Rozhovor s Gorazdom Ratulovským

Gorazd Ratulovský je digitálny designer a kóder, s vášňou pre čistý a funkčný design. Okrem toho milovník cestovania, prírody a príležitostný fotograf.

Kde si študoval a na akej pozícií pracuješ?

Študoval som v Zlíne na Univerzite Tomáša Baťu, na fakulte multimediálnych komunikácií. Bol som na ateliéri digitálneho dizajnu, ktorý sa špecializuje na UX, weby, aplikácie ale aj motion grafiku a rôzne multimediálne inštalácie. Každý z nás sa mohol špecializovať nato, v čom sa cítil dobre, ja som sa snažil viesť moje štúdium k tomu, že chcem robiť weby a užívateľské rozhrania pre digitálne obrazovky.

Začínal som ako front-end developer, neskôr ako dizajnér v rôznych agentúrach. Po škole som sa dal na freelance, nakoľko sa mi podarilo dostať sa k zaujímavým klientom. Nedefinoval by som sa ako čistý UX dizajnér, skôr interakčný dizajnér, zároveň sa zameriavam aj na User Interface design.

Ako si sa dostal k UX?

Asi pred 10 rokmi som sa začal viac zaujímať o webové technológie v pozícii kódera. Vtedy boli pozície multifunkčnejšie a ako kóder som si častokrát design aj navrhoval. Samozrejme princípy, čo je dobré a čo nie som nepoznal. Čiže začal som ako kóder, ktorý neskôr začal vŕtať viac a viac do vizuálneho designu. No a keď som sa dozvedel, že je nejaké UX, tak ma to hneď zaujalo. Zaujal ma celý ten dizajnový proces okolo a to, že sa tam môžem zamerať na použiteľnosť webov/aplikácií, čo ma koniec koncov baví viac ako vizuálny dizajn. Prišlo mi fajn, že tam môžem skĺbiť to, že viem kódovať, mám nejaký technický background a vedel som využiť aj znalosti z vizuálneho dizajnu (teória farieb, princípy v kompozícii a typografii).

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Ak taký máš

To záleží. Ako freelancer a teda aj živnostník nemám úplne typický deň. Mám dni, kedy napríklad riešim viac byrokraciu alebo rôzne meetingy/cally. Ale v zásade väčšinou sa pozriem, či niečo klienti nepotrebujú, aké mám deadliny a podľa toho si rozvrhnem deň. Trávim nejaký čas nad zadaním, snažím sa dať časový odhad klientovi, potom začínam pracovať na projekte systematicky. Ak sa jedná o niečo nové robím si výskum od stola. Pozerám sa ako to robí konkurencia alebo hľadám iné služby, ktoré riešia podobné funkcie. Niekedy tvorím len koncepty, robím si research, niekedy zas celý deň strávim vo Figme, tvorím wireframy a pracujem napríklad na designe systému alebo na vizuáloch. Niekedy je to veľmi hektické, niekedy je to zase pohoda. Myslím, že sa stále učím ako k tomu pristupovať a ako to robiť lepšie. No na konci dňa/týždňa je pre mňa dôležité, či to podstatné sa stihlo.

Máš nejaký proces alebo metódy, ktoré najčastejšie využívaš pri práci?

Snažím sa minimálne robiť výskum od stola. To znamená, že zhŕňam informácie z analytických nástrojov, čítam štúdie a reflektujem overené vzorce správania. Ak sa jedná o nového klienta, tak sa snažím od začiatku spolupráce pochopiť jeho vnímanie businessu, nacítiť sa na jeho zákazníka a hľadať kompromisy v našich postojoch — v designovom procese tomu hovoríme empathy. Ideálny stav by bol, ak by som mohol robiť vždy celý dizajnový proces, ale tak to žiaľ úplne nefunguje. U niektorých klientov zas robím len nejakú určitú časť z procesu. Najčastejšie som súčasťou prototypovania, návrhu interakcií, alebo UI.

Ktoré veci máš na svojej práci rád? A naopak, aké zažívaš negatíva ?

To čo ma baví najviac, je asi interakčný dizajn, prototypovanie a vymýšľanie konkrétneho riešenia, ako by to mohlo fungovať v praxi. Nebaví ma spomínaná byrokracia, to je asi jediné negatívum. A z dizajnového procesu — nedefinoval by som to ako negatívum, no nie som úplne človek, ktorý sa rád zahlcuje dátami. Radšej tie výstupy z nich čítam už spracované. Čo je ešte trochu mimo moju komfortnú zónu, je robenie užívateľských rozhovorov, ale je to len taký skôr prvotný strach a potom to väčšinou opadne. Myslím si, že UX research treba spraviť, pretože je to veľmi dôležitá empatická zložka toho, aby sme chápali potreby koncového zákazníka a jednak aj biznisu.

Bolo pre tvoju pozíciu prínosom tvoje akademické vzdelanie?

Škola mi dala to, že som pochopil, o čom vlastne ten dizajn je a že ho chcem robiť. V tom to bolo pre mňa zásadné. Pomohla mi pochopiť potrebu dobrého dizajnu, dala mi veľmi dobré základy v grafických princípoch a marketingu, z ktorých často čerpám. Myslím si že ten môj obor bol skvelý a vznikali tam veľmi zaujímavé projekty, bol však zameraný viac na praktickú časť. Niekedy mám pocit, že sa mohlo trochu viac dbať na teóriu napríklad v UX designe, ale na druhej strane som mal možnosť zúčastniť sa rôznych workshopov so skvelými ľuďmi z oboru, mal som aj predmet Design Thinking a to bolo skvelé. Poznám množstvo ľudí z oboru čo nemajú buď akademické vzdelanie alebo ak majú, tak nie z oboru a sú skvelí a inšpiratívni, takže záleží od človeka, ale u mňa to bolo určite prínosné. Ak sa niekto veľmi snaží tak si myslím, že sa zaobíde aj bez školy a doženie to sebavzdelávaním, ale mne tá škola dala veľa.

Vzdelávaš sa aj naďalej, ako?

Áno, snažím sa naďalej edukovať, teraz som bol na UX kurze, ktorý bol veľmi zaujímavý. Snažím sa veľa čítať, čítam si výskumy a štúdie, napríklad na interaction-design.org si robím kurzy. A neviem teda či sa to dá definovať ako vzdelávanie, ale snažím sa robiť si taký debreefing, takú spätnú väzbu na projekty, na ktorých som robil. Častokrát ma to niečo naučí, čo fungovalo, čo nefungovalo a hlavne prečo to nefungovalo.

Na akých projektoch si pracoval, ktoré ti prišli zaujímavé, vieš ich trochu predstaviť?

Tých projektov bolo veľa a ťažko sa vyberá niečo konkrétne. Počas môjho pôsobenia na škole som oceňoval možnosť experimentovať v rámci projektov, bolo to viac-menej nevyhnutné. Spomínam si napríklad na projekt pre Českú televíziu, kde bolo našou úlohou prísť s konceptom, ako by televízia mala osloviť mladé publikum, ktoré sa čoraz viac odvracia od tradičných médií, prípadne ich mení za platformy typu Netflix. Môj projekt bol založený na rozšírenom obsahu pre divákov programu Hyde Park Civilizace. Na základe štúdií, aj môjho správania pred TV a mojich blízkych my vyšlo, že ľudia si celkom radi a často informácie dohľadávajú. Respektíve to bola moja hypotéza, z ktorej som vychádzal. Takže v jednoduchosti, pri sledovaní by vám aplikácia zasielala rozšírený obsah k tomu čo sa práve deje v TV, po prípade by ste si ho mohli vyžiadať. Keď sa k tomu spätne vraciam, tak myslím, že by to mohlo pekne dopĺňať spravodajstvo zdrojmi a rovnako aj ďalšie šírenie obsahu by nebolo len vytrhnuté z kontextu.

Veľmi ma bavili aj obidve moje záverečné práce. V bakalárskej práci som sa zaoberal vizualizáciou mojich dát z Facebooku, ktorému predchádzal pre mňa zaujímavý research o tom, ako tieto spoločnosti s našimi dátami zaobchádzajú. Projekt sa volal “10 rokov na Facebooku” a snažil som sa nejak autorsky zobraziť dáta, ktoré som zo svojho Facebooku vytiahol. V diplomovej práci som sa zas zaoberal tým, ako by sme mohli bežným ľuďom a návštevníkom galérií predstaviť prácu kurátora, kto to je, čo je náplňou jeho práce a tak ďalej. Zvolil som si netradičnešiu formu chatbotovej aplikácie, ktorá komunikovala s návštevníkom. Samozrejme mali tieto projekty kopec múch, ale bola to skvelá možnosť si trochu uletieť. Prečo nie. Jeden z našich profesorov nám vždy hovoril, že kedy, keď nie počas školy.

Z komerčných projektov ma bavia veľmi ecommerce projekty. Mam pocit, že sa pri nich môžete veľa naučiť o webe ako takom, o návštevníkoch a zároveň o biznise. Prelínajú sa tam očakávania užívateľských cieľov, a teda to ,aby sa návštevník cítil na webe príjemne a dokázal naplniť konkrétne ciele s tými biznisovými. Zároveň nie je internetový obchod ako internetových obchod. Každá oblasť má svoje špecifiká a tie treba reflektovať. Napríklad inak som sa pozeral na veľkoobchod s produktami pre stavbárov a inak na obchod zameraný na predaj snubných prsteňov, ktoré kupujeme v lepšom prípade raz za život. K tomu mám dobrý príklad, ktorý rád spomínam. Keď som začal robiť na redesigne webu Brilas (jeden z najväčších predajcov snubných v ČR) nevedel som aký je rozdiel medzi snubným a zásnubným prsteňom a popravde stále si to niekedy pletiem. Pracoval som s takou hypotézou, že ľudia a teda skôr muži, to tiež nevedia. V užívateľskom teste sme zistili, že nie som jediný, kto s tým má problém a tak sme v navigácii pridali jednoduché ikonky, ktoré to rozlíšili. Je to banalita ale aj takto jednoduchá vec vie pomôcť k lepšej informačnej architektúre webu.

Aké znalosti a schopnosti by mal mať podľa teba človek pracujúci v UX oblasti, máš nejaké rady, ktoré by si odkázal študentom?

Čo má učí prax, s čím som mal asi aj ja trošku problém a podľa mňa stým bojuje veľa dizajnérov, je nemať veľké dizajnérske ego. Často si myslíme, že to vieme spraviť najlepšie, ale až užívatelia nám ukážu či to tak naozaj je. Určite by mal dobrý designér vedieť komunikovať — aj pre neho to bude ku prospechu práce. A potom záleží v akej UX oblasti chce daný človek pôsobiť. Napríklad u interakčných dizajnérov by bolo fajn mať zvládnuté rôzne remeselné činnosti ako grafické programy, prototypovacie nástroje, poznať rôzne patterny a trendy, ktoré fungujú a samozrejme každá ďalšia znalosť v digitálnom prostredí je plus. No to sú veci, ktoré sa dajú naučiť, dôležité je chcieť a zaujímať sa o to. Pri designe je dôležité premýšľať, výstupom práce designéra nie je len pekný, ale hlavne funkčný a inšpiratívny design. Inšpiráciu je potreba hľadať aj v iných oblastiach ako je design, jednoducho mať stále otvorené oči.