Ďalšie vzdelávanie
Celoživotné učenie
Do roku 1996 sa používal pojem celoživotné vzdelávanie, avšak bolo potrebné zdôrazniť, že ten, kto sa vzdeláva, musí mať aktívny prístup, vzdelávanie bolo preto v názve nahradené učením.
Celoživotné učenie má 2 polohy, horizontálnu a vertikálnu Horizontálna predstavuje stranu dopytu; základom je, že chce zaistiť, aby bolo možné sa celý život vzdelávať a aby vzdelávanie po celý život bolo prístupné. Poloha vertikálna je strana ponuky — charakteristická je teda snaha zaistiť ponuku a to tak, aby vzdelávanie bolo sprístupnené až do úrovne osobnostných možností a stropov.
Pri pohľade na celoživotné učenie je veľmi dôležité počiatočné učenie — to má ľudí pripraviť na to, aby bol schopný (ale aj sa chcel) v priebehu svojho života vzdelávať. Ako tvrdí Beáta Sedláčková, aby človek bol pripravený na celoživotné vzdelávanie, musí byť informačne gramotný.
Vzdelávanie dospelých
Jednou z najvýznamnejších zložiek celoživotného učenia je vzdelávanie dospelých.
Pôvodný pojem „výchova a vzdělávání dospělých“ bol v roku 1989 nahradený do formy, ako ju poznáme dnes, a účely takéhoto vzdelávania môžu byť veľmi rôzne: rozvoj dovedností aj všeobecných znalostí, prípadne je to možnosť a šanca pre ľudí, ktorí nezískali vzdelanie v čase určenom na to. Kedže sa veľmi rýchlo všetko mení a konkurencia je silná, je aj preto potrebné neustále sa vzdelávať. Vzdelávaniu dospelých sa venuje napríklad aj Nika, na internete sa o ňom dá nájsť tiež viacero zaujímavých článkov. Venuje sa mu aj viacero známych dokumentov. Už v roku 1972 komisia UNESCO vydala dokument „Learning to be“, obsahujúci celú radu odporúčaní práce pre vzdelávanie dospelých. Podstatná myšlienka z tohto dokumentu je:
„Každému jedinci musí být umožněno pokračovat ve vzdělávání během celého života. Myšlenka celoživotního vzdělávání je základním kamenem společnosti, která se učí.“
Okrem tohto dokumentu sa celoživotnému učeniu a ďalšiemu vzdelávaniu venujú napríklad Svetová deklarácia vzdelávania pre všetkých z roku 1990, o 6 rokov neskôr vydaná Delorosova správa alebo z novšie vydaných napríklad Strategie celoživotního učení ČR z roku 2007 (nadväzuje na ňu Implementační plán celoživotního učení, ktorý stanovoval určité ciele na obdobie rokov 2009–2015.). Tieto, ale aj mnoho ďalších dokumentov je dostupných na stiahnutie na stránkach Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy.
Spokojnosť v starobe
Vo svojej bakalárskej práci sa Klára Papežová okrem iného zameriavala na spokojnú starobu. Jedna z aktivít, ako ju dosiahnuť, je vzdelávanie. Práve ono je neuveriteľne dôležité a neustále získavanie informácií, znalostí a snaha o nezastarávanie našich už nadobudnutých znalostí môže veľmi ovplyvniť to, ako sa ne/bude zhoršovať naša pamäť, orientácia či duševná sviežosť, keď budeme starší. Ako dobrá možnosť sa ponúkajú Univerzity tretieho veku (pekne o nich píše Barča), Asociace univerzit 3. věku (so sídlom na VUT v Brne), akadémie 3. veku či akadémie voľného času.
Papežová spravila tiež výskum, v ktorom sa zaoberala univerzitami 3. veku. Mala 69 respondentov — takmer polovica z nich bola vo veku 60–70 rokov, 28 ľudí malo viac ako 75 rokov, ostatní mali menej ako 60. Otázky, ktoré ma v rámci dotazníku zaujali najviac, sú zdroj informácií — teda kde sa dozvedeli o univerzite 3. veku. Väčšina z nich uviedla priateľov, nasledovali médiá, niekoľkým ľuďom o nej povedal lekár.. ale čo mňa veľmi prekvapilo — len 3 ľudia uviedli, že im o takejto univerzite povedala rodina. 48 ľudí tiež uviedlo, že informácie získané na fakulte viedli k zmene ich životného štýlu.
Zaujalo ma to preto, lebo podľa mňa by práve rodina mala mať najväčší záujem na tom, aby sa ľudia staršieho (ale vlastne akéhokoľvek) veku vzdelávali a žili tak naplno, ako sa len dá. Síce vzorka respondentov vyššie nie je vôbec dostatočne veľká na to, aby sa niečo mohlo zovšeobecňovať, myslím si aj tak, že je to zaujímavý podnet pre zamyslenie — možno keby sa my, vysokoškolskí študenti, so svojimi starými rodičmi o univerzitách 3. veku rozprávame, využívalo by takúto možnosť omnoho viac ľudí.
