Ideační techniky založené na analogii a asociaci
Každý designový proces má svoje fáze a jednou z nich je aj ideácia. V nej sa pokúšame nájsť čo najviac možností nápadov. Pri tom nám pomáhajú rôzne spôsoby, akými môžeme naše premýšľanie smerovať. Pri analógii sa jedná o asociatívny myšlienkový proces, ktorý nám pomáha prenášať význam z jednej konkrétnej témy na druhú.[3]
Nechceme vždy hneď nájsť práve jedno dokonalé riešenie, pretože by sme tak prichádzali o ďalšie kreatívne idei, ako nám hovorí tento známy výrok: „It’s not about coming up with the ‘right’ idea, it’s about generating the broadest range of possibilities.” — Hasso Plattner Institute of Design at Stanford
Takže môžeme povedať, že nejde o to aby sme našli jeden najlepší nápad ale vytvorili najširšiu možnú škálu možností. Ukážeme si teda niekoľko možných techník, pomocou ktorých môžeme získať množstvo nápadov.
Brainstorming
Technika nazývaná „Brainstorming“ je taká, ktorá nám v obmedzenom čase umožňuje vytvoriť veľa nápadov a účastníci pri nej spoločne pracujú pod vedením facilitátora, ktorý organizuje priebeh. Na začiatku sa definuje téma, okolnosti a zámer brainstormingu a stanoví sa čas. Uvedú sa základné pravidlá, napríklad: rovnosť účastníkov, zákaz kritiky a otvorenosť všetkým nápadom, dôraz na kvantitu a zdieľanie nápadov. Dobrá je vzájomná inšpirácia a k nej patrí aj pravidlo, že vždy hovorí len jeden účastník. Účastníci sa takto počúvajú navzájom a môžu prichádzať na základe myšlienok iných na čisto nové nápady, prípadne iné verzie už navrhnutého nápadu. Keď sa začne brainstorming, tak sa zapisujú všetky nápady a zhodnotia sa výsledky. Nakoniec sa diskutuje a vyberajú sa vhodné nápady na realizáciu, môže sa pri tom napríklad hlasovať. [2]
Na brainstorming je dobré sa vopred pripraviť aby sme získali s neho čo najviac. Vybrať vhodný priestor, pomôcky a ďalšie veci, ktoré môžu ovplyvňovať samotný priebeh alebo výsledok. Vždy všetko závisí hlavne od danej témy. Keď sa bližšie pozrieme na brainstorming, a chceme aby bol efektívny existujú preň dokonca určité pravidlá.
- Vyvarovať sa hodnoteniu V brainstormingu neexistujú zlé nápady, preto netreba kritizovať žiaden nápad. Treba vždy podporiť aj menej smelých ľudí.
- Hovoriť jeden po druhom Samozrejme nikdy nie je vhodné, aby sa skákalo do reči, všetky nápady je potrebné počuť. Preto je vždy vhodné počkať kým príde rada na jednotlivca a myslieť na to aby všetci ostatní počúvali.
- Podporiť nevšedné nápady Aj keď sa nápad zdá byť nerealistický, vždy je dobé ho povedať, na základe asociácií predsa niekto iný môže prísť na vhodnejší nápad.
- Vizualizovať Nakreslené nápady nám niekedy pomôžu oveľa viac ako len zápisy. Ostatní si tak nápady môžu lepšie zapamätať a pochopiť ich. Takáto komunikácia je vždy oveľa zábavnejšia a efektívnejšia.
- Dopĺňať nápady ostatných Treba premýšľať, ako nápady iných môžeme rozšíriť prípadne spojiť s naším nápadom.
- Hrať na kvantitu Je vhodné vymýšľať čo najviac nápadov ako len môžeme, v nich sa potom dá nájsť ten najlepší.
- Sústrediť sa na danú tému Netreba odbiehať od témy, aby sme sa nedostali niekam úplne inam ako sme pôvodne chceli a len filozofovali.[3]
Brainwriting
Náš mozog a pamäť funguje na základe asociácií. Môžeme teda povedať, že nápady iných nám pomáhajú k tvorbe vlastných nápadov. Jednou podobou brainstormingu, ktorá s týmto pracuje je brainwriting. Ten funguje na takom princípe, že každý spíše niekoľko svojich ideí, na ktoré dostane určitý čas. Po uplynutí tohto časového limitu odovzdá svoje nápady na papieri kolegovi a dostane zase papier od iného kolegu. Na papieru ktorý dostal vypíše zase svoje ďalšie nápady, prípadne rozvíja myšlienky, ktoré už niekto napísal pred ním. Pomocou brainwritingu sa môžu takto vyjadrovať všetci plnohodnotne, aj tí ktorí sa dajme tomu pri brainstormingu boja prejaviť. Nie každý človek je dobrým rečníkom a nevie vždy veci vysvetliť pomocou slov.[1]
Myšlienková mapa
Myšlienkové mapy sú grafická a sieťová metóda, kde sa zhromažďujú a organizujú a vyberajú prioritné myšlienky pomocou využitia kľúčových slov a obrázkov.[4] Keď sa pozrieme na tieto mapy, na rozdiel od klasických zoznamov, kde sú veci len vymenované, tak sú myšlienkové mapy efektívnejšie, pretože lepšie zodpovedajú fungovaniu ľudského mozgu. Ako už vieme, mozog produkuje myšlienky na princípe asociácií. Štruktúra myslenia, ktorá pripomína konáre stromu, takto teoreticky môže obsahovať nekonečné množstvo informácií. A na tomto princípe funguje aj myšlienková mapa. V myšlienkovej mape na jednu ústrednú tému nadväzujú súvisiace pojmy, ktoré sa potom ďalej vetvia. Aby sme mohli takejto mape lepšie pochopiť je užitočné každú rozvetvenú oblasť odlíšiť farbami, pretože tým mozgu umožníme lepšie sa orientovať v štruktúre informácií. Taktiež sa využívajú obrázky, pretože vizuálne informácie sú pre mozog menej komplikované. Obrázky, tvary, čiary a farebné odlíšenia umožňujú účastníkom inovatívneho procesu si takto uvedomovať spojitosti a tak si utriediť myšlienky.[5]
Storyboard
Ďalšou technikou môže byť Storyboard, ktorý vyvinula spoločnosť WaltDisney. Pomocou tejto techniky si jej účastníci snažia predstaviť si ideálnu budúcnosť na nejakú zadanú tému. Takto sa ju snažia vizualizovať svoje predstavy do obrázkov v menších skupinkách a potom keď majú nakreslené jednotlivé kroky ich predstavy, tak ju ukážu ostatným účastníkom. Na koniec sa zhrnú zaujímavé nápady, ktoré z týchto schém obrázkov vyplývajú.[6] Pomocou obrázkov, na rozdiel od slov alebo písma, sa u ľudí v mysli vyvolávajú na základe asociácii rôzne ďalšie predstavy a nápady. Táto technika tak ponúka nové možnosti, ktoré by sme pomocou slov nemuseli dosiahnuť.
Divergentné myslenie
Ideácia je po empatii a definícií problému fázou designového procesu, kde jej cieľom je generovať designové možnosti. Inak povedané, je potrené získať maximum nápadov, navzájom ich porovnávať, preskúmať a vybrať také, ktoré majú inovačný potenciál pre ďalšie spracovanie do prototypov. V rôznych teóriách kreativity sa môžeme dozvedieť, že pri generovaní nápadov zapojujeme divergentné myslenie. Toto myslenie nám generuje množstvo nápadov, je totiž originálne a citlivé na problémy a umožňuje nám znovu definovať významy a taktiež usporiadať informácie novým spôsobom. Na rozdiel od konvergentného myslenia je pružné, pretože konvergentné myslenie smeruje k jednému správnemu riešeniu problému. Niekedy nám k tomu aby sme však dostali dobrý nápad, nestačia ani tri sprchy denne a práve preto existuje mnoho techník a postupov, ktoré toto vytváranie nových nápadov podporujú.[1]
Najlepšie nápady
Skvelé nápady a funkčné riešenie väčšinou nepríde na um v správnu chvíľu, keď sme za stolom v kancelárii, ale napríklad až po ceste domov. Prečo to tak je? V dvadsiatych rokoch sa to pokúsil vysvetliť psychológ a sociológ Graham Wallas. Tvrdí, že človek najskôr stojí pred problémom a pomenúva ho, analyzuje, spracuje. Táto fáze sa v designovom procese dá označiť ako fáza empatií a definovanie problému. V inkubácií sa do riešenia problému zapojuje intuícia a podvedomie, pričom človek získava odstup od problému a dokáže sa naň pozerať z viacerých uhlov pohľadu. V mysli spracuje svoje myšlienky a pomaly začnú vznikať nápady. Tie potom môžu vyznieť ako náhle vyriešenie problému. Preto riešenie prichádza až vo chvíli keď sa venujeme niečomu inému. Preto je vhodné občas nášmu mysleniu pomôcť ideačnými technikami a získať tak veľa nápadov.[1]
Analógia a asociácia je u ľudí základným prvkom myslenia a vytvárania nápadov. Preto nájsť dobré, zaujímavé a užitočné nápady pomocou asociácie a nejakých techník je pri designovom procese veľmi prospešné, nielen pre samotný prototyp, ale aj pre obohatenie samotných účastníkov. Všetky tieto ideačné techniky nám pomáhajú taktiež vyvíjať svoje myslenie. Viacej nápadov zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia najkreatívnejšieho a najvhodnejšieho riešenia, ktoré sme na začiatku vôbec nemuseli predpokladať.
Použitá literatúra a obrázky
[1] Made in CZ: časopis pro design a inovativní podnikání. Praha: Plastia, 2015, 32
[2] #2 Brainstorming. In: 100metod [online]. Dostupné z: https://100metod.cz/post/156135339264/2brainstorming
[3] Designové myšlení pro knihovny: příručka pro knihovny zaměřené na uživatele. Brno: IDEO, 2016. ISBN 978–80–88123–11–8. str. 64–67
[4] BUZAN, Tony a James HARRISON. Buzan’s study skills: mind maps, memory techniques, speed reading / Tony Buzan ; consultant editor, James Harrison. 2007. ISBN 9781406664898.
[5] PROCHÁZKOVÁ, Tereza. Myšlienková mapa: geniálna metóda, ktorú používal už Einstein. MENTEM trénujte svůj mozek. 2016. Dostupné z: https://www.mentem.sk/blog/myslienkova-mapa/
[6] GRAY, David, Sunni BROWN a James MACANUFO. Gamestorming: a playbook for innovators, rulebreakers, and changemakers / Dave Gray, Sunni Brown, and James Macanufo. 2010. ISBN 9780596804176. s. 71–73
[7] Pixabay [online]. [cit. 1.12.2019]. Dostupné z:https://pixabay.com/sk/photos/pri-spusten%C3%AD-stretnutie-594090/
[8] Pixabay [online]. [cit. 1.12.2019]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/illustrations/%C5%BEena-myse%C4%BE-diev%C4%8Da-soci%C3%A1lne-m%C3%A9di%C3%A1-1169316/
[9] Pixabay [online]. [cit. 1.12.2019]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/illustrations/myse%C4%BE-mozog-myslenie-vn%C3%ADmanie-544404/
