Ako pandémia premení vzdelávanie?
Súčasná situácia, kde vo väčšine krajín nie je povolená kontaktná výuka, nepochybne premení nie len podobu vzdelávania ale i poženie vývoj technologických trendov, ktoré ho budú ďalej formovať. Podľa UNESCO je súčasnou situáciou ovplyvnených viac ako 1,2 miliardy žiakov po celom svete, ktorí sa aktuálne musia vzdelávať doma.
Pre mnohých žiakov ako aj ich rodičov je škola na diaľku prostredníctvom online nástrojov úplne nová skúsenosť. Časť žiakov pritom prístup k internetu alebo vlastnému nástroju na komunikáciu nemá, v niektorých krajinách je to dokonca väčšina žiakov. V iných zas minimum, kvôli čomu sa ale na nich zapomína. Zaskočení sú aj učitelia, ktorí túto skúsenosť nikdy nemali a sami sa musia mnohému naučiť a vymýšľať či hľadať riešenia za chodu. UNESCO poskytuje rozcestník služieb a nástrojov krajín, ktoré sú buď zriadené respektíve podporené miestnymi ministerstvami školstva či oficiálnymi orgánmi, pričom veľká časť vznikla až ako odpoveď na obmedzenia spôsobené koronavírusom.
Väčšina škôl na takto dlhé obdobie online výuky nebola pripravená a nemala pripravený záložný plán, ktorý by poskytoval pokyny, čo v takýchto prípadoch robiť. Ani školy v oblastiach, kde dochádza napríklad k častým snehovým búrkam neboli pripravené až na takto dlhé obdobie. Môžeme očakávať, že v budúcnosti budú krízové obdobia nastávať častejšie, aj kvôli výkyvom počasia, ktoré prinesie klimatická zmena.
Medzi výzvami do budúcna, na ktoré pandémia poukazuje je napríklad dôraz na globálnu spoluprácu pre prekonávanie komplexných problémov, ktoré dnes už nemajú hranice. Sebavzdelávanie a prístup k online platformám so vzdelávacím obsahom, na ktorý sú mnohí v súčasnosti odkázaní je ďalšou oblasťou, ktorá sa núka k rozvoju. Učitelia sa dostali do rolí, kde žiakov viac smerujú k možnostiach nadobudnutia vedomostí, než aby im ich odovzdávali sami priamo. Na žiakov sa viac preniesla zodpovednosť akým spôsobom tieto vyžadované vedomosti získajú. S tím je spojená aj potreba nadobúdania kompetencií nie len pre krízové situácie a ich zvládanie ale i pre budúcnosť, ktorá bude nevyspytateľná. Súčasní žiaci základných škôl budú pravdepodobne pracovať na pozíciách, ktoré ešte neexistujú a schopnosť reagovať na rýchlo meniace sa požiadavky pracovného trhu bude pre nich kľúčová. O to viac v spojení s výnimočnými situáciami ako je tá súčasná. V neposlednom rade pandémia apeluje na potrebu sprístupnenia technologických riešení pre školy a ich zvýšené využívanie v súčasnosti poskytne nový vhľad do potrieb užívateľov — teda žiakov aj učiteľov — a zároveň otestuje platformy, ktoré sa doteraz veľkému záujmu netešili. Väčšie množstvo užívateľov v súčasnosti by taktiež mohla mať vplyv na cenu a tým sprístupniť riešenia pre tých, ktorí si ich nemohli dovoliť. Zároveň avšak pravdepodobne priláka reklamy, ktoré sú tam, kde je dostatok užívateľov na to, aby sa zaplatili.
S násobením výnosov edtech priemyslu sa za prvý kvartál tohto roku, s komunikačnými platformami v popredí, sa zároveň zrýchlil aj vývoj. To bude mať i vplyv na predpovede technologických aj vzdelávacích trendov celkovo, ktoré sa pravdepodobne aspoň z časti zmenia oproti tým spred vypuknutia pandémie, kde medzi hlavnými očakávanými hýbateľmi sú napríklad mobile learning, chatboti, XR, AI či analytika dát a personalizácia vzdelávania. Súčasný fokus sa preniesol na distančné vzdelávanie, komunikačné platformy a ich funkcionality a rýchly vývoj riešení, ktoré žiakom sprístupnia obsah a učiteľom aj rodičom podporu. Tieto rýchloriešenia prichádzajú hlavne z verejného či neziskového sektoru, zaujímavý bude však vplyv pandémie aj na veľkých hráčov ako Microsoft či Tencent, ktorí disponujú rádovo inými zdrojmi.
