Ako je to v skutočnosti s učením?
Najviac sa naučíme v praxi. Pravda alebo mýtus?
Prečo sa vlastne učíme? Motivácia k tomu, aby sa človek niečo učil, resp. naučil môže byť akákoľvek. Nesporne najdôležitejšou motiváciou na učenie je to, že človek, ak sa niečo učí, očakáva, že nadobudnuté vedomosti a znalosti, prípadne praktické zručnosti, bude môcť využiť vo svojom profesijnom živote, a preto sa často sa stretávame práve s názorom, že sa ľudia chcú učiť to, čo využijú v praktickom, profesijnom živote. Nechcú venovať pozornosť témam či predmetom, ktoré pre nich nemajú žiaden význam či praktický účel. Nezriedka mávajú títo ľudia názor, že vzdelávacie inštitúcie neprinášajú požadovanú kvalitatívnu úroveň znalostí a zručností, ktoré môžu následne pretaviť do každodenných pracovných úloh. Aj keď sa nájdu medzi predmetmi také, ktoré by mohli mať potenciál na to, aby spĺňali kritérium účelnosti či praktického využitia v pracovnom živote, v mnohých prípadoch sú študenti, plní očakávania, čo im ten-ktorý predmet prinesie, následne sklamaní. Predmet, ktorí si rozhodli zapísať s cieľom naučiť sa niečo, čo aj v praxi využijú, im nespĺňal ich očakávania. Čím to môže byť spôsobené? Naozaj je to vzdelávacím systémom? Náplňou predmetu? Vyučujúcim? Mnohokrát totiž študent nemá možnosť v rámci niekoľkých vyučovacích hodín pochopiť všetko to, s čím sa môže stretnúť v praxi. Čo sa stáva ešte častejšie, všetky informácie nadobudnuté v škole sú už dávno zastaralé alebo v praxi nevyužiteľné.
Tento fakt je potvrdený aj princípom 70:20:10, ktorý hovorí, že 70% schopností a zručností sa získava typicky v rámci riešenia praktických úloh v praxi, 20% prostredníctvom sociálnych kontaktov, resp. koučingu a len 10% priamou výukou. Nemusí to byť striktný pomer, napriek tomu sa s ním môžeme stretnúť čoraz častejšie. Prvé dve spomenuté metódy sú označované za neformálne učenie, metóda zastúpená desiatimi percentami predstavuje učenie formálne. Problematika je spájaná s celoživotným vzdelávaním a vzdelávaním zamestnancov vo firmách. Model je preto uplatňovaný najmä vo firmách, kde pracovníkov učia priamo v praxi. Je efektívny a využívaný po celom svete.
Neformálne vs. formálne učenie
Neformálne učenie
Neformálne vzdelávanie spočíva, v kontexte jednotlivca, predovšetkým v tom, že je definované ako dobrovoľná a zámerná činnosť, ktorej pridaná hodnota sa zakladá na podpore osobného vývoja, vývine osobných zručností a schopností. Okrem iného, predstavuje prostriedky participatívneho učenia, učenie sa so zážitkom a predovšetkým snahu prepojiť naučené s reálnymi situáciami bežného života.
Nadobúdanie zručností neformálnym učením je docielené priamou interakciou s vytýčeným problémom či riešením komplexných praktických úloh, človek, ktorý sa učí neformálne, sa učí podľa potreby a rozhoduje o tom, ako bude samotný proces učenia prebiehať. Nadobudnuté schopnosti a zručnosti sú bezprostredne aplikovateľné priamo v praxi, s čím súvisí fakt, že sa odohráva v práci.
Neformálne vzdelávanie preto ponúka možnosť naučiť sa všetko potrebné pre výkon konkrétnej činnosti v praxi. Umožňuje interagovať s prostredím výkonu práce, komunikovať s odborníkmi v danej oblasti, čo zároveň zahŕňa rýchlu spätnú väzbu a následné učenie sa z vlastných chýb, ktoré sa, nezriedka, ukazuje ako najlepší a najefektívnejší spôsob učenia sa. Umožňuje rozvíjať schopnosť komunikovať, nadväzovať a udržiavať vzťahy s kolegami. Človek je vystavený problému, ktorý musí vyriešiť, hľadá cesty a spôsoby ako problém riešiť a učí sa kreatívnym a hlavne svojím vlastným spôsobom vytýčený problém vyriešiť. To predstavuje už len malý krôčik k pochopeniu a osvojeniu si predmetu svojho záujmu a následnému sebazdokonaľovaniu sa.
Formálne učenie
Naproti neformálnemu vzdelávaniu stojí vzdelávanie formálne, ktoré predstavuje učenie sa z inej perspektívy. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že formálne vzdelanie je zabezpečované štátom licencovanou organizáciou a vedie k získaniu kvalifikácie pre výkon určitého povolania vo forme diplomu. Medzi atribúty formálneho vzdelávania patrí napríklad to, že všetky vzdelávané osoby sa učia to isté, k dispozícii majú rovnaký študijný obsah, o tom, ako prebieha vyučovanie, rozhoduje vyučujúci. Následné uplatnenie naučených poznatkov je často časovo ohraničené. V rámci formálneho vzdelávania nastávajú veľmi často problémy s uplatnením naučených poznatkov v praxi, čo je považované za jednu z najväčších nevýhod vzdelávania na školách.
Akademický titul síce zahreje pri srdci a navodí pocit dobre vykonanej práce, avšak poznatky, ktoré študent získa na škole iba z veľmi malej časti uplatňuje v praxi, čo v ňom navodzuje pocit frustrácie a opäť, neprekvapivo, je nútený učiť sa priamo v praxi a získavať potrebné zručnosti pri výkone práce. Samozrejme, nemožno hovoriť, že toto tvrdenie možno aplikovať úplne všade a vo všetkých prípadoch. Nie je ale žiadnou novinkou, že zamestnávateľ zabezpečuje svojím novým zamestnancom úvodné školenia a poskytuje svojím zamestnancom priestor naučiť sa všetko potrebné pre výkon práce.
Z histórie modelu 70:20:10 v krátkosti
Princíp bol známy už v 80-tych rokoch 20. storočia. Najčastejšie sa uvádza, že bol rozvinutý zásluhou práce tímu Morgana McCalla, Roberta Eichingera a Michaela Lombarda z Centra pre kreatívny leadership (Center of Creative Leadership). Autori uskutočnili výskum medzi úspešnými manažérmi a zistili, že ich úspech je vybudovaný predovšetkým na neformálnom učení, najvyššie percentuálne zastúpenie malo učenie „on-the-job“.
70:20:10 — o čo ide?
Existuje veľké množstvo interpretácií, čo pomer 70:20:10 znamená. Nemožno hovoriť o tom, že uvedený pomer je stopercentne aplikovaný vo všetkých oblastiach, vo všetkých firmách a podobne. Pokojne môže ísť aj o 40:30:30, 60:25:15, nie je dôležité, aké číselné zastúpenie bude figurovať v konkrétnom prípade. V zásade ale platí, že prevahu má neformálne vzdelávanie nad formálnym. Či to tak je alebo nie je, môže človek posúdiť až po vlastnej skúsenosti (výskumy ale ukazujú, že je to naozaj tak).
Učenie sa „on-the-job“ — učenie sa v praxi — 70
Ako už bolo spomenuté, približne 70% schopností a zručností človek získa priamou interakciou s konkrétnym problémom v praxi. Tak, ako sa dieťa učí hrou, sa dospelý učí najlepšie tak, že konkrétnu činnosť vykoná. Hľadá najlepšie riešenia, uvažuje nad problémom, venuje sa samoštúdiu. Toto samoštúdium je však aplikované na konkrétny praktický problém, ktorý je človek nútený vyriešiť. Inak to berie v škole, inak v reálnej situácii v praxi. Motivácia na učenie tak nadobúda nový rozmer v tom, že je jedinec motivovaný napríklad mzdou a tým, že ak chce v práci ostať a venovať sa jej, musí sa naučiť všetko potrebné, čo k výkonu práce potrebuje.
Ak by sa mal všetky procesy a problémy učiť výlučne v rámci formálneho vzdelávania, pravdepodobne by nebol schopný aplikovať nadobudnuté vedomosti aplikovať v praxi. Môže to tak byť aj preto, že vo formálnom vzdelávaní sa často nevenuje pozornosť konkrétnym problémom, ktoré by mohli eventuálne nastať pri výkone určitej činnosti. Do úvahy je zväčša braný ideálny stav, na ktorom sa jednotlivé princípy alebo metódy riešenia problému dajú aplikovať. Takéto problémy často nastávajú až pri výkone práce, a teda sa s nimi jedinec často stretáva až pri konkrétnej činnosti v konkrétnej situácii.
Sociálne vzdelávanie — 20
Druhým najlepším spôsobom, ako nadobúdať praktické zručnosti je učenie sa tak, že je vytýčený problém konzultovaný napríklad s inými kolegami. Prostredníctvom sociálnej interakcie jedinec nielen, že nadobúda praktické zručnosti, ale aj nadväzuje vzťahy na pracovisku, čo umožňuje zdieľanie znalostí, pozorovať okolie a reflektovať rôzne uhly pohľadu pri riešení problému a v neposlednom rade tiež pomáha vytvoriť pocit spolupatričnosti k sociálnej skupine na pracovisku. Nápomocné sú v tomto ohľade rady od skúsenejších kolegov, ktorí sa v problematike orientujú dlhší čas, a preto môžu predstavovať relevantný zdroj informácii. Okrem toho, vedia poskytnúť rýchlu spätnú väzbu, poukazovať na prípadné nesprávne prístupy k riešenému problému. Vychádzajúc z ideálneho stavu, že na pracovisku nepanujú napäté vzťahy, predstavuje social learning výborný zdroj na konfrontovanie sa s problémom aj s pomocou kolegov (v tomto prípade však ide o extrém, ktorý je síce rozšírený v menšej miere, ale predsa existuje). Keďže sami niekedy začínali, majú pochopenie pre prípadné triviálne problémy spojené s učením sa a nadobúdaním praktických zručností. Skrátka a jednoducho, učím sa, ale nie som na to sám. Osobitnou kategóriou môžu byť aj teambuildingy, ktoré môžu takisto prekonať bariéry v podobe ostýchavosti u subtílnejších pováh.
Formálne učenie — 10
Aj keď formálne vzdelanie tvorí najmenšiu časť, nemôžeme ho z procesu učenia sa úplne odstrániť, pretože tvorí nevyhnutnú súčasť procesu úspešného vzdelávania sa. Ako príklad možno uviesť vedenie vozidla. Na to, aby človek bol schopný viesť vozidlo v premávke, sa musí naučiť pochopiť pravidlá cestnej premávky a naučiť sa teóriu vedenia vozidla. Takisto sú dôležité praktické zručnosti, ale bez vedomosti o pravidlách cestnej premávky sa človek nepohne. Formálne vzdelávanie tak vytvára podporný rámec, ktorý participuje na úspešných výsledkoch celkového vzdelávania. Medzi formálno-vzdelávacie aktivity sa zaradzujú napríklad odborné konferencie alebo semináre, odborné školenia, ale aj školenia rozvíjajúce soft skills a teamleaderské schopnosti.
Existujú technológie, ktoré umožňujú aplikovať model 70:20:10 úspešne aplikovať v procese učenia.
„On-the-job“ učenie:
Praktická skúsenosť prináša najlepšie výsledky — virtuálna realita
Najlepšia technologická možnosť, ako sa niečo naučiť nadobudnutím praktických skúseností? Napríklad pomocou virtuálnej reality. Umožňuje simulovať situácie alebo ich dokonca rozšíriť o niektoré ďalšie aspekty. Virtuálna realita sa stáva stále viac obľúbeným nástrojom moderného vzdelávania. Online učebný proces ponúka veľa príležitostí riešenia každodenných úloh a výziev reálneho sveta v bezpečnom virtuálnom vzdelávacom prostredí.
Virtuálna realita predstavuje zaujímavý spôsob, ako interagovať s problémom takýmto bezpečným spôsobom. Učiaci sa človek berie do úvahy, že ide o nasimulovanú situáciu a uvedomuje si možnosti, ktoré môže využiť pri učení sa pomocou virtuálnej reality. Má väčšiu odvahu pre „odvážnejšie“ riešenia problémov. Avšak, virtuálnu realitu nemožno využiť globálne vo všetkých firmách a procesoch učenia sa. Nasadiť ju možno zatiaľ len vo veľmi obmedzených prípadoch.
Učenie sa výzvou
Ak sa chceme niečo naučiť, musíme čeliť výzvam. Jeden z najefektívnejších spôsobov, ako sa učiť je stanoviť si výzvu, po ktorej nasleduje priestor na jej pokorenie. Výzvy môžu mať podobu v akejkoľvek forme. V rámci učenia sa môže výzva predstavovať aj formu online školenia, kde je potrebné riešiť problém iným, kreatívnejším spôsobom ako obvykle. V rámci nich by mohli noví zamestnanci alebo študenti uvažovať, akým spôsobom môžu novozískané znalosti aplikovať v rámci každodenných povinností. Veľmi dobrým spôsobom ohodnocovania je gamifikácia, kde by bol každý úspech či pokorená výzva odmenená napríklad v podobe rôznych výhod v rámci spoločnosti.
Nápad zdolávať výzvy je v procese učenia sa veľmi dobrým nápadom, ako sa motivovať k efektívnej činnosti. Jedinec odmenený svojím zamestnancom nadobúda väčšiu sebaistotu a do nových výziev sa púšťa s väčším sebavedomím. Opäť však nemožno tento spôsob aplikovať úplne všade. Samozrejme, opäť záleží na konkrétnej firme, či je pre ňu toto riešenie ideálnym spôsobom pre učenie alebo zaškoľovanie nových zamestnancov.
Sociálne vzdelávanie:
Oslava úspechu a možnosť spolupráce
Ak by sme vychádzali z predošlej možnosti reflektujúcej učenie sa zdolávaním výziev, mohli by sme nadviazať na systém odmeňovania. Ak by bol jedinec pozitívne ohodnotený za svoj výsledok, mal by možnosť zdieľať svoj úspech ostatným kolegom a ponúknuť im možnosť nahliadnuť na iný pohľad riešenia problému a pomôcť im s počiatočnými problémami.
Sociálne vzdelávanie pomáha zdieľať naše skúsenosti a predstavuje spôsob, ako spojiť zážitkové učenie so spoločenským. Spolupráca je veľmi dôležitá v rámci tímového riešenia problému a pomáha stmeľovať kolektív. Sociálne médiá sú v dnešnej dobe veľmi dobrým nástrojom napomáhajúcim udržiavať sociálne kontakty živé.
Formálne vzdelávanie:
Online tréning, učenie sa zo smartfónu
V podstate nejde o nič prelomové. Online vzdelávanie nie je dnes žiadna novinka a je veľmi rozšírené aj u nás, pričom umožňuje učiť sa a nadobúdať znalosti prostredníctvom informačno-komunikačných technológií. Praktické skúsenosti nadobudnuté pri učení sa z praxe je možné pretransformovať aj do online podoby. Všetky potrebné novonadobudnuté informácie sú uložené napríklad vo vytvorenom online kurze (napríklad vo forme drilu), v ktorom sa jedinec môže učiť alebo opakovať si potrebné znalosti. Opäť, záleží na povahe naučeného.
Záver
Model 70:20:10 je v oblasti vzdelávania známy nejaký čas. Od osemdesiatych rokov minulého storočia je stále skúmaný a nájdu sa jeho priaznivci, ale aj odporcovia. Tento model nemožno chápať striktne, a teda, že je ide výlučne len 70, 20 a 10, pomer sa mení v závislosti od situácie alebo konkrétnej firmy. Princíp 70:20:10 však poukazuje na fakt, že človek sa najviac naučí práve v rámci praktickej činnosti a riešenia konkrétneho problému a sociálnej interakcii na pracovisku, čo tvorí základ neformálneho vzdelávania. Dôležité zastúpenie má však aj vzdelávanie formálne, bez ktorého sa učiaci sa človek často nepohne, ak nepozná pozadie problému.
Zdroje:
Čo je to 70–20–10? Model vzdelávania vo firmách. [cit 19–05–2018]. Dostupné z: https://skola.pravda.sk/skolske-aktuality/clanok/450187-co-je-70-20-10-model-vzdelavania-vo-firmach/
Informal learning: What is the 70:20:10 model? [cit 19–05–2018]. Dostupné z: http://www.growthengineering.co.uk/70-20-10-model/
Svidroňová, Mária. Neformálne vzdelávanie ako nástroj podpory zamestnateľnosti. [cit 19–05–2018]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/280881504_NEFORMALNE_VZDELAVANIE_AKO_NASTROJ_PODPORY_ZAMESTNATELNOSTI?enrichId=rgreq-99072ab939d03378725aeabf564815c5-XXX&enrichSource=Y292ZXJQYWdlOzI4MDg4MTUwNDtBUzoyNjEzMDA1NDI1MDQ5NjBAMTQzOTMxMDMxMjczOA%3D%3D&el=1_x_3&_esc=publicationCoverPdf
Tužilová, Michaela. Práce: nejvýznamnější zdroj učení v zaměstnání. [cit 19–05–2018]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/epale/cs/resource-centre/content/prace-nejvyznamnejsi-zdroj-uceni-v-zamestnani
