Fjord trendy 2020: Money changers
Čo si predstavujeme pod pojmom peniaze? Je to grafické vyobrazenie Masaryka na obdĺžnikovom papieri? Hrsť mincí? Naozaj je to kufrík s bankovkami? Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov by to tak bolo. Peniaze boli fyzickou entitou. Ako to je v roku 2020? Čo sa odvtedy zmenilo?
Bernard Lietaer, profesor z oblastí menových systémov, vo svojom TEDx talku poznamenal: „Bolo by šialené veriť, že vstupujeme do informačného veku, ale najdôležitejší informačný systém — naše peniaze — sa nezmení.“[1] Mal pravdu. V digitálnej dobe dochádza k zmene nášho prístupu k peniazom, a zároveň sa mení to, ako o nich zmýšľame. Naša skúsenosť s nimi je rozdielna. Nie je to len zmena z pohľadu toho, čo peniaze sú, ale aj z hľadiska toho, ako s nimi môžeme nakladať. Z historického hľadiska si peniaze prešli viacerými významnými premenami, a práve teraz stojíme v ich najnovšej vývojovej etape.
Vývoj peňazí
Pre lepšie uchopenie problematiky peňazí musíme zdôrazniť, že sa jedná o niekoľko tisícročný koncept. Vznik peňazí datujeme do obdobia vzniku písma — a v skutočnosti majú peniaze a písmo aj veľa spoločného. Praveký výmenný obchod bol nahradený novým symbolom k popisu sveta, novým spôsobom komunikácie a novou spoločenskou dohodou — peniazmi.
Pôvod peňazí siaha do obdobia starovekej Mezopotámie, a prvé mince do roku 600 pred naším letopočtom, kedy ich Lýdijské kráľovstvo rozšírilo do celého sveta. Za obdobie histórie si prešla forma peňazí mnohými premenami, menili sa tvary aj materiály mincí. Neskôr boli predstavené papierové peniaze, ktorých pôvod datujeme do stredovekej Číny. Posledná výrazná premena v knihe „The Evolution of Money“ od Davida Orrella a Romana Chlupatého, ktorú popisuje, je pád Brettonwoodského menového systému v roku 1971, a s tým spojený oficiálny koniec zlatého štandardu.[2]
Zlatý štandard je menový systém, v ktorom jednotka meny má fixnú hodnotu zlata a je možné ju v danej hodnote za zlato vymeniť. Jeho vznik datujeme do Veľkej Británie v roku 1828, ale klasický zlatý štandard trval len krátko — od roku 1870 po prvú svetovú vojnu. V povojnovom období sa ho nepodarilo znovu v pôvodnej forme nastoliť a po Veľkej hospodárskej kríze bol v USA zrušený. Po roku 1945 bol dolár fixovaný na zlato, a ostatné meny na dolár, takže pri medzinárodnom obchode existovali fixné výmenné kurzy európskych mien so zlatom aj dolárom. Jeho definitívny koniec v roku 1971 spolu s informatizáciou spoločnosti otvorili priestor rozdvojeniu, ako to Orrell a Chlupatý popisuje: vznik Peňazí 5.0.
Od spomínaného konca zlatého štandardu svet využíva papierový štandard. Väčšina moderných mien sú takzvané „fiat money“. Sú to peniaze, ktoré nie sú kryté zlatom a sú zákonne dohodnutým médiom výmeny. Nemajú vrodenú, prirodzenú hodnotu (ako drahé kovy), ani hodnoty úžitku (ako napríklad domáce zvieratá).[3] Takýmito menami sú napríklad americký dolár či euro.
Zmeny sa však nediali len v menových systémoch, ale aj na úrovni toho ako s peniazmi môžeme pracovať. Odklon do novej etapy začal už dávno pomocou platobných kariet. Môže sa to zdať ako novodobý vynález, ale počiatky platobných vernostných kariet siahajú do roku 1914. Najväčší zlom bol zaznamenaný v 50. a 60. rokoch 20. storočia v USA, kedy boli vydávané prvé platobné karty. V Československu sa história kariet viaže na Živnostenskú banku, ktorá v roku 1988 vydala prvú platobnú kartu. Tá bola akceptovaná v sieti Tuzex.[4] V 90. rokoch umožnila moderná výpočtová technika širokú dostupnosť debetných a kreditných kariet pre verejnosť, keďže banky mohli autorizovať klientov, a tak sa znížilo riziko prečerpania prostriedkov.
TRENDY 2020
Popredná firma z oblasti dizajnu a inovácií Fjord (spadajúca pod globálnu spoločnosť Accenture Interactive) vydala v roku 2020 svoju 13. výročnú správu s pohľadom na nastupujúce trendy z oblasti biznisu, technológií a dizajnu.
Vďaka svojmu celosvetovému záberu, ktorým firma disponuje, a vzhľadom na rozšírenie svojej pôsobnosti do krajín ako Japonsko či Brazília, bolo crowdsourcingové zhromažďovanie trendov kultúrne rozmanité — napriek tomu nie roztrieštené. Zdá sa, že sa viaceré časti sveta vedeli zhodnúť v predpovedi do budúcnosti. Výsledkom bolo predstavenie siedmich trendov, ktoré si môže dnešná spoločnosť osvojiť a meta-trend „Zosúladenie základov“.
1. Many faces of growth (Mnoho tvárí rastu)
2. Money changers (Meniči peňazí)
3. Walking Barcodes (Kráčajúce čiarové kódy)
4. Liquid people (Premenliví ľudia)
5. Designing intelligence (Navrhovanie inteligencie)
6. Digital Doubles (Digitálni dvojníci)
7. Life-centered design (Dizajn zameraný na život)[5]
Ako druhý z vystupujúcich tohtoročných trendov sú očakávané premeny v peniazoch. V súčasnosti môžeme pozorovať hneď niekoľko prúdov v oblasti financií. Vnímame stále častejší odklon od hotovosti a vznik nových mien. Na druhej strane, ľudia viac premýšľajú o poskytovateľoch platieb ako Apple Pay alebo Google Pay než o svojej banke. Pre nefinančné spoločnosti je jednoduchšie plniť finančnú rolu v životoch zákazníka. Napríklad spoločnosť Apple predstavila kreditnú kartu Apple Card, ktorá spája aplikáciu peňaženka, Apple Pay, a poskytuje informácie o platbách ako aplikácie bežnej banky. Tradičné banky tak čelia výzve.
Bezhotovostná spoločnosť
Niekedy sa chodilo vyberať peniaze do banky. Neskôr sa vyberala hotovosť z bankomatov. Čoraz častejšie sa stáva, že mať fyzické peniaze pri sebe nie je potrebné. Vďaka vývoju technológií sa podporili elektronické prevody finančných prostriedkov. V 21. storočí prišli na scénu smartfóny a chytré hodinky, a tak prevody peňazí z jedného na druhého človeka, platenie za potraviny a správa vlastných účtov sa presunuli do digitálneho prostredia. Výhodou bola rýchlosť a jednoduchosť. V súčasnosti viaceré spoločnosti na svete prestávajú fyzické peniaze využívať. Smerujú ku konceptu bezhotovostnej spoločnosti.
„Bezhotovostná spoločnosť je taká, v ktorej ľudia nepoužívajú fyzickú menu alebo šeky, ale namiesto toho uskutočňujú platby elektronicky.“[6] Jedným z príkladov spoločností, kde je hotovosť na ústupe je Švédsko. V štúdii o platobných zvyklostiach obyvateľov sa zistilo, že len 13% respondentov platilo naposledy hotovosťou.[7] Pouliční predavači, kostoly aj dopravné prostriedky sa adaptovali na elektronické platby. Druhou krajinou, ktorá stojí za zmienku je Čína. Platenie mobilom a využívanie virtuálnych peňaženiek WeChat Pay alebo Alipay je v krajine bežnou súčasťou života. S pomocou virtuálnej peňaženky je možné zaplatiť za účty, za kávu, za taxík aj za oblečenie.[8]
Ďalším krokom smerom k bezhotovostnej spoločnosti sú predajne bez pokladní ako napríklad Amazon Go. Nákup bez vytiahnutia peňaženky je vďaka strojovému učeniu, biometrickým senzorom, kamerám a najmä elektronickým platbám možný. Pred vstupom stačí naskenovať QR kód, vziať si čo potrebujeme a platba bude z účtu po opustení z obchodu strhnutá. Žiadne zbytočné čakanie na pokladni.
Digitálne meny
Peniaze sú menej viditeľné, ale za to viac sledovateľné a transparentné. Stále viac krajín skúma budúcnosť digitálnych mien. Čo si pod digitálnymi menami predstaviť?
Digitálne meny majú vlastnosti podobné klasickým menám, ale chýba im ich fyzická podstata. Pod digitálne meny spadajú aj často skloňované kryptomeny, no pojem je o niečo širší. Zahŕňajú aj virtuálne meny, digitálne meny centrálnej banky a elektronickú hotovosť (e-cash).
Vznik kryptomien datujeme do roku 2009. Prvou decentralizovanou digitálnou menou bol Bitcoin. Od roku 2009 jeho cena rapídne stúpla, a pokiaľ ste si Bitcoin kúpil vtedy, návratnosť vašej investície aktuálne predstavuje viac ako 9000%. Ku dňu 26.10.2020 bola cena jedného bitcoinu vyše 13 000 amerických dolárov.[9] Úspech Bitcoinu inšpiroval vznik ďalších kryptomien, a v súčasnosti ich existuje cez 7000.[10] Najnovšou kryptomenou, ktorá rozvírila vody je Libra od spoločnosti Facebook. Digitálne meny vyvolávajú zo strán regulačných orgánov a vlád obavy v súvislosti s finančnou stabilitou, ochranou a súkromím zákazníkov.
Druhou rozvíjajúcou sa sférou sú digitálne meny centrálnych bánk (CBDC). Centrálne banky vidia v digitálnych fiat menách budúcnosť. Zástancovia kryptomien na stranu druhú podotýkajú, že úspech kryptomien leží na ich decentralizácii a oddelení peňazí od štátu. Už v roku 2014 začala Čína pracovať na projekte „DC/EP“ (Digital Currencies/Electronic Payment), a v tomto roku ho začala Čínska ľudová banka v štyroch mestách testovať.[11] Ako sme už predtým spomínali, Čína je jedna z krajín, kde sú technológie a peniaze úzko prepojené. Čína, ale nie je v týchto snahách jediná. S konceptom digitálnej meny centrálnej banky pracujú aj napríklad Švédsko, Uruguaj, Singapur či Kanada. Najnovšie, v októbri 2020, Európska centrálna banka zverejnila správu, v ktorej predstavila návrh na digitálne euro. Experimenty ukážu či sa od projektu upustí alebo nie.[12]
Čo ďalej?
V najbližšej dobe vzniknú príležitosti pre spoločnosti pracujúce s peniazmi. Kľúčové je premyslieť si, ako by mala moderná služba umožňujúca finančné transakcie vyzerať, aké informácie by mala o používateľoch niesť a prečo. Všetko čo sa týka peňazí si vyžaduje získanie dôvery bezproblémovými zážitkami a preukázateľnou kompetenciou spoločnosti. Pokiaľ sa peniaze menia, vznikajú otázky ohľadom ochrany súkromia, transparentnosti a integrity. Dôvera zákazníka musí byť budovaná kvalitnou skúsenosťou.
Môžeme očakávať, že náš vzťah k peniazom sa stane viac abstraktným, pretože peniaze budú menej viditeľné. Hoci nateraz používame platobné karty a platby mobilom či hodinkami, stále častejšie bude využívaná autentifikácia pomocou biometrie. Kto vie kedy bude platba odtlačkom prsta či rozpoznania tváre bežnou súčasťou piatkového nákupu?
Spoločnosť Fjord odporúča „znovu si predstaviť transakciu a platby ako zdroj inovácie a konkurenčnej výhody“.[5] Meniace sa prostredie ovplyvní zákazníkov aj podniky. Ovplyvní celú spoločnosť, pretože premieňame mentálny model toho, čo si pojmom peniaze dokážeme predstaviť. Už dávno nie sme v dobách zlatého štandardu. Je čas prehodnotiť hádzanie mincí do pokladničky.
[1] LIETAER, Bernard. Why this crisis? And what to do about it? In: Youtube [online]. 2009 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=nORI8r3JIyw
[2] ORRELL, David a Roman CHLUPATÝ. ROMAN CHLUPATÝ. The Evolution of Money. New York: Columbia University Press, 2016. ISBN 9780231173728.
[3] GOLDBERG, Dror. Famous Myths of “Fiat Money.” Journal of Money, Credit and Banking [online]. 2005, 37(5), 957–967 [cit. 2020–10–25]. ISSN 00222879.
[4] HISTÓRIA PLATOBNÝCH KARIET. Združenie pre bankové karty (ZBK) [online]. 2020 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://zbk.sk/historia-platobnych-kariet/
[5] Fjord Trends 2020 [online]. Accenturate Interactive, 2020 [cit. 2020–10–25]. Dostupné z: https://www.accenture.com/_acnmedia/Thought-Leadership-Assets/PDF-2/Accenture-Fjord-Trends-2020-Report.pdf
[6] CAMPBELL, Josephine. Cashless society. Salem Press Encyclopedia [online]. 2020 [cit. 2020–10–25]. Dostupné z: https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&AuthType=ip,cookie,uid&db=ers&AN=125600183&lang=cs&site=eds-live&scope=site
[7] The payment behaviour of the Swedish population. SVERIGES RIKSBANK [online]. 2018 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://www.riksbank.se/en-gb/statistics/statistics-on-payments-banknotes-and-coins/payment-patterns/
[8] MENZEL, Verena. Spending a Cashless Day with China’s Digital Wallet. China Today [online]. 2017, 66(7), 52–54 [cit. 2020–10–25]. ISSN 10030905. Dostupné z: https://eds.b.ebscohost.com/eds/pdfviewer/pdfviewer?vid=0&sid=2769b998-9afa-4315-a61b-512cf671568b%40pdc-v-sessmgr06
[9] Bitcoin historical data. CoinMarketCup [online]. 2020 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://coinmarketcap.com/currencies/bitcoin/historical-data/
[10] CoinMarketCup [online]. 2020 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://coinmarketcap.com/
[11] VINCENT, Danny. One day everyone will use China’s digital currency. BBC News [online]. Hong Kong, 2020 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/business-54261382
[12] Report on a digital euro [online]. Frankfurt am Main: European Central Bank, 2020 [cit. 2020–10–27]. Dostupné z: https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/Report_on_a_digital_euro~4d7268b458.en.pdf
