The power to name

Lenka Pincová
Sep 8 · 5 min read

Autorka teórie The Power to Name, Hope Alene Olson dodnes pôsobí na Wisconsinskej univerzite v Milwaukee ako profesorka na Fakulte informačných štúdií [1]. Do informačnej vedy prispela viacerými dielami. V odbore informačnej vedy sa najviac preslávila svojim feministickým prístupom k organizácii znalostí, ktoré spomína v jej viacerých publikáciách [2].

Hope A. Olson (Wiki.knihovna.cz)

Najznámejšia práca od Hope Olsonovej je „The power to name: Locating the Limits of Subject Representation in Libraries“, ktorú si následne predstavíme [2]. Olsonová sa v knihe zaoberá predmetovou klasifikáciou od Mevila Deweyho a Charlesa Cuttera. Popisuje tu svoj pohľad na štýl zápisov klasifikácie v rôznych knižniciach, ktoré Dewey a Cutter udali, no zároveň chceli aby bol jazyk zápisu univerzálny. Autorka však v ich štýle zápisov univerzálnosť nevidí. „Ich charakter klasifikácie označuje za škodlivý, v zmysle že prehliada a vylučuje iné koncepty mimo biele, mužské, Eurocentrické („Eurocentrizmus je všeobecne definovaný ako kultúrny fenomén, ktorý sa na dejiny a kultúry nezápadných spoločností pozerá z európskej alebo západnej perspektívy.“ [3]), Kristocentrické (teologicky zamerané na Krista [4]), heterosexuálne, zdatné a buržoázne prúdy [2]“. V knihe sa autorka ďalej zaoberá predmetovými heslami od DDT (Deweyho desatinné triedenie) a od Library of Congress Subject Headings (LCSH), ktoré analyzuje prostredníctvom rôznych ukazovateľov. Ukazovatele boli pritom vybrané na základe toho, či sa zmieňujú o rase, etnickom pôvode alebo pohlaví. V závere knihy autorka teórie dôrazne apeluje na knižnice, ktoré by podľa nej mali svoje klasifikačné systémy prehodnotiť a upraviť ich na viac otvorené, dynamickejšie [2] i excentrickejšie [1].

Knižničná klasifikácia (allpurposeguru.com)

Výskumy

V oblasti knižničnej klasifikácie spravila autorka teórie niekoľko výskumov. Jeden z nich popisuje v článku s názvom „The Power to Name: Representation in Library Catalogs“. V ňom popisuje dôležitosť univerzálnosti pomenovania informácií, ktorá je nevyhnutná pre ich čo najľahšie vyhľadávanie a získavanie. Pri odporúčaniach ako systém klasifikovania zlepšiť pritom vychádza od Drucill Cornellovej, ktorá určila limity v klasifikácii informácií. V článku pozitívne hodnotí jednotnosť klasifikačného systému, ktorý využívajú všetky knižnice a nemusí si tak každá zvlášť tvoriť svoj vlastný systém, čo by bolo pre používateľov chaotické. Zároveň však upozorňuje na problémy klasifikovania od Cuttera týkajúce sa ignorovania používateľov patriacich do menšín, čo znamená že jeho systém je zameraný len na určité skupiny ľudí zdieľajúce určité rovnaké hodnoty a jazyk katalogizácie nie je známy všetkým ľuďom v spoločnosti. Tým pádom sú jednotlivci a ľudia nezdieľajúci rovnaké hodnoty vylúčení a vyhľadávanie informácií je pre nich obťažnejšie, nepozerajúc na to, že Cutterov systém je celkovo nelogicky usporiadaný [5].

Svoj výskum ďalej venovala klasifikačným systémom od LCSH, Deweyho, kde rozoberá možnosti klasifikovania slova „Ženy“ a jeho možné zaradenie v systéme podľa ukazovateľov náboženských, etnických, jazykových a ďalších [5].

Ďalší výskum s názvom „How We Construct Subjects: A Feminist Analysis“ je venovaný analýze feministickej kritike logiky, ktorá naznačuje rodovú povahu a tomu, ako súvisí s organizáciou informácií. Olsonová sa vo výskume tiež zaoberá možnosťami klasifikovania s ohľadom na rodovú povahu, nakoľko knižnice využívajú v organizácii informácií hierarchiu, lineárnosť a delenie, ktoré vychádzajú z Aristotelovej logiky. V závere uvádza odporúčania pre ďalšie výskumy a tvorbu nových, či reorganizáciu tých starých klasifikačných systémov [6].

Z feministického hľadiska sa na organizáciu informácií Olsonová zameriava aj v jej ďalších výskumoch. Ako môžeme vidieť, zaoberá sa najmä otázkami tvorby nových metód pre organizáciu znalostí, ale tiež pre ich vyhľadávanie a uchovávanie. V záveroch výskumov prináša nové odporúčania klasifikácie pre knižnice, nakoľko je jej cieľom reálna univerzálnosť v triedení informácií a ich jednoduchšie vyhľadanie pre každého jedného používateľa [7].

Photo by Erol Ahmed on Unsplash

Silné stránky

Olsonová vo svojej teórii silno presadzuje svoju pravdu o extrakcii žien a menšín z klasifikačných systémov knižníc. Zároveň tiež vo svojej práci upozorňuje na pôvodný systém organizovania informácií, v ktorom je neeticky usporiadaný pojem „Ženy“. Autorka uvádza, že tento pojem často krát v katalogizácii nezahŕňa všetky témy a oblasti spojené s týmto pojmom a neetickosť klasifikácie spočíva v prevedení podpojmoch, ktoré je sexistické [8].

Slabé stránky

Boj za úpravu klasifikačných systémov, ktorý Olsonová ukazuje vo svojej najznámejšej publikácii má však nedostatok od ktorého sa odvíjajú ďalšie slabiny jej predloženej teórie. V tejto práci nie je preskúmaná história klasifikačných systémov a dôvod prečo z nich boli od začiatku vynímané ženy [8]. Historický kontext sa snažila zachytiťť až v neskoršom výskume [6]. V konečnom dôsledku nemohla autorka ani ďalej rozpracovať a uviesť relevantné dôkazy, prečo problém presadzovania maskulínna v klasifikačných systémoch stále pretrváva.

Okrem historického kontextu je v jej práci nedostatočne rozpracovaná analýza DDT a klasifikačného systému od Cuttera. Nedostatok v jej teórii sa odzrkadľuje aj vo fakte, že nedefinuje univerzálnosť klasifikačných systémov a môžeme sa tak len domnievať čo si pod týmto pojmom predstavuje [8]. Môžeme tak skonštatovať že jej „pohoršenie sa“ nad danými klasifikačnými systémami, je viac menej v pôvodnej práci neoprávnené a neobhájené.

Teória v informačnom správaní

Využitie teórie v informačnom správaní by si z nášho pohľadu v prvom rade vyžadovalo preskúmanie historického kontextu organizácie informácií. Bolo by potrebné presne určiť, prečo bol v klasifikačných systémoch od začiatku odstraňovaný feministický koncept a či to autori robili zámerne. Ako ďalšie by sa muselo preskúmať prečo je klasifikácia pojmu “Ženy” nedostatočne rozpracovaná a či je jej aktuálne rozpracovanie v súlade s dnešnou etikou.

Z hľadiska informačného správania by sa malo preskúmať, ako tento problém vidia a vnímajú používatelia knižníc. Preskúmanie by malo prebehnúť aj na úrovni spoločnosti, nakoľko sa autorka teórie usiluje o jednotnosť a univerzálnosť zápisu, ktorý by mal brať do úvahy každého jedinca v spoločnosti. Napriek zložitosti a zdĺhavosti by sa mal systém klasifikácie následne podľa toho postupne prepracovávať a meniť.

Zdroje:

[1] Wikipedia. 2020. Hope A. Olson [online]. [cit. 2021–04–02]. Dostupné na: https://en.wikipedia.org/wiki/Hope_A._Olson#The_Power_to_Name

[2] WikiKnihovna. 2019. Hope A. Olson [online]. [cit. 2021–04–02]. Dostupné na: https://wiki.knihovna.cz/index.php/Hope_A._Olson#S.C3.ADla_jm.C3.A9na

[3] Pokhrel A.K.. 2011. Eurocentrism. In: Chatterjee D.K. [online]. Springer, Dordrecht. [cit. 2021–04–02]. Dostupné na: https://doi.org/10.1007/978-1-4020-9160-5_25

[4] “Christocentric.” Merriam-Webster.com Dictionary, Merriam-Webster [online]. 2021. [cit. 2021–04–02]. Dostupné na: https://www.merriam-webster.com/dictionary/Christocentric

[5] Olson, H. A.. 2001. The Power to Name: Representation in Library Catalogs. In: Signs [online]. 26(3), 639–668. [cit. 2021–04–03]. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/3175535

[6] Olson, H. A.. 2007. How We Construct Subjects: A Feminist Analysis. In: Library Trends [online]. 56, 509–541. [cit. 2021–04–03]. Dostupné na: https://www.semanticscholar.org/paper/How-We-Construct-Subjects%3A-A-Feminist-Analysis-Olson/c64c9e3ff27f023489e9657696b5322a8daed4fd

[7] Olson, H. A. 1997. The feminist and the emperor’s new clothes: Feminist deconstruction as a critical methodology for library and information studies. In: Library & Information Science Research [online]. 19(2)181–198. [cit. 2021- 04–03]. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0740818897900426

[8] Miksa, F. (2007). The Power to Name: A Review Essay. In: Libraries & the Cultural Record [online]. 42(1)75–79. [cit. 2021–04–09]. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/25549382

DESIGN KISK

Články nejen o designu informačních služeb

DESIGN KISK

Články nejen o designu informačních služeb

Lenka Pincová

Written by

DESIGN KISK

Články nejen o designu informačních služeb