Únava z videohovorov má svoj názov: Čo je “Zoom fatigue” a ako jej predísť?
Už dva roky je bežnou súčasťou dňa takmer každého študenta či pracujúceho človeka komunikácia prostredníctvom videohovorov. Pandémia COVID-19 zapríčinila, že sa (nielen) vzdelávanie stalo od týchto technológií závislé. Aj napriek tomu, že videokonferenčné nástroje umožnili pokračovať vo vzdelávacom procese aspoň do určitej miery, nesú so sebou aj “nežiadúce účinky”. Ich nadmerné používanie môže vyvolávať pocity stresu, únavy a vyhorenia [1]. Tento jav dostal názov “Zoom fatigue” (vo voľnom preklade únava, vyčerpanie Zoomom) podľa jednej z najpoužívanejších platforiem na videokomunikáciu. Označuje však tento problém vo všeobecnosti — netýka sa to len Zoomu, ale aj aplikácií MS Teams, Skype či Google Meet.
Bolesti hlavy, migrény, podráždenie a bolesť očí, rozmazané a dvojité videnie, nadmerné slzenie a žmurkanie sú najčastejšie a okamžite viditeľné fyzické príznaky vyčerpania Zoomom [2]. Najzávažnejšie fyzické následky postihujú oči, ramená (stuhnutie chrbta), kĺby (artritída) a krčok maternice[3].
Okrem nich existujú aj ďalšie dôsledky — na našu psychiku, ale tie sa ťažšie diagnostikujú, lebo sa prejavujú až po dlhom čase. Patrí medzi ne znížená pozornosť, poruchy spánku, vyčerpanie duševnej alebo fyzickej kapacity, či dokonca depresia [2].
Existuje už aj psychologická štúdia [4] zaoberajúca sa dopadmi prehnaného videotelefonovania na našu mentálnu pohodu. Bailenson vymedzil štyri dôvody, prečo podľa neho Zoom fatigue vzniká a ponúka aj tipy, ako tomu predísť. Sám pritom nástroje ako Zoom používa a nesnaží sa ich haniť, ale podotýka, že si vyžadujú zmeny v používateľskom rozhraní.
Štyri dôvody vzniku Zoom fatigue (a ich riešenie) [4]:
1.Nadmerné množstvo očného kontaktu
Pri bežnom stretnutí sa človek nepozerá iba na rečníka, ale občas si napr. píše poznámky alebo pozerá inde. Na videohovoroch sme ale často nútení vždy sledovať obrazovku a sme vystavení nadmernému množstvu očného kontaktu. Rovnako neprirodzená je pre nás aj veľkosť tvárí na obrazovkách.
V reálnom svete je blízkosť ľudskej tváre mozgom vyhodnocovaná ako intenzívna situácia vedúca buď k páreniu, alebo ku konfliktu. Čiže ak používame Zoom niekoľko hodín vkuse, udržiavame sa v tomto hyper-vzrušenom stave.
Riešenie: Bailenson odporúča neotvárať Zoom v režime na celú obrazovku a zmenšiť veľkosť okna tak, aby sa minimalizovala veľkosť tvárí. Tiež je ideálne vzdialiť sa od monitora, čím sa zväčší náš osobný priestor.
2. Vidíme sami seba
Vo väčšine videoplatforiem sa počas hovoru vždy vidíte na obrazovke. To je však neprirodzené — predstavte si, že by ste sa počas rozhovoru s ľuďmi a pri robení dôležitých rozhodnutí neustále videli v zrkadle. Vidieť svoj odraz je pre nás stresujúce a sme k sebe aj kritickejší.
Riešenie: Po tom, čo si skontrolujete, ako na kamere vyzeráte, používajte tlačidlo “Hide self-view” na skrytie zobrazenia samého seba.
3. Videohovory dramaticky znižujú našu mobilitu
Pri “offline” rozhovore alebo klasickom telefonovaní sa môžeme pohybovať a prechádzať. Keď sme na videokonferencii a máme zapnutú kameru, núti nás to ostať na rovnakom mieste. Obmedzuje sa tým prirodzený pohyb a podľa Baliensona rastie počet výskumov dokazujúcich, že keď sa ľudia hýbu, majú lepší kognitívny výkon.
Riešenie: Bailenson odporúča ľuďom, aby viac premýšľali o tom, kde vedú videohovor, kde majú umiestnenú kameru a či pomôcky ako externá klávesnica môžu pomôcť vytvoriť prirodzený odstup a flexibilitu. Napríklad externá kamera ďalej od obrazovky nám umožňuje pohybovať sa rovnako, ako to robíme na reálnych stretnutiach.
4. Zvýšená kognitívna záťaž
Pri bežnej interakcii tvárou v tvár je neverbálna komunikácia úplne prirodzená a každý z nás prirodzene používa a podvedome interpretuje gestá a neverbálne signály. Pri videorozhovoroch však musíme viac pracovať na odosielaní a prijímaní týchto signálov. Podľa Bailensona ľudia vzali jednu z najprirodzenejších vecí na svete — osobnú konverzáciu — a premenili ju na niečo, čo si vyžaduje veľa premýšľania:
„Musíte sa uistiť, že vás vidno dobre, že ste v strede videa. Ak chcete niekomu ukázať, že s ním súhlasíte, musíte urobiť prehnané prikývnutie alebo zdvihnúť palec. To pridáva kognitívnu záťaž.“
Riešenie: Počas dlhých videohovorov si dajte prestávku a vypnite si kameru. Nie len že si oddýchnete od neverbálnej komunikácie, ale môžete sa pohnúť od obrazovky a na pár minút sa nesústrediť na svoj postoj a zbytočné gestá. Balienson tiež odporúča dohodnúť sa v skupinách na takomto pravidelnom vypínaní kamery.
Ďalšie tipy ako predísť únave z videohovorov [5]:
- Pripravte si program vopred
Stanovte si jasný priebeh hovoru. Nepredlžujte videohovory tým, že sa “prekrikujete”, prípadne je trápne ticho a nikto presne nevie, čo má nasledovať. Kratšie videohovory sú produktívnejšie. - Používajte rôzne nástroje na rôzne účely
Ak v práci/škole používate MS Teams, na súkromné účely použite napr. Zoom či FaceTime. Nemusíte tak pozerať vždy na to isté rozhranie. - Minimalizujte hovory
Niekedy sa zbytočne stretávame na online videohovoroch, keď by stačil napr. email alebo telefonát. To, že spolupracujeme online ešte neznamená, že musíme byť stále pripojení.
REFERENCIE
[1] “Virtual Platforms Are Helpful Tools but Can Add to Our Stress”. Psychology Today. Retrieved March 31, 2022.
[2] Johnson, J. (2020). “Negative effects of technology: What to know”. Medical News Today. Retrieved March 31, 2022.
[3] Lufkin, B. (2010). “What happens when you work from bed for a year”. BBC Worklife. Retrieved March 31, 2022.
[4] McNamara, D. S., & Bailenson, J. N. (2021). Nonverbal Overload: A Theoretical Argument for the Causes of Zoom Fatigue. Technology, Mind, and Behavior, 2(1).
[5] “How to combat Zoom fatigue” Speexx. Retrieved March 31, 2022.
