Úloha digitálnych knižníc v súčasnom vzdelávaní
Súčasné vzdelávanie ponúka neobmedzené možnosti získavania vedomostí pre každého. Rôzne prekážky a bariéry vo vzdelávaní sa vytrácajú a vzniká neohraničený prístup k informáciám. Pomocou internetu sa dnes môže každý, kto má záujem vzdelávať v rôznych oblastiach. Máme k dispozícii mnoho nových vzdelávací foriem, kurzov, školení a pod.
Jednou z možností získavania vedomostí je využitie digitálnych knižníc. Úlohy digitálnych knižníc vo vzdelávaní závisia vo vysokej miere od nových trendov vo vzdelávaní. Celá spoločnosť sa postupne transformuje a prispôsobuje novinkám v oblasti informačných a komunikačných technológií, čo ovplyvňuje hlavne nároky na pracovné schopnosti populácie. Získavanie dostatočných pracovných schopností vedie ku správnemu vzdelávaniu, ktoré je dôležité pri uplatnení sa v živote.
Digitálne knižnice
Digitálne knižnice sú zbierky elektronických zdrojov a súvisiacich technických možností pre vytváranie, vyhľadávanie a využívanie informácií. Rozširujú a podporujú ukladanie informácií a vyhľadávacie systémy, ktoré manipulujú s digitálnymi dátami na akomkoľvek médiu. Digitálne knižnice sú vytvorené a organizované pre používateľov tak, aby uspokojovali informačné potreby danej komunity (Kalinichenko).
Naša spoločnosť sa časom stále mení a tieto zmeny sú potrebné, kvôli rýchlo sa rozvíjajúcim informačným a komunikačným technológiám. Znalosti sa stávajú čoraz dôležitejšie a získavajú sa vzdelávaním, ktoré taktiež prechádza zmenami. Na základe meniacich sa trendov vo vzdelávaní sa museli aj knižnice prispôsobovať. Zmeny vo vzdelávaní nastali kvôli zvyšujúcemu sa počtu študentov, ktorý požadovali rôzne prístupy vzdelávania. O štúdium sa začali zaujímať aj starší ľudia alebo aj príslušníci národnostných menším. Postupne sa zvyšuje aj záujem o celoživotné vzdelávanie a rozširuje sa aj spojenie práce a štúdia, čo vedie ku flexibilnejšiemu vzdelávaciemu prístupu. Vzhľadom na tieto rozdiely medzi študentmi, treba prispôsobiť rôzne štýly vzdelávania a nájsť alternatívne študijné cesty. Mali by sa brať viac do úvahy rozdielne skúsenosti a zázemia študentov. Z týchto skutočností teda vychádza, že súčasné vzdelávanie by malo byť zamerané na potreby študentov a vychádzať im v ústrety tým, že by malo poskytovať viac dynamickosti a interaktívnosti. Dnešní študenti by s radosťou uvítali aj skupinové riešenia reálnych problémov, vďaka ktorým by si mohli overiť svoje vlastné zručnosti. Vzdelávanie by malo študentov podporovať hlavne v celoživotnom vzdelávaní a zdôrazňovať význam informačnej gramotnosti.
Postupným vznikom digitálnych knižníc sa tieto knižnice stávajú hlavným prostredím vzdelávania. Digitálna knižnica nesmie byť považovaná za obyčajnú digitalizovanú zbierku informačných zdrojov a súvisiacich nástrojov na riadenie, ale mala by sa považovať za prostredie, ktoré združuje zbierky, služby a ľudí, ktorí podporujú celý cyklus tvorby, šírenia, spolupráce, použitia a uchovávania dát, informácií a vedomostí (Kalinichenko).
Digitálne knižnice majú za cieľ pomáhať používateľom pri vytváraní, zdieľaní a využívaní znalostí, aby sa ich práca stala efektívnejšia a produktívnejšia.
Úlohy digitálnych knižníc
Podľa štúdií, ktoré uvádza Kalinichenko, má internet veľký potenciál na podporu vzdelávania, no len určitá jeho časť sa na to využíva. Internet obsahuje mnoho zdrojov vysokej hodnoty, no nie sú využité, pretože študenti o nich nevedia alebo nemajú dostatočné schopnosti na ich použitie.
Úlohou digitálnych knižníc je odstrániť spomínané nedostatky v informačnej gramotnosti a naplniť vzdelávacie potreby študentov. Ďalšími dôležitými zásadami digitálnych knižníc je podpora inovácií v oblasti vzdelávania, a teda aj schopnosť sa prispôsobiť novým technológiám, poskytnúť stabilné, spoľahlivé a trvalé prostredie, ktoré je prístupné pre všetkých používateľov a poskytnúť nástroje a organizačné zázemie pre integráciu zdrojov (Kalinichenko). Cieľom digitálnych knižníc je podporiť študentov vo vzdelávaní a hlavne ich naučiť správne vyhľadávať a spracovať potrebné informácie. Na grafe je percentuálne znázornené, že kde študenti vyhľadávajú informácie. Najčastejšie hľadajú vo webových vyhľadávačoch, ktoré im poskytnú len povrchové informácie, namiesto toho, aby hľadali v odborných databázach, ktoré im poskytuje knižnica.
Ako uvádza Džuganová, flexibilné vzdelávanie, ktoré poskytuje digitálna knižnica znižuje bariéry prístupu ku vzdelávaniu a otvára možnosti vzdelávať sa širokému spektru ľudí. Vďaka novým technológiám sa dosahuje lepší prístup ku vzdelávaniu, ktorý dáva študentovi väčšiu kontrolu nad jeho vzdelávaním. Celá myšlienka flexibilného vzdelávania nie je o poskytovaní informácii, ale je zameraná na študenta a dôraz je prenesený z vyučovania na učenie sa. Dôraz je teda kladený na učenie sa a študenti majú viac voľnosti stať sa zodpovednými za svoje vzdelávanie.
Využívanie digitálnych knižníc
Stanovenie úspešnosti digitálnej knižnice je možné určiť jej využiteľnosťou. Ak sa knižnica využíva a pomáha študentom pri dosahovaní ich cieľov, tak je pre používateľov užitočná. Úspechom môže byť pre knižnicu aj to ak sa jej používatelia naučia vyhľadávať v online katalógu a orientovať sa vo vyhľadávaní, alebo nadobudnú schopnosti na získanie informácií, organizovanie informácií, ich analýzu a následne sú schopní odpovedať na otázky v niektorých vedeckých disciplínach. Ďalej je podľa McMartinovej dôležité aj to, či študenti využijú nájdené informácie a ako ich využijú. Nájdené poznatky im môžu poslúžiť na študijné účely alebo ich môžu využiť na tvorbu nových poznatkov.
Ďalším dôležitým aspektom digitálnych knižníc je prístupnosť, ktorá vyžaduje stratégiu z dvoch častí. Prvá je technická zložka, ktorá zdôrazňuje technické vybavenie knižnice podľa reálnych očakávaní. To zahŕňa rôzne servre, zabezpečenie počítačov a dostupnosť siete. Knižnica musí v prvom rade myslieť na to, aby mal používateľ prístup k jej zbierkam a službám. A v neposlednom rade si musí uvedomovať, že technológie sa rýchlo vyvíjajú a knižnica musí rásť s nimi.
Druhá časť tejto stratégie vyjadruje, že digitálne knižnice by mali intenzívne spolupracovať so zainteresovanými jednotlivcami a organizáciami, vrátane federálnych a miestnych orgánov, aby sa zabezpečilo, že všetci študenti a školské inštitúcie budú mať dobrý prístup k internetu. Moderné vedecké a technické vzdelávanie požaduje, aby všetky školy a študenti mali počítače a technické vybavenie, ktoré vedia na základe technických zručností využívať (Kalinichenko).
Kritériá hodnotenia digitálnych knižníc
Okrem hlavných úloh by mala digitálna knižnica spĺňať aj určitú úroveň kvality, ktorá sa hodnotí na základe daných kritérií (Makulová, Buzová).
Kvalita zdrojov — rôzne typy knižníc poskytujú informácie rôzneho zamerania.Kvalita zdrojov sa hodnotí inak vo verejnej, akademickej a špeciálnej knižnici. Každá knižnica je iná a má odlišné zameranie, preto by si mala každá knižnica vyberať svoje zdroje kvalitne a premyslene.
Zázemie knižnice — je dôležité vedieť, kto je zakladateľom alebo zriaďovateľom knižnice. Či je to knihovnícka alebo informačná inštitúcia alebo relevantná škola. Vždy musí byť jasne uvedené kto je zodpovedný za vznik a vedenie webového sídla digitálnej knižnice.
Autor obsahu — podľa toho, kto tvorí obsah je možné hodnotiť kredibilitu knižnice. Je rozdielne ak autormi obsahu sú experti v danej oblasti, alebo len zaregistrovaní používatelia.
Použiteľnosť — hodnota digitálnej knižnice záleží aj od jej použiteľnosti. Webová stránka knižnice by mala byť dostupná a použiteľná na rôznych zariadenia a tým zaručiť pre používateľov jednoduché požívanie.
Intuitívne vyhľadávanie — vychádza z použiteľnosti a zabezpečuje pre používateľov zaužívané zvyky pri vyhľadávaní. Pri vyhľadávaní je dôležité či sa nachádza na sídle okrem jednoduchého aj rozšírené vyhľadávanie a či je je poskytnutý viditeľný odkaz na pomoc pri vyhľadávaní, alebo je možné na sídle aj federatívne a fazetové vyhľadávanie.
Vzdialený prístup — zahŕňa bezproblémovú integráciu medzi učebným prostredím a knižnicou a prístup k informačným zdrojom pre každého užívateľa bez ohľadu na to, z akého miesta sa chce pripojiť, môže sa teda nachádzať na akomkoľvek mieste.
On-line služby — funkcie a služby tradičných knižníc premietnuté do digitálneho prostredia poskytujú pre používateľov rýchlejšiu komunikáciu s knižnicou a pohodlnejšie dosahovanie cieľov pomocou on-line služieb.
Záver
Digitálne knižnice zohrávajú vo vzdelávaní dôležitú úlohu a spolu prechádzajú zmenami, ktoré sú spôsobené inováciami v oblasti informačno-komunikačných technológií. Tieto zmeny spôsobujú aj transformáciu spoločnosti, čo podporuje vznik nových nárokov na zmeny vo vzdelávaní. Tým, že sú digitálne knižnice centrami vzdelávania sa musia prispôsobovať novým požiadavkám a vytvárať nové postupy pre vzdelávanie.
Hlavnými cieľmi a úlohami digitálnych knižníc je pomôcť používateľom pri napĺňaní ich informačných potrieb a zabezpečiť im dostatočný prístup k potrebným zdrojom. Používatelia by mali získať aj vhodné schopnosti a zručnosti na to, aby dokázali naplno využiť dostupné zdroje a pretvoriť získané informácie na nové poznatky.
Digitálne knižnice by mali študentov podporovať vo vzdelávaní a poskytnúť im dostatočnú informačnú gramotnosť, aby boli schopný nájsť a využiť potrebné informačné zdroje.
Zoznam bibliografických odkazov
- Džuganová, Daniela. Akademické knižnice a informačné vzdelávanie: Riešenie problematiky informačného vzdelávania na vysokých školách. Univerzitná knižnica UPJŠ v Košiciach. Dostupné na: http://www.tuzvo.sk/files/3_7_OrganizacneSucasti/SLDK/dzuganova.pdf
- Kalinichenko, Leonid. 2003. Digital libraries in education. UNESCO Institute for Information Technologies in Education. ISBN: 5–902116–07–4. Dostupné na: http://iite.unesco.org/pics/publications/en/files/3214609.pdf
- Makulová, Soňa, Buzová, Katarína. 2011. Manažment informačných zdrojov a knižnično — informačných služieb [online]. Bratislava: ELET, 2011. 174 s. ISBN 978–80–88812–23–4. Dostupné na: http://www.elet.sk/externe/MIZKIS_ucebnica.pdf
- McMartin, Flora, et al. 2008. The use of online digital resources and educational digital libraries in higher education. International Journal On Digital Libraries, 9(1), 65–79. doi:10.1007/s00799–008–0036-y. Dostupné na: http://ezproxy.cvtisr.sk:2525/ehost/pdfviewer/pdfviewer?sid=d01afb86-77d9-4644-a53c-d80e03344f2f%40sessionmgr4002&vid=9&hid=4109
