HCD a jeho limity

Zdroj: Pixabay.com

V tomto článku sa budeme venovať problematike Human-centred design (HCD), čiže dizajnu zameranému na človeka. Na úvod sa v krátkosti pozrieme čo to HCD je, na čo a kde sa využíva. Následne sa pozrieme na názory, ktoré nepovažujú tento prístup k dizajnu za správny a popíšeme si limity, ktoré sa s HCD spájajú. Na záver demonštrujeme tieto limity na príklade.

Čo je HCD?

Cieľom dizajnu zameraného na človeka (HCD) je stavať proces vývoja produktu, systému alebo služby na potrebách, prianiach a správaní ľudí, pre ktorých je daný produkt, systém alebo služba určená. Tento dizajnový prístup je prienikom troch pohľadov na riešenie daného problému. Prvým pohľadom je žiadanosť, teda začíname zisťovaním, čo si ľudia prajú. Druhým pohľadom je zohľadnenie uskutočniteľnosti navrhovaného riešenia. Posledným pohľadom je finančná životaschopnosť konkrétneho riešenia.[1]

HCD vychádza z inžinierskych prístupov v oblastiach ergonómie, informatiky a umelej inteligencie. V tejto oblasti existuje dokonca norma ISO 9241–210, ktorá definuje šesť princípov HCD:

1. Dizajn je založený na explicitnom pochopení používateľov, úloh a prostredí
2. Užívatelia sú zapojení do navrhovania a vývoja
3. Návrh je riadený a vylepšený hodnotením zameraným na používateľa
4. Proces je iteratívny
5. Návrh rieši celú užívateľskú skúsenosť
6. Projektový tím zahŕňa multidisciplinárne zručnosti a perspektívy[2]

Giacomin tvrdí že:

“Dizajn zameraný na človeka je v súčasnosti založený na použití techník, ktoré komunikujú, interagujú, zdôrazňujú a stimulujú zainteresovaných ľudí, snažia sa pochopiť ich potrieby, túžby a skúsenosti, ktoré často presahujú to, čo si samotní ľudia skutočne uvedomujú. Dizajn zameraný na človeka sa teda líši od mnohých tradičných dizajnérskych postupov tým, že sa prirodzene sústredí na otázky, postrehy a činnosti závislé na ľuďoch, pre ktorých je produkt, systém alebo služba určená, skôr ako na vlastný tvorivý proces dizajnéra alebo na materiálny a technologický základ artefaktu.”[3]

Výsledkom procesu HCD by mal byť produkt, systém alebo služba, ktorá je pre užívateľov intuitívna. Kritérium intuitivnosti je naplnené vtedy, ak je manipulácia s produktom, systémom alebo službou od začiatku jednoduchá a ak predávané zmyslové stimuly a informácie sú zrejmé a ľahko pochopiteľné.[4]

HCD je často spájané a niekedy taktiež zamieňané s pojmom design thinking (dizajnové myslenie). Jednou z najvýznamnejších spoločnosti, ktorá sa dlhodobo venuje návrhom produktov a služieb prostredníctvom HCD, je spoločnosť IDEO.

Kritika HCD

Donald A. Norman, jeden s priekopníkov užívateľsky orientovaného prístupu v dizajne, v svojom článku s názvom Human-Centered Design Considered Harmful[5] poukazuje na nedostatky a problémy, ktoré sa s HCD spájajú. Ako riešenie týchto “vedľajších účinkov” dizajnu zameraného na človeka navrhuje dizajn zameraný na činnosti (activity-centered design). Problémy spojené s riešeniami navrhnutými prostredníctvom HCD vyplývajú z jeho samotnej podstaty, a to bezmedznej orientácie na požiadavky užívateľa.

Norman tvrdí, že väčšina predmetov, ktoré dnes bežne používame bola navrhnutá bez cielenia na konkrétnu skupinu užívateľov. Tieto predmety boli navrhnuté pre všetkých ľudí sveta a pri ich dizajne nehral hlavnú úlohu človek, ale činnosť, na ktorú bol predmet určený. Jedná sa o predmety používané pri každodenných činnostiach a ich súčasný návrh vznikal postupným vývojom v čase tak, že boli postupne vylepšované z generácie na generáciu, aby čo najlepšie slúžili konkrétnej činnosti.

Úspešný dizajn nemusí spočívať v tom, že je nejaká technológia perfektne prispôsobená pre jednoduché používanie. Určité predmety pôsobia presne naopak. Ľudia sa prispôsobili a naučili sa používať technológie ako hodinky, písmo, hudobné nástroje alebo notové záznamy. Norman uvádza príklad s husľami, ktoré sú nielen zložitým nástrojom, ktorého ovládanie si vyžaduje dlhý tréning, ale taktiež môže spôsobiť zdravotné problémy. Takýto predmet by v rámci HCD mohol vzniknúť asi len veľmi ťažko, napriek tomu sa teší značnej popularite.

Okrem poukázania na príklady predmetov, ktoré sú úspešné napriek tomu, že odporujú princípom HCD, Norman poukazuje aj na priame obmedzenia, ktoré so sebou môže HCD prinášať:

1. Zameranie na človeka alebo skupinu ľudí pri návrhu produktu, systému či služby môže spôsobiť zhoršenie pre ostatné skupiny. Čím je výsledné riešenie viac “šité na mieru” jednej skupine, tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude vyčleňovať ostatné.
2. Ďalším problémom, ktorý sa môže spájať so špecializáciou na určitú skupinu je to, že ľudia nie sú statický. Ich potreby, názory a postoje sa v čase menia. Preto čím je produkt, systém alebo služba viac detailne zameraný na aktuálne potreby užívateľov, tým skôr sa stane nedostatočným.
3. Pri návrhu systémov môže taktiež vznikať problém so zložitosťou systémov, ktorá je spôsobená množstvom rozličných a neustále sa meniacich požiadaviek užívateľov.
4. Výsledkom HCD je často statické riešenie problému, ľudské činnosti sú ale dynamické, preto výsledné riešenie nemusí zodpovedať ich reálnym potrebám.

V poslednej časti článku Norman poukazuje na to, že najmä v prípade, keď je užívateľov veľké množstvo je potrebné niektoré hlasy ignorovať. Zdôrazňuje rolu silného a autoritatívneho dizajnéra, ktorý má jasnú víziu produktu a vie, že ignorovanie niektorých sťažností užívateľov je potrebné k tomu, aby sa zabránilo prílišnej zložitosti navrhovaného produktu. Ako príklad uvádza spoločnosť Apple. Ich produkty sú považované za intuitívne a ľahko použiteľné napriek tomu, že za ich dizajn zodpovedá jedna autoritatívna osobnosť.

Je ale jasné, že tento druh návrhu je rizikový. HCD produkuje dobrý dizajn, ktorý má veľkú pravdepodobnosť úspechu medzi užívateľmi. Naproti tomu dizajn, ktorý porušuje pravidlá, ignoruje zaužívané postupy a presadzuje predstavu konečného konceptu výsledku môže vytvoriť skvelý dizajn alebo úplný prepadák. Je to riziko, ktoré treba podstúpiť, ak nám nestačí dobré ale chceme skvelé produkty, systémy a služby.

Thomas Wendt[6] autor knihy Design for Dasein upozorňuje na ďalšie problémové body, ktoré sa spájajú s HCD. Definuje tri základné príčiny problémov súvisiace s nesprávnym, respektíve príliš idealistickým vnímaním metód HCD. Prvým je, že HCD zlyháva pri uznaní vlastných paradoxov. HCD je vnímané ako nástroj, ktorý keď skombinujeme s problémom tak dostaneme riešenie. Wendt ale upozorňuje na paradox problém-riešenie (Problem-Solution Paradox), ktorý hovorí o tom, že “bez pochopenia problému nie je možné navrhnúť riešenie” a zároveň “problém nie je možné pochopiť bez navrhovania riešení.”[7] Ďalšími paradoxmi, na ktoré upozorňuje je skutočná podstata inovácií a obmedzenia, ktoré so sebou prinášajú a paradox stotožňovania ľudských potrieb s potrebami trhu.

Druhou problematickou oblasťou, ktorú Wendt vníma v súvislosti s HCD je, že tento prístup sa tvári byť politicky neutrálny. Upozorňuje na to, že dizajnéri do svojich riešení prirodzene prenášajú hodnoty a morálku. Taktiež väčšina ich práce má určitý politický kontext a pri zhotovovaní o návrhoch musia riešiť rôzne aspekty, ktoré priamo alebo nepriamo zasahujú do politiky.

Poslednou oblasťou, ktorej sa venuje je vzťah HCD a kapitalizmu. Tvrdí, že stav, v ktorom HCD naďalej slúži kapitalizmu tak ako to bolo doteraz je neudržateľný. Ide o to, že v súčasnosti dizajn nie je skutočne orientovaný na človeka ale na užívateľa. Produkty, systémy alebo služby, ktoré sa schovávajú za nálepkou naplňovania “ľudských potrieb” často smerujú len k docieleniu pohodlnej a tým pádom čoraz väčšej spotreby. Tento prístup smeruje k prehlbovaniu ekologických problémov. HCD sa často zameriava na konkrétne čiastkové problémy, namiesto toho aby sa venovala komplexným problémom.

Taktiež Jesse Weaver upozorňuje na to, že dizajnér pomocou HCD nikdy “nezmení svet,” lebo HCD nerieši “skutočné”, systémové problémy ako chudoba, nerovnosť alebo ekologická kríza. “Dizajn zameraný na človeka nie je navrhnutý tak, aby riešil systémové problémy. [..] Proces [HCD] tlačí dizajnéra, aby aktívne ignoroval mnohé aspekty problému. A toto krátkozraké zameranie nefunguje, keď sa snažíte vyriešiť niečo systémové.”[8]

O niečo iný druh kritiky ponúka Nathasa Jen, ktorá v svojom TEDxovom vystúpení[9] upozorňovala na nedostatok kritického prístupu v postupoch dizajnového myslenia. Tvrdí, že schémy dizajnového myslenia sú príliš lineárne a zväzujúce a táto ich vlastnosť sa zásadne líši od skutočnej práce dizajnérov. Každý návrh je závislý na kontexte, v ktorom alebo pre ktorý sa tvorí a preto si každý projekt vyžaduje osobitnú metodológiu. Dizajnérov chápe ako kreatívnych ľudí s vlastnou intuíciou, hľadajúcich riešenia napriek neporiadku všade okolo.

Kde HCD zlyháva?

V tejto časti demonštrujeme nedostatky dizajnu zameraného na človeka na konkrétnom príklade zlyhania metód HCD pri radikálnej inovácii čítačiek elektronických kníh.[10] Pri vývoji čítačiek eknih sa inovácie väčšinou orientujú na doplnkové systémové prvky ako napríklad zvýrazňovanie textu alebo tvorba poznámok. Podľa autora článku sa hardvér čítačiek radikálne nezmenil od ich uvedenia na trh spoločnosťou Amazon. Jedným z dôvodov je to, že čítačky sa snažia čo najvernejšie kopírovať skúsenosť s klasickou knihou. Pri návrhu nového druhu hardvéru, ktorý by umožňoval napríklad podporu multimediálnych kníh, možnosti rozšírenej reality alebo interaktívnych kníh však HCD zlyháva.

Dôvodom zlyhaní je dlhá tradícia klasických kníh, na ktoré sú užívatelia zvyknutí a nevnímajú potrebu zmeny. Užívatelia kvôli tomuto postoju nemusia vnímať potenciál nového riešenia a nové možnosti, ktoré by im zmeny priniesli. Druhý problém, ktorý môže nastať je, že užívatelia majú predstavu o tom, čo by chceli, ale môže sa jednať o produkt, ktorý by v skutočnosti z rôznych príčin nevyužili. Základným obmedzením HCD je práve to, že umožňuje inovovať len to čo si žiadajú užívatelia. Kvôli tomu sa HCD obmedzuje len na inkrementálne inovácie, čiže zlepšenie zariadenia sa posúva po malých krôčikoch. Pri veľkých zmenách, ktoré siahajú za predstavivosť užívateľov, ale zlyháva.

Závery

HCD je užitočným nástrojom v mnohých oblastiach dizajnu. Tak ako každý nástroj, má aj HCD svoje obmedzenia. Kritikmi je najčastejšie vypichovaná fragmentárnosť riešení, nedostatok kritiky výsledných riešení a snaha za každú cenu naplniť požiadavky užívateľov. Tieto vlastnosti stavajú HCD skôr do postavenia nástroja, ktorý je užitočný pri vylepšovaní už existujúcich produktov, systémov a služieb, ale neumožňuje nové inovatívne a radikálne zmeny.

Ďalšie hlasy, ktoré upozorňujú na nedostatky HCD varujú pred tým, že tento prístup podporuje a prehlbuje súčasné sociálne a ekologické problémy. Vyzývajú k nahradeniu HCD novými prístupmi ako je napr. kritický dizajn, pri riešení zložitých globálnych problémov.

Myslím si, že myšlienka brať ohľad na človeka pri vytvárení niečoho nového je správna. Nie je však správne zneužívanie participácie ľudí k zvyšovaniu súkromných ziskov firiem na úkor prostredia, v ktorom žijeme. Dizajnéri by mali konať zodpovedne a uvedomovať si skutočné dlhodobé dôsledky svojich činností.

Zdroje

[1] HCD: design zaměřený na člověka: soubor nástrojů [online]. 2. vyd. Brno: Flow, 2013 [cit. 2020–02–01]. ISBN 978–80–905480–1–5. Dostupné z: http://eknihy.knihovna.cz/static/files/hcd-design-zamereny-na-cloveka.pdf

[2] ISO 9241–210:2010, Ergonomics of human-system interaction — Part 210: Human-centred design for interactive systems [online]. [cit. 2020–02–01] Dostupné z: https://www.iso.org/obp/ui/#iso:std:iso:9241:-210:ed-1:v1:en

[3]GIACOMIN, Joseph. What Is Human Centred Design? In: The Design Journal [online]. 2015, 17(4), 606–623 [cit. 2020–02–01]. DOI: 10.2752/175630614X14056185480186. ISSN 1460–6925. Dostupné z: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.2752/175630614X14056185480186

(Today’s human centred design is based on the use of techniques which communicate, interact, empathize and stimulate the people involved, obtaining an understanding of their needs, desires and experiences which often transcends that which the people themselves actually realized. Human centred design is thus distinct from many traditional design practices because the natural focus of the questions, insights and activities lies with the people for whom the product, system or service is intended, rather than in the designer’s personal creative process or within the material and technological substrates of the artefact.)

[4]Tamtiež.

[5] NORMAN, Donald A. Human-centered design considered harmful. In: Interactions [online]. 2005, 12(4), 14–19 [cit. 2020–02–01]. DOI: 10.1145/1070960.1070976. ISSN 10725520. Dostupné z: http://portal.acm.org/citation.cfm?doid=1070960.1070976

[6] WENDT, Thomas. Critique of HCD OR Decentering Design. In: SlideShare.com [online]. 7.2.2017 [cit. 2020–02–01]. Dostupné z: https://www.slideshare.net/ThomasMWendt/critique-of-humancentered-design-or-decentering-design?fbclid=IwAR1X0-_YnpuD2NnfPzoKCd-EjXELCvOApmtLwT0DGNP6Y_2FOE9geCm9BWw

[7]Tamtiež.

(One cannot propose a solution without understanding a problem. One cannot understand a problem without proposing solutions.)

[8] WEAVER, Jesse. Design Won’t Save the World. In: Medium.com [online]. 1.8.2018 [cit. 2020–02–01]. Dostupné z:https://medium.com/@hairyelefante/design-is-not-going-to-save-the-world-8985870471a5

(Human-centered design is not architected to solve systemic problems [..] the process [HCD] pushes the designer to actively ignore many of a problem’s facets. And this kind of myopic focus doesn’t work when you’re trying to solve something systemic.)

[9] JEN, Natasha. Design Thinking is Bullsh*t. In: YouTube.com [online]. 19.3.2018 [cit. 2020–02–01]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=_raleGrTdUg. Kanál používateľa 99U.

[10] WELCH, Jazmin. The limitations of HCD on radical eReader innovation. In: FleckCreativeStudio.com [online]. 10.9.2018 [cit. 2020–02–01]. Dostupné z: https://fleckcreativestudio.com/a-book-unbound/limitations-of-hcd?fbclid=IwAR3PlSoeB9yj7nQ27Iaxt3gCKsJ2dJEJBu2C6OTI5Um-qYB_UCoeKoWaVt8