KISK Dizajn lab — úvodný brainstorming

V tomto článku sa pokúsim zachytiť a zhrnúť diskusiu, ktorú sme viedli na tému “Dizajn lab KISKu” v predmete ISKM69 Design v souvislostech v semestri podzim 2022. Šlo o brainstorming, na ktorom sme si predostreli aké funkcie by mohol taký lab spĺňať, komu by presne pomohol, aké sú možnosti implementácie, a podobne. Používali sme klasickú metódu “papír a lepíky” a pri vyberaní dôležitých elementov sme sa riadili skupinovým koncenzom.

Pre začiatok sme si rozdelili papier na kategórie (alebo “swimlany): “Proč?”, “Kdo?”, “Co?”, “Kde?”, “Jak?” a ku každej sme vypísali niekoľko hodiacich sa lepíkov. Následne sme si vybrali v každej kategórii tri až štyri, ktoré sme považovali za najdôležitejšie. Tieto uvádzam ako “Must-have”, ostatné ako “Nice-to-have”. Pokúsim sa všetky zapísať, a pridať aj vysvetľujúci komentár.

Brainstormingový papier s lepíkmi.

Proč? Dôvody prečo by sme mali zakladať Dizajn Lab.

Must-have:

• Málo praktických dizajnových aktivít — usporiadavajú sa workshopy, ale študenti (teda, aspoň študenti dizajnujúci tento dokument) chcú viac.
• Prístup k nástrojom a technológiám — chýba možnosť prakticky si vyskúšať jednotlivé dizajnové technológie a metódy, o ktorých sa učíme.
• Osvedčilo sa to u iných dizajnových škôl — k tomuto tvrdeniu máme v tejto chvíli len anekdotálne dôkazy, ale v ďalšom článku sa pokúsim o hlbší prehľad.

Nice-to-have:

• Stúpne reputácia MUNI service dizajnu — na fakulte, na univerzite, ale aj v celej Českej republike (a aj ďalej!).
• Študentská angažovanosť — študenti dizajnu budú mať viac dôvodov sa zdržiavať v škole, zvýši sa ich povedomie o prebiehajúcich projektoch, a šance sa k nejakému pripojiť.
• Prepojovanie fakúlt a odborov — KISK má už teraz potenciál prepájania odborov (a aj sa to deje), a dizajn lab by tento potenciál mohol maximalizovať.
• Vzdelávanie verejnosti — dizajn lab by mohol poskytovať zázemie pre sprostredkovávanie kurzov (nielen dizajnových) verejnosti. Prípadne aj prednášky/workshopy organizované labom by mohli byť verejné.
• Nedostatek lepíků 🙂 — už nikdy sa nestane že by na fakulte došli lepíky!

Kto? Zainteresované strany, používatelia, stakeholderi…

Must-have:

• Formálne zaistené KISKom — formálne zodpovedná osoba bude pedagóg KISKu.
• Kultúrne subjekty — do činnosti a/alebo spolupráce môžeme zapojiť rôzne brnenské subjekty — padli napríklad názvy ako FAVU, Kumst, a rôzne ďalšie ateliéry.
• Zodpovednosť na študentoch — študenti by dizajn lab menežovali sami. Mali by tak možnosť si precvičiť aj projektové riadenie.
• Mesto a mestské inštitúcie — viacero projektov, ktoré sme mali na mysli, by mali interagovať priamo s mestom, a (nielen vládnymi) inštitúciami v ňom.

Nice-to-have:

• Všetci študenti KISKu — prístup by mal byť pre všetkých, na ISIC.
• Súkromný sektor — spolupráca so súkromnými firmami by mohla byť prínosná, jednak finančne a v neposlednom rade potom aj na prepojenie študentov s budúcimi zamestnávateľmi.
• Študenti iných odborov — dizajn je prítomný v mnohých ďalších odboroch. Ako by mal byť riešený prístup študentov mimo KISK? Mal by byť dizajn lab otvorený?
• Humans of UX — ďalší zdroj prestíže pre univerzitu.

Čo? Čo presne by dizajn lab predstavoval?

Must-have:

• Sociálny hub — možnosť stretnúť sa so spolužiakmi aj mimo výuku, budovanie komunity.
• Coworking + miesto na týmové projekty — priestor, kde sa môžu študenti vzájomne motivovať, a pomáhať si so školskými projektami, alebo spolu pracovať na skupinových projektoch.
• Priestor pre získavanie spätnej väzby — študenti si tu môžu vzájomne vymieňať priebežnú spätnú väzbu na úlohy — zníži sa tým množstvo dotazovacích emailov v schránke pedagógov. Naviac, spolužiaka nemám problém opýtať sa aj na banálnu otázku, ktorou by som pedagóga nechcel otravovať.

Nice-to-have:

• Miesto pre riešenie dizajnových výziev stakeholderov — či už ide o súkromného zadávateľa, alebo vládne či akademické inštitúcie.
• Standardizácia a rozvíjanie dizajnových štandardov na MUNI — potenciál byť pri formovaní dizajnovej kultúry univerzity, “the place where it happens”.

Kde? Aké miesta sú pre dizajn lab relevantné? Kde by bolo možné organizovať aktivity dizajn labu?

Must-have:

• Dizajnové intervencie vo vládnych inštitúciách — najmä mestské inštitúcie.
• Centrum bude v budove fakulty — nieje isté, kde presne. Bude potrebné preskúmať, kde by bolo možné toto pracovisko zriadiť. Pre začiatok by mohla poslúžiť seminárna miestnosť KISKu.

Nice-to-have:

• Makerspace — nastolenie spolupráce a zjednodušenie prístupu do makerspaceu na FF.
• Křižovatka / KUMŠT / Káznice — nastolenie spolupráce s kultúrnymi a dizajnovými inštitúciami v okolí a/alebo afiliované s fakultou.
• Priestor pre organizáciu konferencií — na konferenciu realisticky treba jednu až dve učebne. Menšie konferencie by bolo možné usporiadať priamo v dizajn labe.
• Untr pod Falkem — slúži ako demonštratívny príklad. Na usporiadanie rôznych workshopov môžeme zájsť my za študentami, a nie naopak. Priniesť aktivity dizajn labu na miesta a do podnikov, kde sa zdržiavajú študenti.
• Norsko — osobné skúsenosti členov našej skupiny s tým, ako podobný problém riešili v Nórsku.
• JIC — Jihomoravské Inovační Centrum predstavuje ďalšiu príležitosť pre spoluprácu na projektoch a iniciatívach.

Jak? Aké potrebujeme na začiatok zdroje? Ako sa budeme organizovať? Zachyťte vlastnosti implementácie samotného riešenia.

Must-have:

• MVP: Počítače, Tisk (2D), Nábytek, Projektor, Mikrofón, Reproduktory — na začiatok by dizajn lab potreboval aspoň základnú technickú výbavu — to je pochopiteľné, a veci ako “nábytok” sú zjavné, ale spomenúť ich treba ajtak.
• Akademický garant — dizajn lab, ako študentami tvorená inštitúcia (prípadne aj priamo študentský spolok), potrebuje na svoje rozbehnutie akademického garanta, i.e. osobu, ktorá projekt formálne zastreší a poskytne počiatočné vedenie. Podľa našich počiatočných predstáv bude garant slúžiť skôr ako kompas, podľa ktorého sa dokážu študenti riadiť ak sa stratia.
• Financie: granty, spolupráce, zákazky, regeneratívne financovanie, merchandise — možnosti financovania sú potenciálne široké, a je treba ich ešte poriadne preskúmať. Nepochybujeme, že mnoho akademických pracovníkov, ktorých v tomto môžeme osloviť, nás dokážu nasmerovať na grantové programy, organizácie, ministerstvá a podobne. V dizajn labe môžeme tiež preskúmať možnosti financovania skrze novodobé modely renegeratívneho financovania, systémy commoningovej ekonomiky, a podobne. V neposlednom rade, ak sa rozhodneme ísť formou študentského spolku, bolo by možné získať štipendium skrze spolkovú platformu FF.

Nice-to-have:

• “Projektovo” vedený predmet — štruktúra vedenia dizajn labu je závislá na projektoch, ktoré v ňom práve prebiehajú.
• Vedú to študenti, garant zakroćí v hodine najhoršej — študenti majú možnosť experimentovať aj s vedením samotného dizajn labu. Zo začiatku to bude na bezpečnom piesočku pod dohľadom Benevolentného diktátora [1] — akademického garanta.
• Poskytovanie zdrojov pre študentské projekty (požiadaj -> dostaneš) — Vytvorenie kultúry výmeny zdrojov medzi predmetmi, hlavne ľudských zdrojov, teda práce.
• Tlač (3D) — možno v budúcnosti. Ale iba ak Makerspace nebude stačiť.

Ďalší nápad, ktorý by stál za rozpracovanie, je zriadiť v dizajn labe systém “nástenky”. Táto by bola určená pre hľadanie členov do projektového týmu. “Inzerát” by si sem pripli jednak vedúci projektu, ale aj študenti s voľnou kapacitou, ktorí sa chcú do niečoho zapojiť. Skrze nástenku by sa mohli navzájom kontaktovať a začať spolupracovať. Nástenka by mohla, samozrejme, byť aj digitálna.

Dizajn Lab je ambiciózny projekt, a ešte nemáme presne definované, o čo konkrétne by šlo (i.e. nemáme formálne spracovaný návrh projektu), ale v magisterskom ročníku je potenciál presadiť túto iniciatívu a vytvoriť niečo funkčné, čo mnohým študentom aj pedagógom uľahčí ich akademickú existenciu.

V druhom diely sa pozriem na možnosti, čo všetko by taký univerzitný dizajn lab mohol predstavovať.

ZOZNAM LITERATÚRY

1. Benevolent Dictator. In: communityrule.info. CommunityRule [online]. [cit. 2023–26–01]. Dostupné z: https://communityrule.info/templates/benevolent-dictator