Teória Patricka Wilsona: Kognitívna autorita

Jednou z teórii z oblasti informačných štúdií a knihovníctva vzťahujúcich sa k informačnému správaniu je Kognitívna autorita. Tento koncept má cez 30 rokov, no napriek tomu je stále uplatňovaný pri nových výskumoch. V tomto článku bude predstavená teóris, ukázaná jej aplikácia vo výskumoch a popísaný jej vzťah k informačnému správaniu jednotlivcov.

Kognitívna autorita je teória, s ktorou prišiel Patrick Wilson, americký knihovník a informačný vedec, vo svojej knihe vydanej v roku 1983 pod názvom „Second-hand Knowledge: An Inquiry into Cognitive Authority“. Táto teória je založená na tom, že si ľudia vytvárajú znalosti dvoma spôsobmi:

1. Na základe vlastnej (primárnej) skúsenosti (tzv. first-hand experience)

2. Na základe názoru iných ľudí (tzv. second-hand knowledge)

Z dôvodu, že je naše vnímanie obmedzené len na rozsah našich životov, mnoho z toho, čo o svete vieme, prijímame od iných ľudí ako second-hand knowledge. Nie všetky informácie sú však rovnako spoľahlivé. Niektoré názory a videnie sveta odmietame, pretože nie sú kompatibilné s našimi hodnotami a ašpiráciami, prípadne osobu s daným názorom za autoritu nepovažujeme. Iba jedinci, ktorí sú vnímaní ako presvedčiví a hodní viery, a zároveň „vedia niečo, čo my nie“ a „vedia o čom hovoria“ sú potenciálne schopní ovplyvniť naše myslenie v konkrétnej záujmovej sfére. Dôležitými aspektom takýchto kognitívnych autorít, ktoré nám poskytujú „vedomosti z druhej ruky“, je kredibilita, ktorá súvisí s dôveryhodnosťou a odbornosťou.[1]

Kognitívne autority si neceníme len vďaka ich názorom, ale najmä poznatkom. V určitej téme (napr. náboženská literatúra) môžu byť pre nás autoritou a v ďalšej (napr. mikrobiológia) byť nemusia. Takáto oblasť, v ktorej majú jedinci nejakú autoritu môže byť rôzne úzko či široko vymedzená v závislosti na kompetenciách jedinca. [2]

Aby sa predišlo nedorozumeniu, Wilson vymedzuje dva rozdielne druhy autorít. Prvá je kognitívna, ako sme vyššie spomínali, a druhou je administratívna autorita. Administratívna autorita disponuje mocou nariaďovať alebo sankciovať na základe obsadenia konkrétnej funkcie. Nie je autoritou v žiadnej konkrétnej oblasti, ale disponuje právomocou (napríklad sudca).[2]

Kognitívna autorita môže byť rovnako individuálna, ako aj kolektívna. V určitých prípadoch sa nimi stávajú inštitúcie. Príkladom inštitucionálnej kognitívnej autority môže byť napríklad knižnica, noviny alebo asociácie. Teória nie je vymedzená len pre fyzické osoby.

Uplatňovanie teórie vo výskumoch

V oblasti výskumov sa teória kognitívnej autority spája najčastejšie s oblasťou získavania a hodnotenia informácií. Často dochádza k spojeniu konceptu kognitívnej autority a kredibility médií, pretože obe „skúmajú faktory ovplyvňujúce výber a použitie informačných zdrojov.“[2]

V roku 2007, v súčasnosti emeritný profesor na univerzite Tampere vo Fínsku, Reijo Savolainen, skúmal vnímanie kredibility médií a kognitívnych autorít u environmentálnych aktivistov. V prípadovej štúdii sa zaoberal hľadaním orientačných informácií (orienting information). Výsledky výskumu ukázali, že najdôveryhodnejšie boli vnímané zdroje od environmentálnych asociácií, novinám bola prisudzovaná nižšia kredibilita. Výber informačných zdrojov bol ovplyvnený (hoci často implicitne) vnímanou mediálnou kredibilitou a kognitívnymi autoritami.[2]

Koncept kognitívnej autority bol využitý aj v poľskej štúdii, ktorá si kládla za cieľ preskúmať rolu médii ako kognitívnej autority, a zároveň zistiť či a v akom rozsahu závisia emočné reakcie od predloženého zdroja informácií. V závere sa potvrdila rola média ako kognitívnej autority. Vyššia úroveň negatívnych emócií bola zaznamenaná pri informáciách zo zdroja vyhodnoteného ako menej dôveryhodného.[3]

Thomas J. Froehlich, emeritný profesor na I-škole v Kente v USA, v roku 2019 skúmal kognitívne autority v kontexte šírenia falošných správ a sebaklamu. Primárnym prípadom pre analýzu nebol nik iný ako bývalý americký prezident Donald Trump a jeho podporovatelia, strana či médiá. Froehlich čerpal z rozvinutej teórie Patricka Wilsona (rozdelenie na čestné kognitívne autority a falošné, respektíve pseudo kognitívne autority). Čestné kognitívne autority majú kredibilitu a odbornosť, sú považované za dôveryhodné. Ich vedomosti, založené na priamych a overiteľných faktoch.

„Zdá sa, že pseudo alebo falošné kognitívne autority majú rovnaké kvality kredibility, odbornosti a dôveryhodnosti, ale pri kritickom vyšetrení zlyhajú a snažia sa presadiť bez ohľadu na pravdu, dôkazy, logiku alebo fakty. To, bohužiaľ, neodrádza ich nasledovníkov od ich prijatia.“[4]

„Judgment of Information Quality and Cognitive Authority in the Web“, tak znie najcitovanejšia práca od Soo Young Rieh, profesorky a prodekanky na i-škole v Texase. Napriek tomu, že ide o prácu z roku 2002, býva citovaná dodnes. Autorka sa venovala tomu, ako ľudia posudzujú informačnú kvalitu a kognitívnu autoritu vo webovom prostredí — ktorému chýba kontrola kvality ako u tradičných médií. Kvalitatívnym výskumom sa zistilo, že subjekty vykonávali dva odlišné druhy úsudku: prediktívny úsudok a hodnotiaci úsudok. Úsudky ovplyvňovalo viacero faktorov, čo otvorilo diskusiu o tom, ako webový dizajn môže podporiť ľudský úsudok o kvalite informácií a o kognitívnej autorite webovej stránky.[5]

Vo výskume fínskeho online diskusného fóra z roku 2019, bol využitý koncept kognitívnej autority pre pochopenie hodnotenia informácií používateľmi. Dôraz sa kládol na typy informácií, ktoré používatelia na tomto fóre hľadajú a spôsoby, ako hodnotia dôveryhodnosť získaných informácií. Výsledky výskumu ukázali, že jednotlivo alebo kolektívne môžu členovia fóra pôsobiť ako kognitívne autority.[6]

Kognitívna autorita a informačné správanie

Koncept kognitívnej autority je pri výskume informačného správania jedincov uplatňovaný, najmä v oblastiach, ktoré sa zameriavajú na získavanie a hodnotenie informácií. Predmetom skúmania sa stávajú webové stránky, televízia, noviny, časopisy ale aj druhí ľudia. Každá zo spomenutých kognitívnych autorít má iný spôsob indikovania kvality a kredibility informácií.

Teória kognitívnej autority sa úzko dotýka aj teórie relevancie pri získavaní informácií. Kvalita informácií a kognitívne autority môžu byť faktorom pre posúdenie relevancie.[7] Okrem toho sa teória kognitívnych autorít spätá s výskumom šírenia dezinformácií, s čím súvisia spomínané pseudo-autority. Kognitívne autority taktiež predstavujú jednu z desiatich lekcií v knihe „Ten Lessons for the Age of Disinformation“.

[1] SAVOLAINEN, Reijo. Media credibility and cognitive authority. The case of seeking orienting information. Information Research [online]. 2007, 12(3) [cit. 2021–03–24]. Dostupné z: http://informationr.net/ir/12-3/paper319.html

[2] WILSON, Patrick. Bibliographic Instruction and Cognitive Authority [online]. 1991,259–270 [cit. 2021–03–24] Dostupné z: https://www.ideals.illinois.edu/bitstream/handle/2142/7731/librarytrendsv39i3h_opt.pdf?sequence=1

[3] MIERZECKA, Anna, Jacek WASILEWSKI a Malgorzata KISILOWSKA. Cognitive authority, emotions and information quality evaluations. Information Research [online]. 1991, 2019, 24(4) [cit. 2021–03–24]. Dostupné z: http://www.informationr.net/ir/24-4/colis/colis1910.html

[4] FROEHLICH, Thomas J. The role of pseudo-cognitive authorities and self-deception in the dissemination of fake news. Open Information Science [online]. 2019, 3(1), 115–136 [cit. 2021–03–24]. ISSN 2451–1781. Dostupné z: doi:10.1515/opis-2019–0009

[5] YOUNG RIEH, Soo. Judgment of Information Quality and Cognitive Authority in the Web. JOURNAL OF THE AMERICAN SOCIETY FOR INFORMATION SCIENCE AND TECHNOLOGY [online]. 2002, , 145–161 [cit. 2021–03–24]. Dostupné z: https://web.archive.org/web/20090731152623/http://www.si.umich.edu/rieh/papers/rieh_jasist2002.pdf

[6] HIRVONEN, Noora, Alisa TIRRONIEMI a Terttu KORTELAINEN. The cognitive authority of user-generated health information in an online forum for girls and young women. Journal of Documentation [online]. 2019, 75(1), 78–98 [cit. 2021–03–24]. ISSN 00220418. Dostupné z: doi:10.1108/JD-05–2018–0083

[7] FISHER, Karen, Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE. Theories of Information Behavior [online]. Information Today, 2005 [cit. 2021–03–24]. ISBN 9781573872300.Začiatok formulára