Rozhovor s dizajnérom služieb a výskumníkom Josefom Kocurekom

Josef Kocurek je absolventom Kabinetu informačných štúdií a knihovníctva na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity. V rámci magisterského štúdia vyštudoval profiláciu Dizajn služieb a už počas štúdia začal pracovať v Brnenskej spoločnosti Pábení, kde pracuje na pozícií výskumníka. Ako sa dostal do dizajnového priemyslu a čo všetko mu dal KISK sa dozviete v rozhovore nižšie.

1. Čo ťa priviedlo k štúdiu na KISKu? Zvažoval si aj iné možnosti?

Moje rozhodnutie prečo pravá KISK je tak trochu trápne, pretože som študoval technické líceum a príliš ma nebavila strojná rovina. Na strednej som sa teda rozhodoval čo bude ďalej. Mal som vybrané tri odbory — drevárčinu na Mendelovej Univerzite pretože v mojej rodine pracujeme s nábytkom a drevom. Druhá voľba bola KISK, a tretí odbor bola politológia a žurnalistika na FSS MU, na ktorú som sa nakoniec nedostal. Na Mendelku som sa dostal ale rozhodol som sa pre KISK pretože ma to tiahlo ku knižkám, čo je začiatočnícka chyba veľkej časti nastupujúcich študentov, ktorý si myslia, že budú čítať beletrie a to bolo predmetom môjho záujmu.

2. Ako prebiehalo tvoje štúdium na KISKu? Ktoré oblasti (predmety) boli pre teba najzaujímavejšie/najprínosnejšie?

Na bakalárovi to bola určite Metodologie. Myslím, že som to mal zapísané v druháku a bolo to zamerané na kvalitatívny a kvantitatívny výskum a celkovo to bol taký úvod do výskumu. To vyučovala Laďka Zbiejczuk Suchá a hrozne ma to bavilo. Prišlo mi, že je mimoriadne dôležité na vysokej škole vedieť veci okolo výskumu a spracovania dát ako k tomu pristupovať. V druhom ročníku bol pre mňa najdôležitejší predmet, ktorý som na VŠ mal s názvom Kritická teorie a inovace, kde sme a co s tím. Išlo o čitateľský seminár, v ktorom sme na každý seminár čítali texty, ktoré nás učili nejaký kritický pohľad a sledovať ich dôsledky. Tento predmet bol čiastočne prepojený s dizajnom pretože sme tam riešili nezamýšľané dôsledky dizajnu.

3. A čo nejaké predmety zamerané na dizajn?

Na bakalárovi bol celkom zaujímavý predmet, ktorý sa volal Informační fondy a služby. Predmet zahŕňal väčšinu informácií ohľadom dizajnu, ktoré si mohol na bakalárovi získať. Hovorilo sa tam o metódach a prístupoch asi na dvoch prednáškach. Magisterské štúdium som vyštudoval s profiláciou zameranou na Dizajn služieb. Tá obsahovala predmety ako DISRI (Design informačních služeb, rozhraní a interakcí), kde sme pracovali na projekte pre mestskú časť Brno-Stred s názvom Vývoj databáze prodejců Zelného Trhu pro městskou část Brno-střed. Taktiež som mal predmet s Honzom Řezáčem, čo bol vlastne návrh webu. Leadership aj napriek tomu, že to pôsobí vzdialenejšie od profilácie bol tiež prínosný. Ďalší dôležitý predmet pre dizajn bol Projektový Manažment vedený ako e-learning spojený s workshopami. A ešte by som spomenul Interakce člověk počítač, ktorý sa viac zameriaval na interakčný dizajn a výskumné metódy.

4. Už počas štúdia si začal pracovať vo firme Pabení. Ako si sa tam dostal? Môžeš nám vysvetliť v čom spočíva náplň tvojej práce?

Do Pábení som sa dostal medzi prvákom a druhákom na magistrovi. Ja som Pábení sledoval už predtým pretože som sa snažil mať v nejakom radare dizajnové štúdia v Brne. Pábení mi bolo veľmi blízke svojimi témami ktoré riešili a tým, že na nich išlo vidieť, že využívajú dizajnové myslenie alebo dizajnový prístup k riešeniu problémov. V tej dobe vypisovali pozíciu pre copywritera juniora tak som to skúsil a aj napriek tomu, že išlo o pozíciu copywritera tak tam mali veci ako HCD a dizajn thinking, čo som vlastne z predošlých projektov trochu pokryté a vedel som o čo sa jedná. Kontaktoval som ich, urobil som nejaké vstupné úlohy a potom ma zobrali. Po chvíli zistili, že nie som úplne copywriter ale som skôr schopnejší vo výskume tak sa tá pozícia zmenila. Později se i celé Pábení začalo pomaly od copywritingu vzdialovať. Momentálne sa zameriavam na výskumnícku časť, v ktorej zbieram a vyhodnocujem dáta z ktorých potom formujem dizajnové výzvy.

5. Ako prebieha tvoj bežný deň v práci?

Túto otázku občas pokladám pri výskumoch a je trochu problematická pretože bežný deň neexistuje. Naša firemná kultúra je dosť voľná takže občas pracujem z domu, občas z kaviarne, ale celkovo môžem svoje pracovné dni rozdeliť na tri typy. Prvý typ je výskumnícky deň, kedy musím realizovať nejaký výskum takže napríklad chodievam za respondentmi alebo rešeršujem na internete, niekedy som na výskumníckom workshope, kde zbieram dáta. Druhý typ je workshopovací, čo znamená, že väčšinou cestujem ku klientom, kde spolu máme rôzne druhy workshopov, na ktorý spoznávame firmu snažíme sa prísť s nejakými riešeniami a podobne. A tretí typ dňa je vlastne ten kancelársky alebo kaviarenský kedy spracovávam tieto dáta, ktoré som získal či už na spomínaných workshopoch alebo pri výskume.

6. V júny si v rámci CIDES facilitoval knihovníkov a učil ich dizajnové myslenie. Môžeš nám priblížiť čo konkrétne si pod tým môžeme predstaviť a ako to prebiehalo?

CIDES je projekt zameraný na sociálne inovácie v knižniciach a jeden z výstupov je podporiť knihovníkov v dizajnovom myslení v kontexte sociálnych inovácií u nich v knižniciach. V podstate rozvinúť potenciál knižníc ako inštitúcií, ktoré už neponúkajú len knižky ale majú väčšiu paletu služieb, ktoré podporujú nejakým spôsobom sociálne vylúčené alebo oslabené skupiny. V rámci toho bola vymyslená aktivita 5 dňových stretnutí, v ktorých si knihovníci mali prejsť dizajnovým procesom od pomenovania problému u nich v knižnici až po prototyp služby, ktorá bude otestovaná. Metodicky nešlo o dizajn šprint, ktorý má presne naplánované aktivity na desiatky minút. Projekt bol rozdelený do troch týždňov (2 dni, 2 dni, 1 deň). Ja som tam vlastne facilitoval / dizajnoval s dvomi skupinami — Mestskou knihovnou v Karlovych Varoch a Mestskou knihovnou z Loun. Jedným výstupom bol iba plagát, ktorý predstavoval primárne seniorom, aké akcie knižnica usporadúva a na to bol naviazaný zber spätnej väzby aby si knižnica mohla overovať či ide správnym smerom. Druhý projekt mal plán prestavby hudobného oddelenia na priestor pre mladých ľudí s nejakým zapojením virtuálnej reality. Dôležitejšie ako samotné výstupy bolo ukázať im ten proces a previesť ich jednotlivými aktivitami aby nepremýšľali reaktívne — vidím problém a hneď navrhujem riešenie, ale aby si spravili výskum a vyhodnocovali svoje zistenia.

7. Kam si myslíš, že sa posunul dizajn služieb od svojho nástupu na KISK?

To je pre mňa ťažká otázka. Ešte na škole som vnímal dizajn služieb ako samostatný odbor ale teraz to vnímam viac ako spôsob myslenia alebo prístupy k riešeniu určitých problémov, či situácií, pretože ty k tomu aby si mohol navrhnúť alebo upraviť službu potrebuješ obrovské množstvo znalostí. Na obecnej úrovni to ide robiť tak, že poznáš princípy, ktoré aplikuješ na rôzne otázky, čo ide, ale zároveň do toho spadajú aj ďalšie odbory alebo role ako napríklad projektový manažment — ako ten projekt navrhnúť aby sa stihlo všetko čo sa má.

8. Premýšľaš do budúcna nad zmenou? Firmy, prípadne zamerania, či ďalšieho štúdia

Chcel by som viac navrhovať služby, ktoré budú podporovať udržitelnosť nie na úrovni biznisu, ale vo vzťahu k prírode, alebo vo vzťahu k sociálnym službám. Profesne na úrovni nejakých kompetencií by som chcel zlepšiť to v čom cítim, že mám veľa možností pre zlepšenie a to je facilitačná rovina — vedenie worshopov, navrhovanie aktivít. Posilniť by som ešte potreboval strategickú rovinu, ktorá je nad tým. Dizajnový proces je vlastne staticky ukotvený — máš problém, máš ho definovaný, máš riešenie, zatiaľ čo stratégia je viac fluidná, vyžaduje abstraktnejšie premýšľanie v kontexte organizácie. Okrem týchto dvoch by som chcel ešte viac posilniť ideačnú a prototypovaciu rovinu. Teraz som silný vo výskume ale potreboval by som byť lepší v ideačnej a prototypovacej fázi.

(Poznámka: Preložené z Českého jazyka do slovenského so súhlasom participanta)