Vyhľadávanie informácií: Model interaktívnej spätnej väzby (SPINK)
Systémy elektronického vyhľadávania informácií(IR -Information Retrieval) ľudia používajú už viac ako 50 rokov. Vyvinuli sa z experimentálnych systémov a dnes ich poznáme ako plnohodnotné webové vyhľadávače alebo digitálne knižnice. Výskum, ktorý sa snaží modelovať interakciu človeka s IR systémom pre všetky druhy správania, ktoré súvisí s (vyhľadávaním) informáciami, je historicky založený na nasledujúcich disciplínach: oblasť knihovných a informačných vied, kognitívnych vied, ľudský faktor a počítačová veda. Podľa Amandy Spink je výskum kognitívnych informácií(CIR), zameraný na interakciu IR systémov nedostatočný a konštatuje, že designéri webového vyhľadávania v akademickej sfére si uvedomujú, že tento výskum správania používateľov môže priniesť cenné poznatky o dizajne a informácie ohľadom hodnotenia týchto systémov.[1]
Informačné správanie(IB -Information behaviour) od Information seeking behaviour(ISB) líši. ISB predstavuje jeden komponent informačného správania(IB) a môže obsahovať zložky ako napríklad charakteristika informácie, jej konkrétny kontext, formát, cieľovú skupinu a ďalšie premenné spojené s vnímanou užitočnosťou informácie alebo jej relevantnosťou pre používateľa a taktiež jeho(vyhľadávajúceho) charakteristiky ako je napríklad jeho/jej kognitívna úroveň.[2]
Desaťročia výskumu vyhľadávania informácií pomohli k vytvoreniu interaktívnych modelov správania používateľov.[3]
Interaktívne modely vyhľadávania informácií
Spink a Knight[4] vytvorili sadu nasledujúcich modelov. Sú spoluzoskupené kvôli ich dôrazu na dynamickú interakciu medzi informačnou potrebou, používateľom a informačným prostredím. Interakcia bola pravdepodobne vždy implementovaná aj v predošlých(starších) modeloch , zatiaľ čo integračný vplyv na stratégie, procesy a výsledky vyhľadávania nebol vždy jednoznačný.
Marchionini: Information Seeking in Electronic Environments Model
Model ukotvený v teóriách sociálneho poznávania a osobného konštruktu.
Bates: Berrypicking Model
Oproti tradičným lineárnym modelom užšie predstavuje skutočné správanie používateľa, ktorý vyhľadáva informácie; najmä v tom, že zvyčajne začína jendnou témou, funkciou alebo odkazom a pohybuje sa rôznymi smermi, pracuje s rôznymi zdrojmi a novými informáciami, ktoré prinášajú nové nápady a pokyny a vracia sa k pôvodnému problému.
Ingwersen: Cognitive IR Interaction Model
Práca Ingwersena je zjednodušene syntéza väčšiny preskúmaných modelov. Modelácia systému je prenášaná do globálnej perspektívy, hovorí o tom, že všetky faktory, ktoré ovplyvňujú a interagujú s používateľom, by mali byť vzaté do úvahy pri IR výskume. Medzi ne patrí napríklad typ vyhľadávača, sprostredkovateľ informácie, IR systémy a texty.[5]
Saracevic: Stratified Interactive IR Model
Model je založený na predpoklade, že používatelia interagujú s IT systémom s cieľom využitia informácií spojené s poznaním a následnou situačnou aplikáciou. Ide o dialóg medzi dvoma účastníkmi — používateľom a počítačom prostredníctvom jeho rozhrania. Každé z nich má rozdielne úrovne/vrstvy a ich hlavným účelom je ovplyvniť kognitívny stav používateľa, aby mohol efektívne použiť danú aplikáciu. Saracevic si “požičal” koncepčný model z modelu interakcie človeka s počítačom(HCI). Taktiež poznamenal, že pochopenie dôvodu, prečo používateľ danú informáciu vyhľadával, bola dôležitou súčasťou rozlišovania faktorov, ktoré ovplyvňujú interakcie.[6]
Spink: Search Process Model
Spink: Search Process Model
A. Spink uskutočnila empirický výskum zameraný na mapovanie typov a frekvencie interaktívnej spätnej väzby. Jeho cieľom bolo identifikovať úsudok používateľa, jeho vyhľadávacie stratégie a interaktívne spätné väzby v rámci vyhľadávacieho procesu. Medzi hlavné zamerania výskumu patrilo pochopenie úlohy spätnej väzby v súvislosti s interakciami. Predchádzajúce modely potvrdili existenciu spätnej väzby, najmä vo vzťahu — úsudok používateľa s relevantnosťou informácií a počtom výsledkov. Výskum konceptu interaktívnej spätnej väzby priniesli kybernetiku a teóriu systémov do oblasti informačnej vedy. Vyhľadávacie procesy zahŕňajú ľubovoľný počet cyklov, kde cykly sú definované ako procesy dokončené medzi každým vyhľadávacím príkazom. Výsledok výskumu identifikoval päť typov interaktívnej väzby[7]:
· Content Relevance Feedback (CRF)
Pozostáva z dotazu, za ktorým nasleduje jeden alebo viac relevantných rozhodnutí na základe zistených informácií a pomocou nich sa používateľ rozhoduje či upraviť svoju oblasť/termín vyhľadávania.
· Term Relevance Feedback (TRF)
Používateľ použije termín/slovné spojenie pre svoje prvotné vyhľadávanie a následne použije termín z práve získaných informácií, ktorý mu v rámci svojho rozhodovania o relevantnosti vyšiel najprijateľnejšie a následne upraví svoju vyhľadávaciu stratégiu. Spink konštatuje, že práve tento typ interakcie nastala u 60% pozorovaných pri online vyhľadávaní.
· Magnitude Feedback (MF)
Spätná väzba pozostáva z objemu informácií. Používateľ využíva objem výsledkov na pomoc pri hľadaní informácií, resp. pri ich spresnení. Tento typ interakcie sa vyskytlo u 45% pozorovaných pri online vyhľadávaní.
· Tactical Review Feedback (TCF)
Spočíva v rozhodovaní používateľa využívať strategické súvisiace príkazy, ako napríklad zobrazenia. Príkazy, ktoré sa týkajú výstupu systému, napríklad prezretie histórie vyhľadávania. Tento typ sa vyskytol len pri 7% pozorovaných.
· Terminology Review Feedback (TMR)
Podobné ako TCF.
Každá z vyššie uvedených stratégií vyhľadávania by sa mohla skladať z viacerých než z jedného cyklu užívateľkých otázok(obr. 1).
Zhodnotenie a záver
Kognitívny koordinačný framework pre HIB(Human Information Behavior) komplexne modeluje ľudský proces počas multitaskingu. Skúmanie koordinácie je rozhodujúce pre rozvoj informačnej vedy. Dôležitým teoretickým základom informačnej koordinácie správania je proces informačnej spätnej väzby. Spätná väzbä je dôležitá ako teoretické základy pre informačne kooridované správanie a jeho procesy. Vďaka cyklusu spätnej väzby, používateľ dokáže vyhodnotiť, či má pokračovať v práci alebo zmeniť HIB a zvoliť alternatívny, či nechať prácu na neskôr.[8]
Spink tvrdí, že časť dôležitosti feedbacku je multitasking, pretože rozhodnutie o zanechaní úlohy automaticky premení jednu úlohu a jeden proces hľadania/vyhľadávania informácií na proces viacerých úloh. Pri vyhľadávaní a hľadaní informácií tiež môže prenechanie prvej úlohy na druhú obohatiť procesy spojené s dokončením prvej úlohy.[9]
Modely Berrypicking (Bates 1989), Cognitive (Ingwersen 1996), Stratified (Saracevic 1997) a Feedback process (Spink 1997) poskytli základy pre vznikajúce online užívateľské a informačné prostredie IR systémov už začiatkom 90tych rokov. Rovnako ako lineárnejšie modely pred nimi aj tieto vyžadujú ešte dôkladnejšie prehodnotenie a premyslenie a v neposlednom rade rozsiahle testovanie. Pochopenie kontextového zloženia IR na webe je dôležité z pohľadu výskumníkov, ktorí sa snažia porozumieť tomu, ako používatelia vyhľadávajú a nachádzajú informácie. Podľa Spink by praktická aplikácia tohto výskumu mala zahŕňať návrh vhodných algoritmov a rozhraní webových vyhľadávačov, ktoré by lepšie reflektovali kognitívne procesy typického používateľa hľadajúceho informácie.[10]
Zdroje
[1] SPINK, Amanda a COLE, Charles. New directions in cognitive information retrieval [online]. Dordrecht : Springer, 2005. [cit. 2021–04–5]. ISBN 1–4020–4014–8. Dostupné z: https://download.e-bookshelf.de/download/0000/0035/19/L-G-0000003519-0002333512.pdf
[2] SPINK, Amanda a ZIMMER Michael. Toward a Web Search Information Behavior Model[online]. 2008[cit. 2021–04–5]. Dostupné z: doi: 10.1007/978–3–540–75829–7_12
[3] SPINK, Amanda a ZIMMER Michael. Toward a Web Search Information Behavior Model[online]. 2008[cit. 2021–04–5]. Dostupné z: doi: 10.1007/978–3–540–75829–7_12
[4] SPINK, Amanda a ZIMMER Michael. Toward a Web Search Information Behavior Model[online]. 2008[cit. 2021–04–5]. Dostupné z: doi: 10.1007/978–3–540–75829–7_12
[5] ROBINS, David. Interactive Information Retrieval: Context and Basic Notions. Researchgate. 2000[cit. 2021–04–5]. Dostupné z: http://inform.nu/Articles/Vol3/v3n2p57-62.pdf
[6] SPINK, Amanda a SARACEVIC Tefko. Human-computer interaction in information retrieval: nature and manifestations of feedback. Researchgate. 1998[cit. 2021–04–5]. Dostupné z: doi: 10.1016/S0953–5438(98)00009–5
[7] SPINK, Amanda a COLE, Charles. New directions in cognitive information retrieval [online]. Dordrecht : Springer, 2005. [cit. 2021–04–5]. ISBN 1–4020–4014–8. Dostupné z: https://download.e-bookshelf.de/download/0000/0035/19/L-G-0000003519-0002333512.pdf
[8] SPINK, Amanda a COLE, Charles. New directions in cognitive information retrieval [online]. Dordrecht : Springer, 2005. [cit. 2021–04–5]. ISBN 1–4020–4014–8. Dostupné z: https://download.e-bookshelf.de/download/0000/0035/19/L-G-0000003519-0002333512.pdf
[9] SPINK, Amanda a COLE, Charles. New directions in cognitive information retrieval [online]. Dordrecht : Springer, 2005. [cit. 2021–04–5]. ISBN 1–4020–4014–8. Dostupné z: https://download.e-bookshelf.de/download/0000/0035/19/L-G-0000003519-0002333512.pdf
[10] ROBINS, David. Interactive Information Retrieval: Context and Basic Notions. Researchgate. 2000[cit. 2021–04–5]. Dostupné z: http://inform.nu/Articles/Vol3/v3n2p57-62.pdf
