Kognitívna slepá škvrna
V danom príspevku sa budeme venovať téme „kognitívna slepá škvrna“. Kým sa dostaneme k samotnej definícií kognitívnej slepej škvrny, tak by som chcela na úvod definovať, kam vlastne kognitívna slepá škvrna patrí, resp. pod akú oblasť spadá. Kognitívna slepá škvrna patrí medzi kognitívne skreslenia. Kognitívne skreslenie môžeme definovať ako tzv. systematickú, opakovanú chybu v myslení, rozhodovaní, hodnotení, ale aj v zapamätaní (Cognitive Bias, 2016). Taktiež podľa výskumu Timothyho J. Legga a spísania Rebeccy Joy 2020 (Joy Rebecca, 2020) je „kognitívne skreslenie chyba v našom uvažovaní, ktorá vedie k nesprávnej interpretácií a k nepresnému záveru“. V dnešnom neustále rozvíjajúcom svete sme neustále zahltení a obklopení nespočetným množstvom informácií a my ako ľudia nemáme kapacitu nato, aby sme každú jednu informáciu prijali, vyhodnotili, uložili a naďalej využili. Podľa určitých kritérií ( u každého z nás iných) vyhodnocujeme informácie, ktoré dostávame, či sú pre nás zaujímavé, využiteľné, ale aj či sú pravdivé a z akých zdrojov pochádzajú.
Pre zaujímavosť si predstavíme ešte niekoľko druhov kognitívneho skreslenia. Prvým takým druhom je napr. konfirmačné skreslenie. To spočíva v sklone prijímania len takých informácií, ktoré potvrdzujú naše už v minulosti vytvorené názory. Pri tomto druhu skreslenia je ťažké rozprávať sa s niekým o niečom, čo sa neustále mení. Ďalší druh kognitívneho skreslenia je pštrosí efekt. Pštrosí efekt spočíva v nevnímaní a neprijatí negatívnej či nebezpečnej informácie. Tvárime sa akoby nič, radšej sa k tomu nevyjadrujeme. Heuristika dostupnosti spočíva v tom, že ľudia preceňujú dôležitosť informácií, ktoré sú im dostupné ((Kognitívní zkreslení kazící naše rozhodování, 2016).
Ako bolo vyššie spomenuté, tak jedným z druhov kognitívneho skreslenia je aj kognitívna slepá škvrna. V infoslovníku (Digital Infospace Security Initiative, 2021) je definovaná slepá škvrna alebo aj bias blind spot takto: „Neschopnosť identifikovať vlastné chybné myslenie. Jednotlivci si všímajú kognitívne skreslenia u iných viac, než u seba. Dotyčný tak môže vytvárať chybné závery dané svojím presvedčením, ktoré považuje za bezchybné, správne a objektívne“.
Druhá definícia podľa psychologického slovníku APA 2020 je kognitívna slepá škvrna definovaná takto: „tendencia ľudí vidieť samých seba ako menej náchylných na nevedomé predispozície a kognitívne vplyvy než ostatní“ (APA, 2020).
Podľa vyššie uvedených definícií môžeme v jednoduchosti povedať, že kognitívna slepá škvrna je tzv. chyba, alebo omyl, kde veľmi rýchlo spoznáme iné názory, alebo zmýšľanie u druhých, no u seba samých to nevidíme, alebo nerozpoznáme.
Emily Pronin spolu s kolegami Danielom Y. Linom a Lee Rossom zo Standfordskej University v roku 2002 ako prví popísali a spravili výskum na daný sklon nášho myslenia. V dokumente z roku 2002 sú spomínané tri zaujímavé štúdie, kde sa poukázalo nato, že ľudia o sebe tvrdia, že niektorým kognitívnym skresleniam (vyššie spomínané) podliehajú v porovnaní iných omnoho menej. Napr. šlo o „priemerného Američana“, „náhodnú skupinu“, alebo „spolucestujúcich v lietadle“ v San Franciscu. Títo autori tvrdia, že príčinou efektu kognitívnej slepej škvrny bola najmä súhra medzi inými kognitívnymi skresleniami spolu s motiváciou byť lepší, alebo tváriť/pôsobiť lepšie. V danom výskume nájdeme aj to, že ľudia, ktorí sa preceňovali a trvali na tom, že ich hodnotenie je presné a dobré dokonca aj potom, ako im ukázali faktory, ktorými mohli byť ovplyvnení rôznymi omylmi v myslení. Jednoducho si stále trvali na tom svojom, nezmenili svoj postoj, ba tvrdili, že dané omyly v myslení sa mohli týkať iných, no ich nie.
Myslím si, že je veľmi dôležité ako vnímame, prijímame, vyhodnocujeme a využívame získané informácie, či ich aj v daných momentoch rozlišujeme, keď tak ako a podľa čoho, či vieme dané informácie ďalej obohacovať, rozvíjať, alebo ostaneme len pri jednej verzií. Či si vieme priznať chybu, alebo omyl, alebo to vieme vidieť len u ostatných. Všetko súvisí s tým, ako vieme s informáciami pracovať. Táto téma je pre mňa veľmi zaujímavá a myslím si, že otvára dvere rôznym výskumom napr. na porovnanie žiakov stredných a vysokých škôl, dospelých ľudí s tzv. puberťákmi, či medzi rôznymi pracovnými pozíciami.
Vždy je dôležité, vedieť si pripustiť chybu či omyl 😊
Bibliografický zoznam:
APA, 2020. Dictionary of Psychology,. In: American psychological association [online]. [cit. 2021–04–05]. Dostupné na: https://dictionary.apa.org/bias-blind-spot
Cognitive Bias, 2016. In: Chegg Study [online]. [cit. 2021–04–05]. Dostupné na: https://www.chegg.com/homework-help/definitions/cognitive-bias-13
Infoslovník, 2021. In: Digital Infospace Security Initiative [online]. [cit. 2021–04–05]. Dostupné na: https://disi.stratpol.sk/en_GB/infoslovnik/
Joy R., 2020. Is Cognitive Bias Affecting Your Decisions? In: Healthline [online]. [cit. 2021–04–05]. Dostupné na: https://www.healthline.com/health/mental-health/cognitive-bias#cognitive-bias
Kognitivní zkreslení kazící naše rozhodování, 2016. In: Kritické myšlení [online]. [cit. 2021–04–05]. Dostupné na: https://www.krimys.cz/kriticke-mysleni/
Pronin E., Lin D. Y., Ross L., 2002. The Bias Blind Spot: Perceptions of Bias in Self Versus Others. In: Personality and Social Psychology Bulletin, vol. 28 (3), 369–381 s., [online]. [cit. 2021–04–05]. Dostupné na: http://www.overcominghateportal.org/uploads/5/4/1/5/5415260/2002_bias_blindspot.pdf
