Využitie kultúrnych sond a sebadokumentácie v designe služieb
Kultúrne sondy a sebadokumentácia patria medzi etnografické metódy využívané vo výskumnej časti designového procesu. V kontexte user-center prístupu sú užitočnými nástrojmi v počiatočných fázach výskumu (hear) pre pochopenie skúmaného problému ako aj samotných potencionálnych užívateľov a pre zasadenie ich chovania v kontexte komunity. [1]
Neskôr, nadobudnuté zistenia slúžia pre podporu rozhodovania pri tvorbe riešenia. Oproti klasickým etnografickým metódam, ako napríklad pozorovanie, majú tieto prebrané designové výskumné metódy výhodu v tom, že namiesto dlhého času, ktorý by výskumníci trávili s užívateľmi, ich nechajú tvoriť dáta samých, bez rušivého elementu prítomnosti designérov a zároveň pri tom využívajú kreativitu užívateľov a nechávajú im v nej voľnosť. Týmto spôsobom dokážu porozumieť drobným nuanciám v komunitách v odlišných lokalitách, pričom skôr než zachytávanie skutočnosti, je úlohou kultúrnych sond inšpirovať k tomu, čo by mohlo byť a reflektovať skúmanú kultúru.
[1][2]
Čo to teda je?
V kontexte designu služieb sú kultúrne sondy vhodné pre poznanie dennej rutiny, každodenného života a hodnôt, emócií, túžob užívateľov v ich prirodzenom prostredí. Taktiež sú ideálne v prípade skúmania užívateľov pochádzajúcich z rôznych prostredí a kultúr či demografických skupín. Ako sondy je možné použiť množinu predmetov , respektíve nástrojov — často sú v podobe krabice či šanónu, ktorý obsahuje fotoaparát, denník, mapu, samolepky, kartičky s úlohami, pohľadnice a rôzne ďalšie predmety povzbudzujúce kreativitu užívateľov. Popri tradičných analogických formách sa využívajú digitálne artefakty vyvinuté priamo pre účel výskumu, alebo sú informácie zaznamenávané pomocou už existujúcej služby (blogy, FB skupiny, WhatsApp,…). [1][2]
Kultúrne sondy, ako výskumnú metódu designu, rozvinuli Bill Gaver, Tony Dunne a Elena Pacenti v roku 1999 ako súčasť projektu EÚ — Presence, ktorého cieľom bolo zvýšiť zapojenosť seniorov v ich lokálnych komunitách. Vybrané skúmané komunity boli od seba relatívne vzdialené (Oslo, Amsterdam, Pisa) a tak pre ich pochopenie, výskumníci vytvorili balíčky obsahujúce mapu, 10 pohľadníc, fotoaparát a fotoalbum. Vďaka nim zozbierali množstvo dát, ktoré im pomohlo nadobudnúť náhľad do sveta daných komunít. Sondy zisťovali ich záujmy, obavy, túžby i sny. [3]
Od roku 1999 sa metóda značne rozšírila a jej využitie ako aj podoba sa interpretovali rôzne — v súčasnosti sa termín používa pre ich originálnu podobu ako aj umbrella term pre rôzne druhy sebadokumentácie skúmaných, často vrátane metódy výskumného denníka (Diary study). Denník je pritom často súčasťou súboru artefaktov kultúrnych sond. [4]
Kde a kedy ich použiť?
Vzdialenosť by nemala byť jediným faktorom, prečo sa rozhodnúť pre kultúrne sondy. Hodia sa aj vtedy, keď je potreba zistiť intímne poznatky zo života participantov, bez potreby prítomnosti výskumníka. Jeho neprítomnosť môže práve prispieť na relevantnosti dát, avšak to z veľkej časti závisí aj na samotnom designe sondy. Sondy sú vhodné taktiež v prípade, kedy chceme skúmať proces, ktorý sa nedeje pravidelne alebo kontinuálne po dlhú dobu, či v prípade, kedy nie je ľahké odhadnúť čas a za akých podmienok sa bude odohrávať. Výhod je viacero — participant sám poukazuje na to, čo je preňho podstatné, taktiež jeho vysoká účasť a samotná autentickosť vzniknutých dát. Ďalšími faktormi, ktoré môžu prispieť k výberu práve tejto metódy, sú peniaze a časová náročnosť. Treba však mať na vedomí, že čas výskumníkov, ktorý sa ušetrí počas zbierania dát, bude potom značne spotrebovaný ich analýzou a návrhom sond pred ich zberom. Analýza takto rozmanitých dát si t aktiež žiada značné nároky na schopnosti a skúsenosti výskumníka. [1][5]
Ako postupovať?
- Najprv si je treba ujasniť a vytýčiť, čo chceme zisťovať — ktoré kultúrne aspekty či aké správanie, hodnoty alebo emócie.
- Potom je potrebné identifikovať skupinu, ktorú chceme skúmať —napríklad sú to teenageri či seniori?— tomu prispôsobiť artefakty a prípadne ich technologickú náročnosť.
- Je treba si premyslieť v akom situačnom kontexte chceme, aby skúmaní tvorili dáta — v akej dennej hodine, na akom mieste, čo bude vôkol nich,…
- Po zodpovedaní si predchádzajúcich otázok môžeme začať navrhovať sondu a jej atribúty. Úlohy a otázky, na ktoré budú participanti odpovedať, obvykle vyžadujú niekoľko iterácií a testov.
- Netreba zabudnúť na návod alebo úvodné stretnutie, kde bude sonda participantom predstavená — návod môže byť súčasťou balíčka alebo zaslaný mailom.
- Počas vybraného intervalu — niekoľko dní až mesiacov— skúmaní fotia, kreslia, zapisujú, proste tvoria dáta.
- Počas samotného priebehu výskumu je dobré udržiavať s participantami kontakt a pripomínať im úlohy, či ich kontinuálne motivovať k odpovediam. Treba si však dávať pozor na to, aby nepociťovali priveľký tlak — aby skôr než povinnosť vnímali hravosť či zábavu. Práve udržanie účastníkov motivovaných a zabezpečenie návratnosti býva náročné.
[1][5][7]
Čo potom?
Dáta, ktoré získame môžu podľa typu artefaktov nadobúdať rôzne podoby — písané záznamy, nahrávky, fotky či kresby — preto si budú vyžadovať aj skúseného výskumníka. V množstve rôznych podnetov by sa výskumník mal zamerať hlavne na to, čo si vytýčil na začiatku, že ho zaujíma. V prípade skúmania rôznych kultúr naraz, môže porovnávať vzniknuté dáta medzi skupinami a akým spôsobom bolo k ich tvorbe pristupované.
Ak sú artefakty analógové, dáta prichádzajú asynchrónne po skončení doby skúmania a analyzujú sa až potom. Avšak ak sú digitálne, je možné účastníkov usmerňovať a čiastočne analyzovať dáta v danom čase, v ktorom vznikajú.
Ideálne je na sondy naviazať hĺbkovými rozhovormi alebo ich skombinovať s inou metódou. Je dobré sa s nazbieraným materiálom vrátiť za účastníkmi a prejsť ho s nimi, dopýtať sa a zistiť spätnú väzbu — aké mali pocity z výskumu celkovo, ako aj z jeho jednotlivých častí. [1][7][8]
Príklady
Catherine Legros vo svojom článku predstavuje kultúrnu sondu, ktorá skúmala stravovacie návyky mladých ľudí vo Vancouveri. Sonda predstavuje tradičnejší prístup — skladá sa z plátenej tašky obsahujúcej analógový fotoaparát, zápisník, farbičky a kartičky s inštrukciami.
Jednotný design sondy, príťažlivý cieľovej skupine, v sebe obsahoval jasne zabudované inštrukcie ako aj prekvapenia pre participantov — čím bola dosiahnutá ich motivácia a zabezpečenie návratnosti. Navonok veľmi jednoduchá, avšak dobre premyslená kultúrna sonda tak dokázala prehĺbiť zaujímavý vzťah medzi výskumníkmi a participantmi a zozbierať žiadané informácie. [9]
Ďalším, dnes už často využívaným spôsobom, je sondovať prostredníctvom mobilných aplikácií. Tento spôsob je vhodný hlavne pri skúmaní využívania digitálnych služieb a zároveň v sebe spája viacero nástrojov často využívaných v kultúrnych sondách. Sie et all. v roku 2016 skúmal využívanie mobile bankingu prostredníctvom multifunkčnej aplikácie WeChat v Číne. Pre potreby výskumu bol vytvorený avatar a séria jeho stickerov, pomocou ktorého mohli participanti komunikovať svoje správanie či pocity.
Aplikácia umožnila real-time interakciu medzi výskumníkmi a participantami, ako aj sprostredkovala nástroje pre motiváciu. Použitie aplikácie aj stickerov výskumníci zhodnotili veľmi pozitívne, keďže aj vďaka nim dosiahli zvýšenie množstva aj podrobnosti odpovedí oproti predošlým výskumom. [10]
V súčasnosti nie je náročné — či už finančne alebo technicky — vyvinúť vlastné nástroje pre potreby výskumu, napríklad pomocou Arduina a 3D tlačiarne. ProbeTools pod licenciou Commons umožňujú vytvárať prispôsobené nástroje pre potreby výskumu pomocou kultúrnej sondy. Medzi ich produktami sú napríklad fotoaparáty TaskCam, do ktorých je možné vkladať vlastné inštrukcie, čo fotiť. Arduino si výskumník môže zakúpiť priamo u nich a dokumenty potrebné pre 3D tlač si stiahne na ich stránkach, alebo si vytvorí obal z papiera. Oproti bežne využívaným jednorazovým analógovým fotoaparátom, je možné TaskCam využiť vo viacerých výskumoch. [11]
Zaujímavú kolekciu nástrojov vytvorila aj Alicia Fernandez, ktorá skúmala možnosti zabudovania IoT do kultúrnych sond. Zaznamenané odpovede sú odosielané s časom aj umiestnením participanta priamo do databáze, čo výrazne uľahčuje ich spracovanie a taktiež predchádza strate dát v prípade nevrátenia nástrojov výskumníkovi. [12]
Zdroje
[1] HCD: design zaměřený na člověka : soubor nástrojů. 2. vyd. Brno: Flow, 2013, 187 s. ISBN 978–80–905480–1–5.
[2] BOEHNER, Kristen, William GAVER a Andy BOUCHER. Probes. [online]. LURY, Celia a Nina WAKEFORD, ed. Inventive Methods: The Happening of the Social. Londýn: Routledge, 2012, s. 185–201. ISBN 9780203854921.
[cit. 2019–12–27]. Dostupné z: https://static1.squarespace.com/static/584fd364893fc05a8352c25b/t/590b5e7e6b8f5b61479118de/1493917318400/Probes+boehner.pdf
[3] GAVER, Bill, Tony DUNNE a Elena PACENTI. Design: Cultural probes. Interactions. New York, USA: ACM, 1999, 6(1), 21–29. DOI: 10.1145/291224.291235. ISSN 1072–5520.
[4] BOEHNER, Kirsten, Janet VERTESI, Pheobe SENGERS a Paul DOURISH. How HCI interprets the probes. In: CHI ’07 Proceedings of the SIGCHI Conference on Human Factors in Computing Systems. San Jose, California, USA, 2007, s. 1077–1086. DOI: 10.1145/1240624.1240789.
ISBN 978–1–59593–593–9.
[5] THORING, Katja, Carmen LUIPPOLD a Roland M. MUELLER. Opening the Cultural Probes Box: A Critical Reflection and Analysis of the Cultural Probes Method. [online]. In: 5th International Congress of International Association of Societies of Design Research (IASDR). 2013. [cit. 2019–12–27]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/252627658_Opening_the_Cultural_Probes_Box_A_Critical_Reflection_and_Analysis_of_the_Cultural_Probes_Method
[6] CULTURAL PROBES. THIS IS SERVICE DESIGN DOING [online]. Innsbruck [cit. 2019–12–28]. Dostupné z: https://www.thisisservicedesigndoing.com/methods/cultural-probes
[7] #17 Kulturní sonda. 100 metod [online]. 2019 [cit. 2019–12–27]. Dostupné z: https://100metod.cz/post/156756983544/17-kulturn%C3%AD-sonda
[8] Cultural Probes. Wicked Problems: Problems Worth Solving [online].
[cit. 2019–12–27]. Dostupné z: https://www.wickedproblems.com/4_cultural_probes.php
[9] LEGROS, Catherine. Designing Cultural Probes [online]. 2018
[cit. 2019–12–27]. Dostupné z: https://medium.com/@catherinelegros/designing-cultural-probes-31f2c62b9dcf
[10] SIE, Jocelyn, Wei Eng KOH, Shamil ZAINUDDIN a Graham JOHNSON. Understanding Banking via WeChat Diaries. International Journal on Advanced Science, Engineering and Information Technology. 2016, 6(6),
982–989. DOI: 10.18517/ijaseit.6.6.1356. ISSN 2088–5334.
[11] ProbeTools [online]. Londýn, UK: Interaction Research Studio, 2019
[cit. 2019–12–28]. Dostupné z: https://probetools.net
[12] FERNANDEZ, Alicia. Tech Cultural Probes: EXPLORING IoT IN CULTURAL PROBES [online]. [cit. 2019–12–27]. Dostupné z: https://aliciafernandez.co.uk/filter/Arduino/TECH-CULTURAL-PROBES
