Onemocnění aktuálně: redizajn s UX dizajnérom Borisom Turekom
Rozhovor mapuje cestu Borisa Tureka do praxe. Je absoloventom Katedry informačních studií a knihovnictví na Masarykovej univerzite, UX Designer v spoločnosti WebStudio pod záštitou Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR a Inštitútu bioštatistiky a analýz Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity.
V našom rozhovore Boris Turek načrtol ako môže cesta UX dizajnéra vyzerať, s čím sa stretáva vo svojej práci a ako web Onemocnění aktuálně vďaka jeho práci prechádza premenou a stáva sa tak atraktívnejší pre užívateľa.
Ahoj, tak na začiatok by si sa nám mohol predstaviť. Čo si vyštudoval a ako prebiehalo tvoje pracovné smerovanie?
Jasné, volám sa Boris Turek, som UX dizajnér, krátku dobu som bol aj servis dizajnér. Pre mňa je to ako mierne synonymum UX dizajn a service dizajn. Neviem, či to tak majú úplne všetci, bol som študent Kisku, študoval som na Masarykovej univerzite bakalársky a magisterský program. Robil som si profiláciu na dizajn informačných služieb, takže vlastne v rámci prerekvizít som sa snažil splniť nejaké predmety k tomuto smerovaniu. Niekedy počas magisterského stupňa som si vytvoril a začal viac zabŕdať do UX a UI dizajnu, úplne kariérne začiatky boli skôr zamerané na grafiku. Chvíľku som pracoval ako brigádnik, ako desktop publisher, takže to boli malé čiastkové úlohy na úpravu obrázkov v grafických programoch, a potom som to prepojil s tými informačnými službami, pretože tam sme mali zameranie na UX dizajn alebo konkrétnejšie servis dizajn. A zistil som teda, že ma to baví a už počas štúdia som si našiel platenú stáž v jednej pražskej agentúre. Bola to taká webová agentúra, úplne by som nepovedal, že reklamná, a tam som pracoval nejaký rok. Konkrétne tam som mal pozíciu nazvanú servis dizajnér, ale moje tasky sa týkali skôr grafických prác, tvorby ilustrácii a pod. Ale samozrejme aj niečo zo servis dizajnu. Po ukončení štúdia som zároveň skončil na platenej stáži a hľadal som si prácu niekde v mojom odbore. Zase som sa rozhodol, že skončím v nejakej podobnej agentúre v menšom tíme, nebol to žiadny veľký korporát. Pracoval som pre X-production, čo je taká reklamná agentúra. Zároveň robia weby, reklamy a dokonca majú aj takú podmnožinu toho, čo robia. Tou je produkcia hudby. Takže to bolo veľmi „punk“ a zaujímavé. No zaujímavá práca. Tam som vydržal tak rok a pol, musím sa priznať, že tam sa UX a UI dizajn častokrát točil okolo základných rozhovorov so stakeholdermi.
Tu ti do toho vstúpim. Aké metódy ste využívali?
Čo sa týka metodologických procesov, záležalo — projekt od projektu. Niekedy sa tvorili sidemapy, keď sme nemali nejakú jasnú štruktúru. Alebo obsah, potom sa pripravovali wireframe-y a niekedy, keď bol grafik vyťažený, som pripravoval grafické podklady pre niektoré celkom zaujímavé projekty. Rád spomínam na projekt „Provázek.“ Robiť weby pre divadlá je vždy dosť zaujímavá skúsenosť, pretože tam sú tí ľudia otvorenejší nejakým nápadom. Povedal by som, že vizuálom idú na úkor funkčnosti, čo môže byť niekedy na škodu. Vlastne si možno protirečím k odboru, ktorý som študoval. Ale bol to teda zaujímavý projekt. Po roku a pol, teraz presne neviem, som nastúpil na moju terajšiu prácu. Pracujem pre takú skupinu, povedal by som webstudio, čo je vlastne pracovná skupina, ktorá patrí pod Ústav zdravotných informácií a štatistík, zároveň mám časť pracovného úväzku na Masarykovej univerzite pre Lekársku fakultu, takže vlastne moja práca je všehochuť. Nastupoval som tam s tým, že vypukla pandémia a svet sa úplne obrátil, tak projektov bolo o niečo viac. Potrebovali sme nových vývojárov, respektíve oni potrebovali nových vývojárov a v konečnom dôsledku aj mňa ako UX dizajnéra, takže som tam nastupoval s tým, že už majú nejaké projekty rozbehnuté. Bol to aj projekt, o ktorom sa neskôr budeme baviť —”Onemocnení aktuálne,” ale napríklad i NZIP, Národný zdravotný informačný portál. Takže momentálne sú to naše vlajkové, hlavné, weby. Onemocnení aktuálne je stále najvyužívanejší otvorený dátový prehľad pre pandemické štatistiky, a zároveň aj NZIP, čo je web, ktorý by sa chcel stať dôležitým zdrojom zdravotníckych informácií.
Ako by si ho charakterizoval?
Je to ako náučno-populárna webová stránka s informáciami o zdravotníctve, zároveň je všetko písané odborníkmi, odzdrojované. Zase zaujímavý projekt, kde máme rozplánované nejaké ďalšie fázy, kam ho posunieme ďalej. Do budúcna by sme chceli pridať nejaké hravejšie testy, hry pre používateľov. Máme tam vlastne i mapu všetkých zdravotníkov z verejne dostupného registra a tak.
Čo ďalšie projekty?
Spomenul by som projekty, o ktorých môžem hovoriť. Neviem, či mám vyložene nejaké embargo na to, čo nemôžem hovoriť, ale napríklad tvoríme simu portfólio, čo je portál pre vzdelávacie aktivity v simulačnom centre v Masarykovej univerzite, ktoré sídli u nás v Bohuniciach, konkrétne na Kamenici. Tam vytvárame skladový systém, databázu učiteľov, žiakov, tvoria sa tam skúšky online a pod. To sú naše hlavné projekty. Ďalšie sa nejako vždy prihodia. Gro sú práve tieto tri projekty. Práve spomínané “Onemocnění aktuálně” sme spúšťali novšiu verziu, takže portál si prešiel nejakými zmenami.
Ako prebieha tvoj klasický deň, dostaneš požiadavku/task od nadriadeného? S akými nástrojmi zvykneš pracovať?
Tiež sa to dosť líši. Častokrát príde zadanie od zamestnávateľa alebo od niekoho, kto zastrešuje daný projekt, alebo od projektového manažéra, Také zadanie je „konkrétne“, potrebujeme redizajnovať nejaké prvky, komponenty. Niekedy je to aj o tom, že musíme zlepšiť použivateľský zážitok, takže po nejakých rozhovoroch so stakeholdermi alebo na základe testovania. Máme vlastne aj interných testerov, no aktuálne iba jedného, pretože, nám druhý odišiel. Pre neho tvorí naša projektová manažérka nejaké scenáre Usecase-y, on si ich prechádza a zaznamenáva rôzne chyby. A čo ma ženie k tomu, aby som niečo začal robiť, pripravovať môže byť aj z iniciatívy testera alebo tým, že sledujeme naše weby cez google analytics. Sledujeme, porovnávame, vidíme, že máme vysoký bounce rate. Dá sa povedať, vysokú mieru odchodu z webu u nejakých typov prehliadačov alebo pri nejakých typoch rozlíšenia obrazovky. V tom prípade hneď vieme, že vznikla nejaká chyba. Tak si to u seba otestujeme a následne web prejde úpravou. Niekedy vzniknú tasky aj z mojej vlastnej iniciatívy. “Onemocnění aktuálně” bol pre mňa web, kde sme mali veľký trafic, porovnateľný s NZIP-om, cca. 200–300 tisíc návštev týždenne. Ale nechcem zavádzať. “Onemocnení aktuálne” bol projekt, ktorý sme už mali, bol vysoko navštevovaný, ale ja ako niekto, kto sa k nemu dostal neskôr, som si urobil heuristickú analýzu, prešiel som si ten web, prešiel som, či sú splnené prístupnosti a či sú dodržané princípy UX dizajnu. Zistili sme, že ho máme prehltený informáciami, že je potrebné ho lepšie rozdeliť, možno architektúru daného webu znovu prehodnotiť. Redizajn webu “Onemocnení” bol taký, že som si vymyslel pridať technické vylepšenia. Dať možnosť užívateľom lepšie pracovať s dátami. Niektoré veci, ktoré sme si naplánovali z dlhodobého hľadiska, sa nám nepodarilo ešte úplne zakomponovať, pretože ich neoutsorce-jeme. (Čo robíme si s našimi vývojármi a niekedy to môže trochu trvať.) Idú tam veľké objemy dát. Takže vlastne ten proces bol taký, že sa zároveň rozvíjal s interným covidovým dashboardom, ktorý slúži pre kritickú infraštruktúru (pre politikov, hitmanov, armádu a tak pod.) a v rámci toho sme s projektovým manažérom naplánovali sériu rozhovorov zo zástupcami týchto skupín a tieto poznatky nám slúžili aj pre “onemocnení aktuálne”. Je to web tvorený pre laickú verejnosť, je voľne prístupný, voľne sťahovateľný.
Aké zistenia priniesli rozhovory?
Zistili sme rôzne zaujímavé skutočnosti, aj čo sa týkalo štandardov v písaní grafov, zároveň sme zistili, že google data studio, ktoré sa používa ako dashboard pre armádu, má svoje problémy prístupnosti. Tam sme si uvedomili, že užívatelia často nevedia, kde a ako majú tie informácie hľadať. Pri “Onemocnení” sme chceli mať pekne rozdelené podstránky, moduly. Zároveň sa niektoré informácie skryli, ale museli byť ponechané, pretože sa jedná o oficiálne štatistiky Ústavu zdravotních informací a statistik. Museli sme dodržiavať určité pravidlá, takže niečo sa skrylo, niečo sa presunulo do inej podstránky, kde to dávalo väčší zmysel a pri “Onemocnění aktuálně” sme si uvedomili, že chceme dať viac možností používateľom ako pracovať s grafmi, takže sa doplnili nejaké kalendáre, pripravila sa nová knižnica grafov, ktorá bola pre naše účely vhodnejšia. Čo sme rozplánovali, no momentálne to nie je zatiaľ funkčné, chceme mať pre jednotlivé bloky možnosť zdieľania s priamym odkazom na stránku — jednak formou widgetu, že sú embednuté — každý si môže dať na web nejaké okienko a vybrať si dáta, ktoré sú pre neho relevantné. Asi toľko by som povedal k webu onemocnení aktuálne.
Ako prebiehal proces prípravy?
Proces prípravy od prvých návrhov, keď sa pripravil wireframe, sme dosť riešili layout — ako budeme mať stránku rozloženú, ako veľmi chceme mať bloky porozdeľované, ako budeme mať rozdelenú navigáciu atď. Riešili sme na wireframe-och a iterovali, ako by to dávalo najväčší zmysel a po tejto fáze sa začali pripravovať všetky stránky. To bolo už viac mesiacov späť, a potom prišla fáza vývoja. My to vždy chystáme ako prvé v testovacej verzii. Voláme to „Na Stage,“ niečo sa prichystá, nie je to ešte produkčný alebo finálny web. Je to pre nás hracie rozhranie, slúži hlave pre testera. Teraz, cca. 2 týždne dozadu, čo sme stihli vychytať, sme vychytali. Mnoho features alebo nástrojov, ktoré chceme mať v onemocnení, máme potom naplánované začiatkom budúceho roku.
Kto sú stakeholderi, s ktorými prichádzate do kontaktu?
Jednak je to môj priamy zamestnávateľ, sú to ľudia, ktorí zastrešujú projekt doktori, alebo práve ľudia z armády atď. Prvotné rozhovory väčšinou prebehnú medzi projekťákom a product ownerom, niekedy sú ešte súčasťou zadávatelia tohto projektu. Najnovšie riešime register ubytovacích kapacít, čo bude slúžiť ako register ubytovania pre migrantov z krízy na Ukrajine, Tam často prebehnú rozhovory len napr. medzi zamestnávateľom a nikým ďalším. Ku mne sa dostane len hotové zadanie. Vždy je to trochu inak. Záleží, kto je zadávateľ, či na to má čas. Tým najlepším zdrojom informácii je však náš interný testing.
Ako vníma verejnosť nový redizajn webu onemocnení aktuálne?
Nie je to taký populárny web, aby z toho bola nejaká veľká udalosť, keď sa pripravuje redizajn. Ale z tých „málo názorov,“ pretože ma zaujíma, čo si o tom myslia bežní ľudia, lebo v konečnom dôsledku cieľom projektu bolo, aby sme dáta priblížili laikom. My nemáme z toho žiadnu agendu, maniere, o nič iné nám nejde, len otvoriť zdravotnícke dáta, dať ich užívateľom a nech ich užívatelia spracúvajú, ako chcú. Nie sme nejakí popularizátori očkovania, lebo často sa stretávame aj s týmto názorom.
Stretli ste sa s kritikou?
Práve po spustení redizajnu som si prešiel nejaké diskusné fóra na Facebook-u. Áno, ja viem, Facebook nie je najrelevantnejší zdroj spoločenských nálad, ale všimol som si, že mnoho ľudí nás obviňovalo, koľko to muselo stáť, ako za to môže vláda aktuálneho premiéra Fialu, že nemajú kde dávať peniaze… pričom ten web funguje už približne 10 rokov. Zároveň aj to, že zase sa musí propagovať očkovanie a tak ďalej. Takže, samozrejme, stretávali sme sa s kritikou na sociálnych sieťach. Vnímal som naopak i názory odborníkov v zdravotníctve, že redizajn veľmi dobre prijali a vnímajú pozitívne aj celospoločenskú informovanosť a otvorenosť dát pre každého. Paradoxne, ľudia to kritizujú. Ty im tie dáta otvoríš a hneď za tým vidia propagáciu očkovania, pričom dáta máme aj o očkovaniach a reinfekciách. Každý si tam môže nájsť, ako to očkovanie fungovalo alebo nie.
Ďakujem ti za tvoj čas a priblíženie práce UX dizajnéra.
