Čo všetko ovplyvňuje technológie vo vzdelávaní
Ako ovplyvňujú technológie naše správanie, naše vzdelávanie a našu gramotnosť? Ako koronavírus ovplyvnil využívanie technológií? Aké sú súčasné trendy a mýty o technológiách vo vzdelávaní?
- Vplyv technológií na naše správanie a vzdelávanie
Technológie ovplyvňujú spôsob akým sa správame, ako sa vzdelávame, menia spôsob nášho každodenného života. Dnešná spoločnosť má základnú štruktúru postavenú na informáciách, preto je dôležité vzdelanie v oblasti informačnej gramotnosti. Toto vzdelanie nám slúži na rozpoznanie informačnej potreby a jej uspokojenie. Informačná gramotnosť je schopnosť vyhľadať informácie, posúdiť ich relevantnosť, dôveryhodnosť, je to schopnosť selektovať a následne porozumieť informáciám (Hrdináková 2011).
Pre efektívne vzdelávanie a prácu s informáciami v dnešnej dobe je spojená informačná gramotnosť so schopnosťou efektívneho využívania IKT (informačno-komunikačných technológií) a znalosť práce s internetom. Technológie zasahujú do každodenných činností, do súkromného aj profesného života. Informačnú gramotnosť a vzdelávanie ovplyvňuje schopnosť práce s IKT a vo všeobecnosti prístup k informačným zdrojom. Nedostatok IKT alebo prístup na internet je faktor, ktorý môže spomaľovať progres vzdelávania (Tirado-Morueta 2018).
Technológie majú dnešnej dobe silný impakt na naše informačné správanie. Informačné správanie môžeme definovať ako: „viacúrovňovú integrovanú ľudskú aktivitu, vyplývajúcu z adaptácie človeka na informačné prostredie. Obsahuje aktívne zložky (cielené hľadanie, formulovanie dotazov) a pasívne zložky (napríklad sledovanie médií). Jeho základným cieľom je hľadanie zmyslu v rôznych komunikačných aktoch a interakciách.“ (Steinerová et al. 2010, s. 9).
Rola technológií vo vzdelávaní bola dôležitá už od 60 rokov 20. storočia, pri vzniku počítačových technológií. Dnes zostáva stále dôležitou tematikou s diskusiami ohľadom vplyvu technológií na našu spoločnosť, dôsledkami rýchleho a jednoduchého online prístupu k informáciám na vzdelávanie a efektom technológií na sociálny život mladých ľudí a ich emocionálny vývoj (Higgins et al. 2012).
Technológie v dnešnej spoločnosti hrajú dôležitú úlohu v oblasti vzdelávania. Podľa štúdie Raja a Nagasubramani (2018) má zaradenie moderných technologických zariadení a nástrojov počas výučby pozitívny dopad na učenie jednotlivcov a interakciu medzi študentmi. Študenti považujú vzdelávanie za využitia technológií ako interaktívnejšie a prenos znalostí ako jednoduchší na pochopenie, a tým pádom efektívnejší. Závislosť na inováciách, vďaka ktorým je život jednoduchší, začína byť nevyhnutná v dnešných školách a univerzitách.
Vznik internetu priniesol možnosť nepretržitého pripojenia, jednoduchého prístupu k obrovskému množstvu online kurzov a online univerzitám s možnosťou získania titulu. Používanie internetu umožňuje študentom pohodlne získavať informácie, môžu nájsť rôzne druhy pomoci, tutoriály, študijne materiály, ktoré môžu byť použité na učenie a zlepšenie ich akademického výkonu. Využívanie vizuálnych pomôcok a projekcií vo vzdelávaní je ďalšia forma efektívneho aplikovania technologických inovácií. Využívanie takýchto technológií v rámci stredných a vysokých škôl pozitívne vplýva na motiváciu študentov a zvyšuje úroveň ich interakcie.
Dnes sú technológie zahrnuté ako súčasť osnov, súčasť vzdelávacieho systému, ako prostriedok inštrukcie a ako nástroj na skvalitnenie celého procesu vzdelávania. Vďaka technológiám sa posunulo vzdelávanie z pasívneho na interaktívne. Medzi negatívne dopady technológií na študentov môžeme zaradiť klesajúcu schopnosť písať rukou, krátku pozornosť vytvorenú multitaskingom alebo prílišné spoliehanie sa na technológie a ich funkcie (Raja a Nagasubramani 2018).
1.1 Trendy vo využívaní technológií pri vzdelávaní
Higgins et al. (2012) sa v svojej štúdií zamerali na výskumy venujúce sa vzťahu technológií a vzdelávania za posledných 40 rokov. Celkovo výskumy svedčia o tom, že vplyv počítačov a digitálnych technológií pri vzdelávaní má pozitívny prínos. Avšak rastúca rozmanitosť digitálnych technológií a rôznorodosť kontextov a prostredí, v ktorých sa výskumy odohrávali, v kombinácií s výzvami pri syntéze týchto dôkazov z rôznych metodológií, sťažujú identifikáciu jasných a konkrétnych dôsledkov technológií na pri vzdelávaní. Rozsah vplyvu, identifikovaného v štúdiách naznačuje, že rozdiel vo výsledkoch nespôsobuje to, či je technológia využitá alebo nie, ale akým spôsobom je technológia pri vzdelávaní implementovaná. Štúdie potvrdzujú, že technológie zapájajú a motivujú mladých ľudí, ale táto skutočnosť je výhodná, len ak je efektívne zosúladená s tým, čo sa má študent naučiť. Preto pri využívaní technológií v školstve považujú za dôležitejšie otázky „ako“ než „čo“. S týmito zisteniami a syntézou publikovaných výskumov predstavujú trendy využívania technológií pri vzdelávaní ako sú napríklad:
· Spoločné používanie technológií (vo dvojiciach alebo malých skupinách) je zvyčajne efektívnejšie ako individuálne používanie, aj keď mladší žiaci môžu potrebovať pomoc na efektívnu spoločnú spoluprácu.
· Technológie sa môžu veľmi efektívne využiť ako krátky a cielený zásah na zlepšenie učenia, najmä pri pravidelnom a častom používaní (asi 3krát týždenne) v priebehu 5 až 10 týždňov.
· Inštruktážne využitie technológií môže byť obzvlášť efektívne pre žiakov, ktorí dosahujú nižšie akademické výsledky, pre žiakov s špeciálnymi vzdelávacími potrebami alebo pre žiakov zo znevýhodneného prostredia ako podpora pri poskytovaní intenzívnej pomoci na dobehnutie svojich rovesníkov.
· Pri skúmaných intervenciách sa technológie najlepšie využívali ako doplnok k bežnému vyučovaniu, než ako jeho náhrada. To naznačuje určitú opatrnosť v spôsobe, akým je technológia prijatá alebo zabudovaná v školách.
· Implementácia technológií mala častejšie pozitívne výsledky v matematike a prírodných vedách v porovnaní s gramatikou. V oblasti gramotnosti bol väčší vplyv technológií pri písaní v porovnaní s čítaním alebo pravopisom.
· Školenie a profesionálny rozvoj učiteľov je dôležitou súčasťou úspešných prístupov vo vzdelávaní. Takáto podpora pedagógov by mala ísť za hranice výučby zručnosti s technológiami, ale mala by byť taktiež zameraná na pedagogické využitie technológie na podporu vzdelávacích cieľov.
Celkovo sú technológie vo vzdelávaní vnímané ako katalyzátor zmeny. Zameraním sa na proces tejto zmeny je zásadný pri podpore efektívneho využitia.
1.2 Súčasné mýty o technológiách vo vzdelávaní
Ďalej sa Higgins et al. (2012). venujú niektorým súčasným mýtom a omylom, ktoré vznikajú zložitosťou dôkazov o využívaní digitálnych technológií vo vzdelávaní:
Mýtus č. 1 — História vplyvu technológií je irelevantná a nemá vplyv na nové, neustále sa vyvíjajúce sa technológie, ktoré máme k dispozícií dnes alebo budeme mať v blízkej budúcnosti.
- Zavedenie technológií neustále zlepšuje vzdelávanie, problém je, že väčšina novo zavedených vecí zlepšuje vzdelávanie v školách. Technológia je konzistentne o trochu menej efektívna ako priemerný zásah do výučby.
Mýtus č. 2 — Dnešné deti sú digitálni domorodci a „sieťovou generáciou“, preto sa učia odlišne ako generácie pred nimi
- Prvým problémom tohto mýtu je neexistujúci dôkaz toho, že by sa ľudský mozog vyvinul za posledných 50 rokov, takže naša kapacita vzdelávať sa zostáva rovnaká ako bola v dobe, kým sa digitálne technológie nestali rozšírenými. Druhým problémom je, že aj keď mladí ľudia vyrástli s technológiami, neznamená to, že ich vedia odborne využiť na svoje vlastné vzdelávanie.
Mýtus č. 3 — S príchodom internetu sa zmenil spôsob vzdelávania sa. Dnešní žiaci nepotrebujú vedieť vedomosti, stačí ak vedia, kde tie vedomosti vyhľadávať.
- Internet zmenil spôsob vyhľadávania a prístup k informáciám, ale nato aby sa stali z informácií vedomosti je potrebné, aby sa využívali na určitý účel. Keď si činnosť vyžaduje pochopenie a úsudok, samotná informácia je nedostatočná. Googlenie je dobrý nástroj na hľadanie odpovedí na kvízy, ale doktorovi, ktorí by využíval len Wikipédiu by sme nedôverovali. Nato aby sa stal niekto odborníkom v určitej oblasti potrebuje taktiež skúsenosti s používaním informácií a znalosti, aby vedel kam zamerať svoju pozornosť a kedy mu môžu informácie pomôcť pri svojom úsudku. Je dôležité rozpoznať relevantnosť a dôležitosť rôznych informácií, pretože ľahký prístup k informáciám môže pomôcť, ale nenahradí skúsenosti, porozumenie a odborné znalosti.
Mýtus č. 4 — Študenti sú motivovaní technológiami, takže sa musia lepšie učiť, keď ich používajú.
- Študenti radi využívajú technológie na podporu učenia, avšak nie akákoľvek zvýšená motivácia bude automaticky viesť k lepšiemu vzdelávaniu. Zvýšená motivácia môže viesť k tomu, že študenti strávia vzdelávacími aktivitami viac času alebo sa im budú venovať s vyššou intenzitou a odhodlaním splniť úlohy, avšak táto motivácia bude výhodná, len ak bude akademicky prínosná. Ďalším problémom môže byť skutočnosť, že zvýšenú motiváciu v škole môže zapríčiňovať aj to, ak sú technológie v škole novinkou alebo jednoducho zmenou oproti tomu, načo sú študenti zvyčajne zvyknutí. Takáto motivácia nemusí byť trvácna.
Mýtus č. 5 — „The Everest Fallacy“: Musíme využívať technológie, pretože ich máme.
- Mali by sa využívať tie zo širokého spektra digitálnych technológií, ktoré podporujú vzdelávanie v školách a napomáhajú zlepšiť tie aspekty vyučovania, ktoré pripravujú mladých ľudí na život po škole. Učebné osnovy a spôsob akým študenti pracujú a sú hodnotení, by mal reflektovať spoločnosť a kultúru, ktorou súčasťou študenti budú potom, ako ukončia svoje formálne vzdelávanie. Výzvou je vedieť, aké technológie najlepšie zvoliť pre vzdelávanie v školstve a na aké účely a výsledky vzdelávania by sa mali využívať.
Mýtus č. 6 — Čím viac technológií, tým lepšie.
- Nadšenci predpokladajú, ak je technológia dobrá vec, viacej technológií bude ešte lepšia vec. Prvý problém tohto predpokladu je široko škálový, medzinárodné štúdie nepotvrdili, že študenti ktorí využívajú internet viac ako 4 hodiny denne sa prejavujú lepšími výsledkami vo vzdelávaní. Druhý problém sú štúdie je, že nadmerné využívanie technológií nemalo pozitívny vplyv na študentov. Pri malom množstve využívania technológií nemusíme vidieť výhody, pri príliš veľkom množstve môžu ich výhody klesať, to naznačuje, že existuje optimálna hranica množstva využívania technológií na podporu vzdelávania (Higgins et al. 2012).
2. Impakt štvrtej industriálnej revolúcie na technológie
Komplexnosť technológií môže ovplyvňovať naše názory na ich využívanie a ich prospešnosť pre spoločnosť, Floridi (2014) sa venuje v svojej štúdií venuje tematike štvrtej industriálnej revolúcie a jej vplyvu na technológie.
Štvrtá industriálna revolúcia je aspekt, ktorý prostredníctvom technológií ovplyvňuje našu spoločnosť a spôsob vzdelávania. Táto revolúcia prináša exponenciálnou rýchlosťou stále väčšie množstvo technologických inovácií. Vďaka integrácií technologických inovácií v rôznych oblastiach, ako sú robotika, automatizácia, výpočtová technika, umelá inteligencia, nano- a biotechnológia, predstavuje táto éra nové spôsoby, akými sa technológia stáva súčasťou nielen spoločnosti, ale aj ekonómie a kultúry.
Zatiaľ čo prvá industriálna revolúcia začala využívať vodu a parný pohon na mechanizáciu výroby, druhá industriálna revolúcia sa zameriavala primárne na automatizáciu masovej výroby, založenej na elektrickej energii, plyne a nafte. Vytvárala priemyselnú ekonómiu, postavenú prevažne na produkcii industriálnych výrobkov. Tretia industriálna revolúcia, nazývaná informačno-komunikačná revolúcia, priniesla prechod z analógovej (elektrickej a mechanickej technológie) na digitálnu, sieťovú technológiu. Jej príchod predstavil postindustriálnu digitálnu ekonómiu, založenú na kognitívnom, väčšinou nehmotnom tovare — informácii. Rozdiel, ktorý vznikol v informačnej spoločnosti môžeme zaznamenať aj v zmene prístupu k informáciám, možnosti pohybu informácií bez časového alebo priestorového obmedzenia. Rozvoj digitálnych technológií posunul spoločnosť z fázy, keď bola fyzická prítomnosť bariérou v prístupe k informáciám (Floridi 2014).
Dnes je štvrtá industriálna revolúcia charakterizovaná hlbšou integráciou technológií, predstavuje nové spôsoby, ako sa môže technológia stať súčasťou spoločnosti, vzdelávania, ekonómie, kultúry a vďaka biologickým inováciám aj súčasťou ľudského tela a mysle. Štvrtá industriálna revolúcia prináša oproti ostatným revolúciám osobnejšie, individuálnejšie zmeny, ktoré priamo ovplyvňujú naše zmýšľanie. Digitálne technológie menia spôsob nášho života, pohľad na fyzický svet okolo nás, náš pohľad na súkromie, koncept vlastníctva, naše konzumné správanie, menia spôsob akým rozvíjame naše schopnosti, naše vzťahy s ostatnými a spôsob akým s nimi komunikujeme. Spojením nových rýchlo rozvíjajúcich sa inovácií, počnúc internetom, sociálnymi sieťami, mobilnými platformami a umelou inteligenciou, vzniká nový technologický systém, nové prostredie pre spojenie fyzickej, mechanickej, mentálnej a digitálnej činnosti s novou fázou všadeprítomného počítača (Kasza 2019).
Zatiaľ čo v minulosti používala spoločnosť IKT (informačno-komunikačné technológie) na uchovávanie a posielanie dát, dnes Floridi (2014) opisuje spoločnosť, kde je využívanie IKT nevyhnutné pre udržanie a rozvoj spoločenského a osobného blahobytu. Potreba ľudí zostať stále viac v online prostredí mení naše informačné správanie. Prechod do globálneho digitálneho prostredia mení spôsob akým komunikujeme, pracujeme ako sa učíme a trávime voľný čas. Technológie sa stávajú čoraz viac autonómnymi a spoločnosť na nich začína byť stále viac závislá. Táto revolúcia prináša transformáciu nášho chápania súčasnej reality a predpovedania, čo prinesie v budúcnosti (Kasza 2019).
3. Vplyv globálnej pandémie na technológie vo vzdelávaní
Ďalším z aspektov, ktorý mal a stále má silný impakt na technológie vo vzdelávaní je globálna pandémia. Prepuknutie koronavírusu výrazne ovplyvnilo globálne vzdelávacie systémy, spôsobilo masívne zatváranie škôl po celom svete, viac ako miliarda žiakov nemohla navštevovať školy. Výsledky štúdií Onyema (2020) ukazujú, že koronavírus má nepriaznivé účinky na vzdelávanie študentov, vrátane narušenia učenia, zníženého prístupu k vzdelávacím a výskumným zariadeniam, strata pracovných pozícií a zvýšenie študentských úrokov. Štúdia taktiež poukazuje na to, že sa mnoho študentov a pedagógov spoliehalo na využívanie technologických zariadení a platforiem, aby zabezpečili nepretržité vzdelávanie počas globálnej pandémie. Online vzdelávanie však spomaľuje slabá infraštruktúra, vrátane problémov so sieťou, napájaním, nedostupnosťou zariadení alebo slabých digitálnych zručností.
Koronavírus ovplyvnil kvalitu výučby a akademickú úspešnosť, hlavne pri študentoch so špeciálnymi potrebami a študentov s poruchami učenia, pri ktorých sa vyžaduje často fyzická pozornosť pedagógov. Napriek tomu, že sú technológie využívané na nápravu nedostatkov uzatvárania škôl, nenahrádzajú dôležitý vplyv osobnej komunikácie a interakcií medzi pedagógmi a študentmi (Brummet 2014).
Aj keď online vzdelávanie plnohodnotne nenahradzuje fyzické vzdelávanie v školách, technológie majú potenciál uľahčiť vzdelávanie z akéhokoľvek miesta. Preto ak by koronavírus pretrvával, používanie edukačných technologických platforiem sa môže stať novou realitou pre vzdelávacie inštitúcie. Technológie sa stali esenciálnymi pre spojenie a komunikáciu medzi študentmi a pedagógmi v dobe izolácie alebo karantény. Vzdelávacie inštitúcie, ktoré zahŕňali využívanie technológií počas vyučovania ešte pred vypuknutím koronavírusu mali komparatívnu výhodu oproti tým, ktorí ju implementovali až po vypuknutí pandémie. Problém digitálnej priepasti bol ďalším z negatívnych vplyvov na študentov, hlavne vo vidieckych oblastiach. Týmto študentom a pedagógom často chýbali potrebné technologické zariadenia a odborné znalosti na implementáciu diaľkového vzdelávania (Onyema 2020).
Obdobie koronavírusu jednoznačne zostáva ako ponaučenie a varovanie pre vzdelávacie inštitúcie a systémy, najmä tie, ktoré idú prijať nové vzdelávacie technológie na podporu online výučby. Sektor vzdelávania musí vyvinúť stratégie na riešenie problematických oblastí v ére post-koronavírusu, ktorá v niektorých častiach sveta už prišla a niektoré ešte silno ovplyvní.
Záver
Technológie neustále ovplyvňujú a menia naše správanie a vyhľadávanie informácií, menia štruktúru našej spoločnosti a možnosti, akým sa v nej môžeme vzdelávať. Okrem nespočetných faktorov, akým nás technológie ovplyvňujú sa táto seminárna práca snažila poskytnúť aj opačný pohľad, ako my, ako spoločnosť, ovplyvňujeme technológie. To ako často ich využívame a akým spôsobom, mení ich smer rozvoja a vytvára možnosti ako ich implementovať do ďalších oblastí našich životov. Technológie uľahčujú nespočetné množnostvo činností a poskytujú nové spôsoby, ako pristupovať k riešeniu problémov. Využívanie technológií vo vzdelávaní má v celku pozitívny impakt, je ale určite dôležité hladať optimálnu hranicu množstva ich používania.
Použitá literatúra:
BRUMMET, Q., 2014. The effect of school closings on student achievement [online]. In: Journal of Public Economics,119, 108–124. [cit. 2022–05–05]. Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.jpubeco.2014.06.010
FLORIDI, L., 2014. The Fourth Revolution: how The Infospehe is Reshaping Human Reality [online]. Oxford: Oxford University Press [cit. 2022–05–05]. ISBN 9780198743934. Dostupné na: https://web.p.ebscohost.com/ehost/detail/detail?vid=0&sid=07eff0d7-bfb7-40ce-8f86-cf2ebf69a3fa%40redis&bdata=Jmxhbmc9c2smc2l0ZT1laG9zdC1saXZl#AN=772840&db=e000xww
HIGGINS, S. et al. 2012. The Impact of Digital Technology on Learning: A Summary for the Education Endowment Foundation. Full Report [online]. In: Education Endowment Foundation [cit. 2022–05–17]. Dostupné na: https://eric.ed.gov/?id=ED612174
HRDINÁKOVÁ, Ľ. 2011. Modely informačnej gramotnosti [online]. ITLib [cit. 2022–05–05]. Dostupné na: https://itlib.cvtisr.sk/archiv/2011/3/modely-informacnej-gramotnosti.html?page_id=732
KASZA, J., 2019. Forth Industrial Revolution (4 IR): Digital Disruption of Cyber — Physical Systems [online]. In: World Scientific News [cit. 2022–05–05]. Vol. 134, Iss. 2. Dostupné na: http://psjd.icm.edu.pl/psjd/element/bwmeta1.element.psjd-b8491667-e107-4c7e-9c49-d5e9d4f8322e/c/WSN_134_2___2019__118-147.pdf
ONYEMA, E. M. et al. 2020. Impact of Coronavirus pandemic on education [online]. In: Journal of Education and Practice, 11.13: 108–121. [cit. 2022–05–05]. Dostupné na: https://genbase.iiep.unesco.org/workspace/applis/epidoc/fichiers/EPIDOC/38698_52821_56584_1_PB.pdf
RAJA, R., P. C. NAGASUBRAMANI, 2018. Impact of modern technology in education [online]. In: Journal of Applied and Advanced Research [cit. 2022–05–05]. 3.1: 33–35. Dostupné na: https://www.academia.edu/43582805/Impact_of_modern_technology_in_education?from=cover_page
TIRADO-MORUETA, R. 2018. The socio-demographic divide in internet usage moderated by digital literacy support [online]. In: Technology in Society. Vol. 55, s. 47–55 [cit. 2022–05–05]. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160791X17300660
