad, na ktorom môžu deti naučiť viac o etike dizajnu, najmä z pohľadu potenciálnych negatívnych dopadov na wellbeing jednotlivcov. Výskum sa teda zameriaval na kritické (za)myslenie detí a mládeže nad vzťahom medzi technologickými rozhodnutiami a negatívnym dopadom na ich wellbeing pomocou otázok dizajnovej etiky.
Etika v dizajne nie je nutným či záväzným pravidlom. Ide skôr o možnosť využitia odborných tipov, ktoré majú pomôcť dizajnérom zlepšiť produkt či službu. V UX dizajne sa dizajnéri taktiež stretávajú s etickými otázkami a rozhodnutiami s každým novým projektom a klientom. Pri jednotlivých aplikáciách musia dizajnéri vyhodnotiť ako s nimi budú ich používatelia pracovať. Napr. v aplikácií Waze je v menu možnosť „go invisible“. To značí, že Waze takto ustúpil svojej filozofii v prospech šoférov, ktorí aplikáciu chcú používať, ale nechcú sa zúčastniť sociálneho aspektu aplikácie. Títo používatelia by v inom prípade aplikáciu Waze ani nepoužili. Avšak práve kvôli možnosti „schovania sa pred ostatnými“ sa môžu cítiť menej ohrozene, a preto ju používať.[6]
Etické problémy sa vyskytujú počas celého dizajnového procesu. Či už to je počas vytvárania wireframov alebo behom fázy plánovania. Dôležité je uvedomiť si, že niekedy musia dizajnéri rozhodnúť o slobode používateľa, v zmysle rozhodnúť zaňho v niektorých častiach tak, aby mal ľahký prístup a proces prebiehal bezproblémovo. Inokedy je možné používateľovi slobodu zase dopriať (napr. vo vyššie spomínanom príklade s aplikáciou Waze, kde si vie užívateľ nastaviť režim „go invisible“). Pri rozhodovaní o etických dilemách je podstatné vnímať ako produkt používateľovi poskytne čo najlepší user experience. V UX sfére je najdôležitejšia dôvera používateľov v daný produkt.[7]
Etika dizajnu sa môže nazvať disciplínou, ktorá sa zaoberá rozhodovacím procesom, ktorý rešpektuje používateľa. Literatúra o etike dizajnu v posledných rokoch pribúda, avšak zatiaľ nie sú dané presné rámce, ktoré by ohraničovali, kedy je prijateľné použiť akú stratégiu.[8] Ako príklad etických zásad by sa mohli uviesť etické zásady Európskej komisie, ktoré vymenúva pri používaní umelej inteligencie, avšak úzko súvisia aj s etikou dizajnu. Týmito zásadami sú:
1) rešpektovanie ľudskej agentúry (respect for human agency)
2) ochrana súkromia a správa osobných údajov (privacy and data governance)
3) spravodlivosť (fairness)
4) individuálny, sociálny a environmentálny wellbeing (individual, social and environmental wellbeing)
5) transparentnosť (transparency)
6) zodpovednosť a dohľad (accountability and oversight).[9]
ZDROJE:
[1] DEVON, Richard a Ibo VAN DE POEL. Design ethics: The Social Ethics Paradigm. International Journal of Engineering Education [online]. TEMPUS Publications, 2004, 20(3), 461–469 [cit. 2023–02–08]. ISSN 0949–149X/91. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/228827371_Design_ethics_The_social_ethics_paradigm
[2] Tamtiež, s. 467
[3] VERBEEK, Peter-Paul. Morality in Design: Design Ethics and the Morality of Technological Artifacts. In: Philosophy and Design [online]. Dordrecht: Springer, 2008, s. 91–103 [cit. 2023–02–08]. ISBN 978–1–4020–6591–0. Dostupné z: doi:10.1007/978–1–4020–6591–0_7
[4] MANZINI, Ezio. Design, Ethics and Sustainability. Guidelines for a transition phase. In: Cumulus Working Papers: Nantes [online]. Helsinki: University of Art and Design Helsinki, 2006, s. 9–16 [cit. 2023–02–08]. ISBN 951–558–215–6.
[5] ANTLE, Alissa N., Yumiko MURAI, Alexandra KITSON, Yves CANDAU, Zoe Minh-Tam DAO-KROEKER a Azadeh ADIBI. “There are a LOT of moral issues with biowearables” … Teaching Design Ethics through a Critical Making Biowearable Workshop. Interaction Design and Children [online]. New York, NY, USA: ACM, 2022, 2022, , 327–340 [cit. 2023–02–09]. ISBN 9781450391979. Dostupné z: doi:10.1145/3501712.3529717
[6] YONATAN, Hila. UsabilityGeek: Ethics In User Experience Design [online]. 2011 [cit. 2023–02–09]. Dostupné z: https://usabilitygeek.com/ethics-in-user-experience-design/
[7] Tamtiež
[8] PALOMAR-GARCIA, Clara, Ariadna FERNÁNDEZ-PLANELLS a Carles SORA-DOMENJÓ. Uses and abuses of User-Centered Design: literature review and proposal of a tool for evaluating ethics in the design of mobile applications. Digital Creativity [online]. 2023, , 1–16 [cit. 2023–02–09]. ISSN 1462–6268. Dostupné z: doi:10.1080/14626268.2023.2165107
[9] Ethics By Design and Ethics of Use Approaches for Artificial Intelligence [online]. Brusel: European Commission, 2021 [cit. 2023–02–09]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/docs/2021-2027/horizon/guidance/ethics-by-design-and-ethics-of-use-approaches-for-artificial-intelligence_he_en.pdf
