Náhľad do užívateľovej mysle: reflexia a popis dizajnového procesu
Dizajn pre ľudí stojí na porozumení ľuďom, ich mysli, pocitom, očakávaniam. V rámci predmetu Dizajn informačních služeb, rozhraní a interakce sme si mali možnosť dizajnový proces a jeho jednotlivé fázy vyskúšať aj v praxi. Naše časové podmienky boli obmedzené, ale aj napriek tomu sme určitú skúsenosť s daným procesom získali. Dizajnový proces nemá úplne presne vymedzené pravidlá a v každej spoločnosti môže prebiehať trocha inak. Našou úlohou bolo hlavne pochopiť, na ktoré kroky by sme nemali pri vytváraní dobrého dizajnu zabudnúť a prečo.
Prvou dôležitou súčasťou bolo získavanie empatie voči nášmu partnerovi, pre ktorého sme navrhovali dizajn zážitku z procesu dávania darčekov. Našou metódou bol rozhovor, v ktorom sme kládli rozličné otázky, aby nám pomohli nášho klienta, ktorým bol v rámci workshopu náš spolužiak, lepšie spoznať. Potrebovali sme zistiť, do akej miery je pre neho dávanie, prípadne dostávania darčekov dôležité, aby sme mohli následne navrhnúť, akým spôsobom to upraviť tak, aby sa pre neho stal samotný proces dávania zážitkom, alebo aby sa pre neho zjednodušil. Rozhovory prebehli celkovo dva, prvý slúžil na lepšie spoznanie a zmapovanie terénu, druhý rozhovor išiel viac do hĺbky a šlo o získanie konkrétnejších a podrobnejších informácií.
Bez snahy spoznať užívateľa je tvorenie dizajnu skôr strieľaním naslepo a konečný produkt, akokoľvek premyslený a dobre naplánovaný, sa môže úplne líšiť od potrieb a očakávaní klienta, čím sa stáva nepoužívaným a takpovediac zbytočným.
V ďalšej časti sme sa snažili presne definovať, čo chceme nášmu klientovi pomôcť riešiť a na čo sa v jeho prípade zamerať. Najprv sme si konkrétne pomenovali, čo chce dávaním darčekov dosiahnuť a následne sme sa snažili hlbšie porozumieť jeho procesom a motiváciám v danej oblasti. Následne sme na základe týchto zistení vytvorili konkrétne stanovisko a definovali, akú potrebu sa snaží náš klient naplniť a s akým cieľom, prípadne napriek akým prekážkam. Toto veľmi konkrétne pomenovanie problému nám určilo, s čím sa snažíme pomôcť, akú konkrétnu potrebu pomáhame naplniť a na akú situáciu sa máme pri navrhovaní riešenia zamerať.
Bez definície konkrétneho problému by naše návrhy boli príliš široké a akokoľvek dobre by sme potreby počas rozhovoru zmapovali, bez zamerania sa na konkrétne, prípadne jednu konkrétnu z nich by samotný dizajnový proces mohol byť príliš málo určitý a nedostatočne zameraný na naplnenie určitého cieľa.
Nasledujúcim krokom bolo vytváranie ideí a alternatív, pomocou ktorých by mohlo dôjsť k naplneniu potrieb nášho partnera. Metódou vytvárania ideí bola skicovanie a malo ísť o rýchle skice, pomocou ktorých by bolo predstavených aspoň päť možných spôsobov riešenia.
Obe podmienky, rýchlosť aj potreba navrhnutia viacerých spôsobov riešenia, sú dôležitými podmienkami. Proces vytvárania nápadov by mal byť kreatívny, rýchly a mal by byť akýmsi druhom brainstormingu. Nápady nemajú byť posudzované ani zoradené podľa preferencie, ide skôr o spôsob vymyslenia čím viacerých spôsobov a otvorenia mysle všetkým prichádzajúcim ideám. Kreslenie nápadov tiež posilňuje kreatívnu stránku a môže proces urýchliť. Nie je dôležité, ako dobre skice vyzerajú, ale nakoľko sú funkčné, pochopiteľné a prispievajú k vymysleniu riešenia daného problému. Ide len o cestu, ktorá by však na konci mala viesť k vytvoreniu konkrétnych prototypov, prvých skúšobných vezií daného produktu či služby.
Ďalšou dôležitou súčasťou vytvárania prototypov je získavanie spätnej väzby. Ak sa spätná väzba získava dostatočne často a priebežne, znižuje sa tým riziko neúspechu celého výsledného dizajnu a v nápadoch, ktoré ešte nie sú úplne premyslené, len načrtnuté, sa úpravy robia jednoduchšie, než v ich pokročilejšej fáze. Práve na základe spätnej väzby je žiaduce nápady a prototypy upraviť, prípade prísť s úplne iným riešením. Podľa spätnej väzby je možné aj určiť, ktorý z prototypov sa bude navrhovať v detailnejšej podobe, prípadne je možné viacero nápadov spojiť do jedného.
V našom prípade sme v tomto kroku už konkrétny nápad skicovali detailnejšie a s podrobnejším popisom. Súčasťou workshopu mala byť aj tvorba samotného riešenia, konkrétneho prototypu, s ktorým by náš partner mohol interagovať, na túto časť však nedošlo z časových dôvodov. Tvorba konkrétneho prototypu, ktorý si môže klient otestovať, môže však tiež byť kľúčovou súčasťou dizajnového procesu. Práve na základe tohto funkčného testovacieho prototypu je znova dôležité získanie spätnej väzby, tento krát už detailnejšie a orientované na konkrétne riešenie. Dôležité je zistiť najmä to, čo je na riešení vhodné ponechať, čo zmeniť, na aké ďalšie otázky sa zamerať alebo aké nové nápady do riešenia zakomponovať.
Pre lepšie porozumenie priebehu daného procesu je vhodné priblížiť celý proces na konkrétnom príklade. V mojom prípade sa jednalo o klienta, ktorý si na dávaní darčekov dáva záležať a je to pre neho niečo dôležité. Tiež šlo o človeka, ktorý má rád výzvy a rád darčeky kupuje na mieru, presne také, čo dotyčného čím viac potešia vzhľadom k osobným preferenciám a potrebám. Z oboch rozhovorov vyplývalo, že cieľom môjho partnera je obdarovaného potešiť a zároveň dostať za svoj nápad ocenenie a dosiahnuť väčšie zblíženie. Stanovisko teda znelo, že sa môj partner snaží prostredníctvom vhodne zvoleného darčeka s obdarovaným zblížiť za účelom posilnenia ich vzťahu. Skice preto znázorňovali dôležitosť komunikácie, počúvania toho druhého a tiež možnosť vytvorenia hárku, ktorý by pomocou otázok a poskytnutia priestoru na usporiadanie myšlienok pomohol k vymysleniu toho správneho darčeka tak, aby naplnil aj potreby toho, kto obdarúva a slúžil práve na posilnenie vzťahu a zblíženie.
Práve tento nápad vytvorenia pracovného listu, ktorý by pomohol stimulovať myslenie pri vymýšľaní darčeka a spôsobu, akým bude darček predaný, bol na základe spätnej väzby vyhodnotený ako najúspešnejší. Zároveň teda jeho predbežná podoba slúžila ako výsledný prototyp. Po podrobení sa opätovnej spätnej väzbe a testu boli vyvodené závery, že by možno stálo za to zváženie prenesenie celého, alebo aspoň časti nápadu do online priestoru, napríklad v podobe aplikácie na mobil. Táto myšlienka však už kvôli časovým dôvodom nebola ďalej rozvíjaná ani realizovaná.
Na celom dizajnovom procese je viditeľný jasný posun od všeobecného zadania až ku konkrétnej myšlienke a produktu (výsledkom by však mohla byť aj služba). Dôležitými faktormi celého procesu boli rozhovory slúžiace na spoznanie klienta a jeho preferencií či problémov, ktoré potrebuje vyriešiť a tiež pravidelná spätná väzba, jej dôležitosť a potreba rátať s tým, že sa na jej základe môže produkt či služba v priebehu procesu zásadne meniť a vyvíjať. Napriek tomu, že šlo o časovo výrazne obmedzený proces a slúžil skôr na ilustráciu než na vytvorenie konkrétneho produktu či služby s plnou funkčnosťou, práve tieto piliere dizajnového procesu: znalosť potrieb a vízií klienta a dôležitosť pravidelného testovania a spätnej väzby, sú na ňom stále jasne viditeľné.
Celkový zážitok z tohto ilustračného dizajnového procesu bol zmiešaný. Na jednej strane ma bavila kreatívna stránka, potreba naslúchania potrebám iným a možnosť prísť s niečím, čo môže pozitívne ovplyvňovať životy iných. Prišlo mi podnetné pracovať pod časovým tlakom a byť v situácii, kedy je nutné prísť s nápadmi rýchlo, bez prílišného prehodnocovania. Na druhej strane som si uvedomila náročnosť práce dizajnéra, ktorý sa snaží čím viac priblížiť naplneniu potrieb jeho cieľovej skupiny. Nie je jednoduché prísť na to, čo ľudia potrebujú a budú využívať v dobe presýtenia najrôznejšími produktmi a službami. Pracovať s potrebami a problémami jedného konkrétneho človeka nebolo až tak náročné, nakoľko keby sme mali viac času na celý proces, mohlo naozaj vzniknúť niečo, čo by potreby dostatočne napĺňalo a problémy riešilo. Čím širšia a rôznorodejšia by však bola cieľová skupina, tým náročnejšie by bolo vyhovieť všetkým jej členom a zahrnúť do výsledného produktu či služby všetky spätné väzby a pripomienky. V prípade testovania je tiež nemožné získať a vziať do úvahy názory všetkých, pre ktorých je výrobok určený, a to najmä práve pri zameraní sa na širokú skupinu. Dôležitým faktorom je aj to, že samotný klient často nevie, aké nároky na výrobok má, alebo berie nejakú vec na základe vlastnej skúsenosti ako samozrejmú a nemá potrebu ju zdôrazňovať. Úlohou dizajnéra je preto klásť tie správne otázky a brať ohľad aj na tento aspekt . Zistila som teda, aké náročné je vytvoriť niečo, čoho dizajn je naozaj dobrý a vzbudí záujem. Na druhej strane som získala inšpiráciu zistiť o dizajnových procesoch a spôsoboch myslenia viac a aj týmto spôsobom sa v danej oblasti zlepšovať.
