Študijná neúspešnosť — čo k nej študentov vedie?
Negatívne pocity, stratený čas. Študijná neúspešnosť je bolestivá ako pre študentov, tak aj pre fakulty a katedry samotné.
Čo je študijná neúspešnosť
Pre vysoké školy je dôležité vedieť, koľko študentov ukončí ich školu alebo odbor úspešne. Výuka každého jedného človeka je časovým záväzkom pre vyučujúcich a vedúcich katedier, ale univerzity sú motivované mať úspešných študentov aj z iných dôvodov. Je organizačne náročné zariadovať výuku, ak nie je jasné, koľko študentov bude pokračovať v ďalších semestroch či na magisterskom stupni. Taktiež sa od úspešnosti študentov odvíja financovanie škôl, a do určitej miery aj ich prestíž.
Na Masarykovej univerzite sa študijnou neúspešnosťou rozumie každé štúdium, ktoré sa neukončí “úspešne“ — titulom, resp. iným oficiálnym ukončením. “Úspešne“ ukončené štúdium musí taktiež ukončiť v rámci štandardnej doby štúdia (3+1 roky na bakalárskom štúdiu, 2+1 roky na magisterskom atď.). To znamená, že ak niekto nastúpi na odbor, na ktorom je dva roky a potom prestúpi na iný, ktorý ukončí za tri (teda jeho posledný ročník je v nadštandardnej dobe štúdia), štúdium tohto človeka sa považuje za dvojnásobne neúspešné (prvé štúdium nebolo ukončené a druhé bolo ukončené po štandardnej dĺžke štúdia). [1]
Česko na chvoste študijnej neúspešnosti
Študijná neúspešnosť sa líši podľa odborov, fakúlt, univerzít aj krajín. Vo všeobecnosti ale platí, že najviac ľudí ukončuje štúdium v prvom ročníku bakalárskeho štúdia — priemerne 37 percent prvákov na Masarykovej univerzite nenastúpi do druhého ročníka. [2] Podľa dát MŠMT bakalárske štúdium úspešne ukončí v priemere približne 40 percent ľudí, pričom väčšina “odpadlíkov“ odíde práve v prvom ročníku. [3] Dlhodobé štatistiky študijnej úspešnosti ale poukazujú na to, že ak študent odíde z jedného štúdia, neznamená to, že už nedokončí žiadne iné.
“Z kohorty študentov, ktorí sa prvýkrát zapísali do bakalárskeho štúdia v roku 2010, do konca roku 2018 úspešne dokončilo nejaké štúdium 60 percent. [4] V prípade ‘dlhého’ magisterského štúdia tento ukazovateľ presahuje 70 percent a v prípade nadväzujúceho magisterského štúdia sa dokonca blíži k 85 percent.”
Toto poukazuje na to, že časť “neúspešných“ študentov prechádza na iný odbor, ktorý potom skončí úspešne.
Česko patrí medzi najhoršie krajiny Európskej únie v počte neúspešných štúdií. Horšie od Česka sú už len Holandsko a Taliansko. Medzi najlepšie krajiny naopak patrí Nemecko a a Spojené Kráľovstvo. [5] Možno prekvapivou krajinou na prvých miestach študijnej neúspešnosti je taktiež USA so 40 percentami (30 percent prvákov na vysokej škole nenastúpi do druhého ročníka). [6] Hoci Česko aj USA majú diametrálne rozličný systém vysokých škôl, ich študijná neúspešnosť je porovnateľne zlá.
Dôvody predčasného ukončenia štúdia
Dôvody pre ukončenie štúdia môžu byť rôzne — subjektívne pocity a dôvody študenta samotného, ale môže ísť aj o externé faktory. Medzi externé faktory môže napríklad patriť zdravotný stav, rodinná situácia a podobne. Tie sú zo strany univerzity a často ani študenta neovplyvniteľné, preto sa im nebudem venovať hlbšie.
Medzi časté dôvody študijného neúspechu patria iné predstavy o študijnom odbore, rôzne životné priorityktoré se nedajú kĺbiť zo školou a podobne. [7]
Fučík a Slepičková vo svojej analýze skonštatovali, že veľká časť neúspešných štúdií neznamená odchod študentov z vysokých škôl:
“Dáta ukázali, že značná časť odchodov (približne 40%) je tzv. odloženou voľbou. Títo študenti boli prijatí a nastúpili do viac štúdií a postupne jedno z nich opúšťajú, ale na inom zostávajú. Táto ukončenia sú motivované najmä nenaplnenými predstavami a očakávaniami od štúdia v opúšťanom odbore. Jedná sa teda o stret očakávania študenta a ponuky študovaného odboru, ktorý je možné zmierniť jasnejšou komunikáciou samotnej univerzity o obsahu a o požiadavkách jednotlivých študijných programov a o ich väzbe na nároky odboru či neskoršieho pracovného uplatnenia. Tento stret sa vyskytuje častejšie u bakalárskych študentov v nižších ročníkoch. Tieto odchody tak síce zdanlivo zvyšujú študijnú neúspešnosť, ale v skutočnosti pre študentov neznamenajú ukončenie vysokoškolského vzdelávania a s veľkou pravdepodobnosťou sú samotnými študentmi plánované či očakávané. Znamenajú tak “neúspech” konkrétneho študijného odboru alebo inštitúcie, ale nie neúspech v individuálnej snahe dosiahnuť vyššieho vzdelania. Pre univerzitu samotnú sú potom najviac znepokojujúce tie odchody, ktoré znamenajú presun na inú vzdelávaciu inštitúciu.“ [8]
Vec ktorá je úzko spojená s úspechom v škole je taktiež akademický koncept samého seba. To, ako sa študenti dívajú na samých seba v oblasti štúdia ovplyvňuje radu vzdelávacích výsledkov. Keď študenti zažijú úspech v škole, ich akademický koncept samého seba silnie. Čím silnejší (/pozitívnejší) koncept študenti majú, tým väčšia je ich motivácia, snaha dosiahnuť lepšie výsledky. Štúdia od Prince a Nurius [9] poukazuje na to, že tento koncept bol najväčším prispievateľom k dobrému študijnému priemeru. Naopak, ak študenti nemajú silný koncept samého seba, môže to negatívne ovplyvniť ich snahu a tým pádom viesť k neúspešnosti štúdia celkového.
Zdá sa, že študenti ktorí rozmýšľajú nad odchodom zo študovaného odboru často majú podobné charakteristiky a problémy. V štúdii zameriavajúcej sa na so-školou-súvisiace (teda nie rodinné či zdravotné) prediktory odchodu študenta sa ukázalo, že títo študenti mali niekoľko spoločných vlastností — cynizmus (resp. nedôveru v zmysel štúdia, prípadne vyhorenie z nárokov univerzity), nízke sebavedomie (ľudia s nízkym sebavedomím často neveria tomu, že na ich výstupoch nezáleží), nízku self efficacy (viera v to, že študent má na to zvládnuť úlohy, ktoré sa od neho požadujú), nízke odhodlanie štúdium dokončiť a nakoniec — nízke povedomie o tom, kde môžu získať relevantné informácie o budúcom profesijnom uplatnení. [10] [11]
Pri študijnej neúspešnosti spojenej taktiež so zlyhaním v predmete je dôležité porovnať faktory, ktoré v neúspechu zavážili podľa študentov a aj podľa vyučujúcich. Najväčšia zhoda na tom, čo zapríčinilo neúspešnosť v predmete (a v štúdiu) medzi študentmi prvých ročníkov, posledných ročníkov a vyučujúcimi bola nízka sebadisciplína, slabý prístup k zdrojom a neochota prijať výzvu. Naopak je práve zaujímavé to, v čom sa názory študentov a vyučujúcich rozchádzajú. Kým vyučujúci neprikladali veľký význam neistým kritériám hodnotenia a nejasnosti ako zapadá obsah prednášok do poslania predmetu, pre študentov to boli rozhodujúce kritériá neúspechu. [12] Tento rozkol môže poukazovať na významné nedostatky zo strany univerzity a taktiež riešenie, ako zabrániť “menším“ akademickým neúspechom, ktoré vedú až k úplnému odchodu z odboru.
Od koho sa (ne)očakáva, že školu dokončí?
Všetky vyššie spomenuté faktory majú ešte väčší dopad na zraniteľnejšie skupiny ľudí v rasových a etnických minoritách, čeliacich chudobe či inej diskriminácii. Študenti ktorí sa stretávajú s negatívnou stereotypizáciou majú častejšie negatívny akademický koncept samého seba, horšie známky a tým pádom aj menšiu motiváciu štúdium dokončiť. [13]
Predtým ako budem pokračovať s ďalšou štúdiou, je potrebný rýchlokurz britského školského systému (alebo aspoň pojmov, ktoré sú pre tento článok relevantné). Ekvivalent českej maturitnej skúšky sú v Británii A-levels. Určité vysoké školy môže študent skončiť s vyznamenaním rôznej hodnoty podľa akademického úspechu — najlepší diplom je First Class Honours, potom Upper Second Class Honours, Lower Second Class Honours a posledným sú Third Class Honours.
“Študenti, ktorí sa klasifikujú ako bieli, dosahujú neustále vyššie výsledky ako študenti iných etník.“ [14]
Pri porovnaní študentov rôznych etník s rovnakými známkami z A-levels (známky BBB), 72 percent belochov študentov, ktorí absolvovali vysokú školu, získalo First alebo Upper Second Class Honours, v porovnaní s 56 percent ázijských študentov a 53 percent černošských študentov. Podobne je to so študentmi pochádzajúcimi zo znevýhodnených (chudobnejších) oblastí. Študenti z bohatších oblastí konzistentne dosahujú lepších študijných výsledkov ako študenti z chudobnejších oblastí. [15]
Tento predpoklad je potvrdený aj vzhľadom na odchod z univerzity. V analýze od britskej Social Market Foundation autori tvrdia, že univerzity s najväčšou študijnou neúspešnosťou (odchodom) sú zároveň univerzity s početným zastúpením černošských študentov, študentov ktorých rodičia nemajú vysoko platenú prácu a študentov ktorí pochádzajú z menej angažovaných lokalít. [16]
Podobné výsledky sa zopakovali taktiež v Číne. Pri porovnávaní študijných výsledkov etnických menšín a majority na jednej z významných univerzít sa ukázalo, že študenti z menšiny majú výrazne horšie známky a častejšie neukončujú predmety ako študenti z majoritného etnika (Han). K zlepšeniu výsledkov môže pomôcť viac interakcie medzi študentom a fakultou — hlavne tak, že študentom dá pocit spolupatričnosti a komunity, ktorý má výrazné vplyvy na akademickú výkonnosť. [17]
Je veľmi možné a pravdepodobné, že sa s podobným študijným osudom v Česku potýka Rómska menšina. Štatistiky a kvantitatívne štúdie sa však o Rómoch na českých vysokých školách nevedú.
Odporúčania pre univerzity
Obecne platí, že čím viac o nejakom probléme vieme, tým jednoduchšie je poskytnúť relevantné rady na jeho vyriešenie. V nasledujúcich odstavcoch sa pokúsim zosumarizovať odporúčania pre univerzity na základe prevedených výskumov.
V predchádzajúcich podkapitolách sa písalo o tom, že študenti ťažko nesú neistotu spojenú s nejasným zmyslom predmetu. Univerzity by teda mohli novým študentom vysokoškolského štúdia poskytnúť orientačný program s vysvetlením všetkých ponúkaných kurzov, ich výhod, obmedzení a akýchkoľvek ďalších stáží, ktoré je potrebné absolvovať po ukončení štúdia. V tomto orientačnom programe by sa malo poskytovať aj kariérne poradenstvo. Vďaka informovaniu študentov by ich od začiatku mohli plne oboznámiť s každým ponúkaným kurzom, čo by mohlo pomôcť k ich lepšiemu kariérnemu výberu. V priebehu štúdia študenta by sa mali ponúkať služby kariérového poradenstva, najmä tým študentom, ktorí majú v úmysle predčasne ukončiť štúdium. Pri registrácii by sa mala poskytovať finančná pomoc, aby sa zabezpečilo, že študenti neprestanú študovať z finančných dôvodov. [18]
Samozrejme, najväčší dopad na množstvo študentov by mali systémové riešenia. To však nie je jednoduché.
“Aj keď je prísľub systémových riešení problému s predčasným ukončením štúdia veľký, realita je triezvejšia. Dôvod je jednoducho ten, že je veľmi ťažké dosiahnuť systémové zmeny, pretože zahŕňajú zásadné zmeny v spôsobe fungovania inštitúcií, a to jednotlivo aj v rámci systému, ktorého sú súčasťou.” [19]
Čo by bolo zaujímavé zistiť
Vieme teda, prečo je študijná neúspešnosť problémom, koho postihuje a máme aj zopár tipov na to, ako ju zlepšiť. čo však zatiaľ nie je jasné je či (a aký) dopad na študijnú neúspešnosť má možnosť mať “nerozhodnutú špecializáciu“ (undecided major). Dá sa predpokladať, že študenti na nerozhodnutej špecializácii majú možnosť bez záväzkov vyskúšať viac odborov ktoré ich bavia a tým pádom keď sa na špecializácii rozhodnú, majú väčšiu šancu na odbore vydržať.
K zamysleniu ešte zostáva samotná definícia študijnej neúspešnosti a či je potrebné ju počítať tak, ako ju počítame dnes. Možno o niekoľko rokov nebude “vyskúšanie“ jedného alebo viacerých odborov považované za študijnú neúspešnosť, a naopak to bude skúsenosť podporovaná a univerzitami vítaná, pretože môže viesť k väčšej spokojnosti študenta. Zároveň má študent šancu získať rôznorodejšie porfólio vedomostí a schopností, ako študenti, ktorí zostanú na jednom odbore.
Študijná neúspešnosť tak naďalej zostáva témou, na ktorej môžu intenzívne spolupracovať študenti, univerzity a aj vládni činitelia.
Zdroje:
[1] [2] MASARYKOVA UNIVERZITA. Předcházení studijní neúspěšnosti. In: Portál pro zaměstnance [online] [cit. 30.05.2021]. Dostupné na internete: https://portal.muni.cz/vyuka/studijni-neuspesnost
[3] MŠMT. Studijní úspěšnost na českých vysokých školách v roce 2018. In: DATA O STUDIJNÍ NEÚSPĚŠNOSTI NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH V ČR [online] [cit. 30.05.2021]. Dostupné na internete: https://www.msmt.cz/uploads/odbor_30/TF/Analyticke_materialy/Studijni_uspesnost_na_ceskych_vysokych_skolach_v_roce_2018.pdf
[4] MŠMT, Studijní úspěšnost na českých vysokých školách v roce 2018, s. 3.
[5] SCHNEPF, S.V. How do Tertiary Dropouts Fare in the Labour Market? A Comparison between EU Countries. In: Higher Education Quarterly [online]. 2017, roč. 71, č. 1 [cit. 30.05.2021]. DOI: https://doi.org/10.1111/hequ.12112
[6] HANSON, M. College Dropout Rate [2021]: by Year + Demographics. In: EducationData [online] [cit. 13.06.2021]. Dostupné na internete: https://educationdata.org/college-dropout-ratescollege
[7] FUČÍK, P., SLEPIČKOVÁ, L. Studenti, kteří odcházejí: Kvantitativní analýza nedokončených vysokoškolských studií. In: AULA. 2014, roč. 22, č. 1
[8] FUČÍK, SLEPIČKOVÁ, Studenti, kteří odcházejí: Kvantitativní analýza nedokončených vysokoškolských studií, s. 52.
[9] [13] PRINCE, D., NURIUS, P.S. The role of positive academic self-concept in promoting school success. In: Children and Youth Services Review [online]. 2014, roč. 43 [cit. 15.06.2021]. DOI: 10.1016/j.childyouth.2014.05.003
[10] [12]FRASER, W.J., KILLEN, R. Factors influencing academic success or failure of first-year and senior university students: do education students and lecturers perceive things differently? In: South African Journal of Education [online]. 2003, roč. 23, č. 4 [cit. 16.06.2021]. DOI: 10.4314/saje.v23i4.24943
[11] [18] CORTES, K., MOSTERT, K., ELS, C. Examining significant predictors of students’ intention to drop out. In: Journal of Psychology in Africa [online]. 2014, roč. 24. DOI: 10.1080/14330237.2014.903070
[14] [15] Differences in degree outcomes: Key findings. In: Digital Education Resource Archive [online], s. 2. Dostupné na internete: https://dera.ioe.ac.uk/19811/1/HEFCE2014_03.pdf
[16] PETRIE, K., KEOHANE, N. On course for success? Student retention at university. In: Social Market Foundation. [online] [cit. 15.06.2021]. Dostupné na internete: https://www.smf.co.uk/publications/course-success-student-retention-university/
[17] WU, M., PARKAY, F., PITRE, P. Student-Faculty Interaction: A Key to Academic Integration and Success for Ethnic Minority Students at a Major University in Southwest China. In: Frontiers of Education in China [online]. 2016, roč. 11. DOI: 10.1007/BF03397137student
[19] RUMBERGER, R. What can be done to reduce school dropouts? In: Dropouts in America: Confronting the Crisis. 2004, s. 248
