Ako ovplyvňujú znalosti z občianskej náuky*postoje žiakov k menšinám na Slovensku?

*Ako ovplyvňujú znalosti z občianskej náuky, dejin, demokracií a o Európskej únií, postoje žiakov k menšinám na Slovensku?

Občianska náuka na slovensku by podla štátneho vzdelávacieho programu (ISCED 2) mala viesť k poznávaniu miesta žijeme na lokálnej, ale i na Európskej úrovni. Taktiež by mala žiakom poskytnúť pochopenie práv a povinnosti, ktoré im pomôžu v procese socializácie.

Nie len to, mala by ich učiť demokraticky myslieť a hlavne konať. Vedieť si obhájiť svoje práva. V ideálnom prípade, hájiť nie len svoje práva ale i práva ostatných. Žiaci budujú štátne znalosti, ktoré by mali viesť k občianskej zapojenosti a pochopeniu “ekonomického života spoločnosti” (ISCES 2, 2011).

Výskum, ktorý vykonali Viera Kalmárová, Barbara Lášticová, Andrej Findor a Matej Hruška v roku 2017, mierila na zistenie akú úlohu hrá občianska náuka a dejiny v percepcií spoločenskej skutočnosti.

Výskum bol vykonávaný na viacerych stredných školách, rôzneho zamerania od gymnázií po odborné stredné školy, po celom Slovensku.

Rezulát bol prekvapivý ale nie ohurujúci.

Vedomosti, ktoré žiaci v školách nadobúdali neboli úplné a mali značné medzery. Čo sa týka akceptácie menšín na Slovensku, dáta ukázali, že najmenej prijateľní sú moslimovia a utečenci. Na druhej strane ale pozitívnejšiu odozvu smerujú k mentalne znevýhodneným. Tieto dáta boli- dúfam že nie len pre mňa, veľmi znepokojivé. Uspokojiť sa s tým, že niekto je “pozitívnejšie” prijatý do spoločnosti?

Gymnázisti, podľa zistení nielen, že disponujú väčšími znalosťami dejín a občianskej náuky, ale presadzujú i tolerantnejšie postoje k menšinám. S čím súvisí hlavne vyšia dotácia na tieto konkrétne hodiny z ministerstva. Technicky zamerané stredné školy zaostávali vedomosťami oproti gymnáziam a môžeme spolu s výskumníkmi len hádať, či práve toto bolo príčinou menej ohľaduplného postoju k menšinám.

Pre mňa zaujímavé zistenie (ktoré búra slovenské stigmy- že na východe nič nieje), v podobe porovnania úrovne znalostí z dejín a občianskej náuky sa regionálne nelíši. Líši sa ale postoj k menšínám. Čím ďalej od Bratislavského kraja sa výskum vykonával, tým negatívnejšie postoje žiaci zastávali.

“Žiaci a žiačky s vyššou mierou vedomostí zastávajú tolerantnejšie postoje k etnickým menšinám, ale nepreukázal sa vzťah medzi vedomosťami a postojmi k sexuálnym menšinám či mentálne znevýhodneným.”

Na čom ale záleží je aké postoje a prístup zastáva škola. Ukázalo sa, že čím viac škola prezentuje otvorenosť a demokratické prvky s motivovaním žiakou k participácií, tým viac majú žiaci pozitívnejšie postoje k menšinám rôzneho druhu. Nie len to, čím viac otvorenosti zo strany školy, tým viac vedomostí u žiakov. Mnohých by možno prekvapilo, že nezáleží len na vedomostiach ale i na pohlaví. V tomto výskume sa zistil markantný rozdiel medzi ženským a mužským pohlavím. Ženy (žiačky) pristupovali k menšinám tolerantnejšie a empatickejšie ako muži (žiaci).

Vplyv informačných zdrojov

O informačné zdroje v technologickej dobe nie je núdza, dokonca na jednu tému dokázeme nájsť zdrojov hned niekoľko. Môžeme filtrovať podľa roku, autorov, kredibility, citovania, internetové alebo fyzické. Ktoré zdroje sú ale najrelevantnejšie? Vzhľadom na tento kontrétny výskum, môžeme povedať (z pozbieraných dát), že žiaci, ktorí uviedli ako informačný zdroj KNIHU, majú pozitívnejší postoj k menšinám. Je to spôsobené väčšiou dôverou v napísané, a potvrdzuje to tvrdenie Oľgy zápotočnej, ktorá poukazuje na významný vzťah medzi ČITATEĽSKOU a OBČIANSKOU GRAMOTNOSŤOU. Otázku, ktorú si pokladajú odobrníci, je ako dokáže škola a ostatné inštitúcie podporovať “chuť” u žiakov prehlbovať čitateľskú gramotnosť.

Čo môžeme ale s istotou potvrdiť, z dát ktoré výskumníci pozbierali bolo, že čím lepší vztah mali žiaci k Európskej únií, tým viac boli tolerantnejší k inakosti.

Občianska náuka podľa vzdelávacieho programu obsahuje viacero tém, týkajúcich sa vyučovania multikultúry, osobnostného a socialneho rozvoja. Predmetovo sa zameriava na špecifické vedomosti namiesto vytvorenia diskusie alebo vyjadrovaní názorov, ktoré sa môžu navzájom konfrontovať a tým rozvíjať osobnosť. Dôvody sú hneď dva a zásadné. Nedostatok času a nedostatok kvalifikovaných učiteľov.

Posledné roky na Slovensku narastajú extrémistické myšlienky rezultátom toho je polarizácia spoločnosti. Môžeme teda povedať, že tento výskum bol potrebný, nie len pre vizualizáciu postojov našej “budúcnosti”- žiakov ale aj na zváženie konať ihneď. Prínos dotácie na zvýšenie počtu hodín na dejiny a občiansku náuku, spolu s kvalifikovanými vyučujúcimi bude citeľný na spoločenskej atmosfére hneď.

KALMÁROVÁ, V., a kol. Aké vzdelávacie faktory súvisia s postojmi slovenských stredoškolákov a stredoškoláčok k menšinám? Správa z výskumu. Bratislava, 2017. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/316515926_Ake_vzdelavacie_faktory_suvisia_s_postojmi_slovenskych_stredoskolakov_a_stredoskolacok_k_mensinam_Sprava_z_vyskumu

Štátny vzdelávací program. Občianska náuka. (Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť) PRÍLOHA ISCED 2. Bratislava, 2011.