Alternatívne vzdelávacie modely — stručná charakteristika tých najčastejších

Pojem alternatívne vzdelávanie označuje typy škôl, ktoré fungujú iným spôsobom ako tradičné školy. Asi najväčšou výhodou týchto škôl je, že dávajú šancu deťom, ktoré by v bežnom prostredí mali problém dosiahnuť nejaké úspechy. Okrem toho však alternatívne modely ponúkajú možnosti aj tým, ktorí proste odmietajú tradičný spôsob vzdelávania.

Medzi najčastejšie typy alternatív v Českej republike patrí Montessori pedagogika, Waldorfská pedagogika, Freinetovská škola a Daltonská škola (okrem domáceho individuálneho vzdelávania). Nižšie je stručná charakteristika typických znakov a rozdielov medzi nimi.

Montessori pedagogika

Hlavnou myšlienkou Montessori predagogiky je: “Pomôž mi, aby som to dokázal sám.”

Výchovná práca je založená na spontánnom sebarozvoji dieťaťa a myšlienke pedocentrizmu. Aby sa dosiahol tento cieľ, pedagóg či vychovávateľ preto zostáva v úzadí — dieťa sa stáva samostatným a nezávislým. Výuka prebieha vo vekovo zmiešaných skupinách, väčšinou v rozpätí troch rokov.

Typická “Montessori trieda” je rozdelená na centrá, zvyčajne stolíky s príslušnými poličkami s rôznymi pomôckami pre výuku. Medzi jednotlivými centrami je dostatočný priestor pre deti, aby mohli v prípade potreby oddychovať na koberci alebo pracovať.

Pri samotnej výuke sa používajú špeciálne vyvinuté pomôcky — vždy sa postupuje od konkrétnemu k abstraktnému. Pomôcky sú navrhnuté tak, aby uľahčovali pochopenie nových javov, ale zároveň prehlbujú už naučené vedomosti a získané skúsenosti.

Waldorfská pedagogika

Waldorfská škola vychádza z antropozofie (humanitne založená náuka o človeku). Táto náuka tvrdí, že človek nie je len produktom telesných a duševných síl, ale že od narodenia je prítomná vyššia sila, ktorá telo formuje. Vďaka tomu je možné otvoriť sa skúsenosti sveta, spoznávať život a primerane podľa toho konať. Didaktická koncepcia výuky v týchto školách je podriadená tomu, aby podnecovala aktivitu dieťaťa, jeho záujmy a potreby.

Medzi výchovné a vzdelávacie úlohy waldorfskej školy patrí:

• výchova k slobode, rovnosti a bratstvu
• výchova ku zdraviu (životná harmónia)
• rozvoj osobnosti
• prebúdzanie večného záujmu, slobodnej vôle k učeniu a tvorivej činnosti
• podporovanie samostatného vzdelávacieho úsilia, kritického posudzovania a schopnosti spoluutvárať spoločnosť.

Trieda je zvyčajne vymaľovaná farbami so zahmleným efektom (vytvára zasnený efekt). Výzdoba je tvorená prírodnými materiálmi a svetlými látkami, vrátane pomôcok. Rozdelenie detí v laviciach by mali byť podľa temperamentu (cholerici, sangvinici, flegmatici, melancholici) a ku každej z týchto skupín pristupuje vyučujúci individuálne.

Pred začiatkom výuky by sa mal učiteľ zvítať s každým dieťaťom podaním ruky a vyučovanie potom začína epochou — dvojhodinovým blokom, ktorý sa venuje jednému predmetu niekoľko týždňov pre lepšie prehĺbenie vedomostí z danej oblasti. Každá epocha má 3 časti: rytmickú, hlavnú a rozprávaciu.

Freinetovská škola

Zakladateľom tejto školy bol Celestin Freinet. Dôraz nie je kladený na množstvo učiva na zapamätanie, ale na zdravie, elán a aktivitu jednotlivcov a na bohaté vzdelávacie možnosti. Metóda práce je založená na individuálnom pláne každého člena školy, napr. práca s tlačiarenským strojom, korešpondencia s inými školami, práca s kartotékou, v dielňach, skúmanie a experimentovanie mimo školy…

Najdôležitejšie prvky práce (podľa Freineta):

• trieda ako mnohostranne rozčlenený priestor (tzv. pracovné ateliéry)
• individuálny týždenný pracovný plán žiaka, konzultovaný začiatkom týždňa s učiteľom
• “pracovná knižnica” — informatívne zošity podnecujúce k ďalšiemu bádaniu, vrátane audiovizuálnych materiálov
• kartotéka rozdeľujúca základné učivo pomocou kariet s testami, informáciami o úlohách a riešeniach
• akustické učebné programy pre jazykovú výuku
• školská tlačiareň s mnohostranným použitím (napr. pre tvorbu školského časopisu)
• nástenka pre zverejňovanie kritiky, pochvál, prianí, pracovných výsledkov žiakov.

Školy majú mať pracovný charakter, práca je najdôležitejším princípom. Typickou črtou je spolupráca žiakov, učiteľov a rodičov. V triede majú deti slobodu prejavu kritického názoru na akékoľvek javy v triede.

Daltonská škola

Daltonský plán nie je samostatným školským systémom, ale slúži ako doplnok k tradičnému systému. Medzi základné princípy patrí voľnosť, samostatnosť a spolupráca.

Charakteristické prvky:

• rozdelenie učební podľa predmetových okruhov
• mesačný program pre študenta
• samostatné získavanie vedomostí
• individuálny prístup — učitelia a vychovávatelia majú spoznávať a rešpektovať špecifické vlastnosti a zvláštnosti jednotlivých žiakov a študentov (ich štýl, tempo učenia, obmedzenia)
• voľná hodina k precvičovaniu problematických tém
• učiteľ je pomocník a radca.

Všeobecné znaky spoločné pre každú triedu je špecifické usporiadanie lavíc — malo by umožňovať pohyb po triede, skupinovú aj samostatnú prácu. Kritizovanou oblasťou tohto spôsobu výuky sú najmä vznikajúce problémy spojené s praktickou realizáciou, napríklad nedostatočné opakovanie prebranej látky, nesystematické získavanie poznatkov a spoliehanie sa na aktivitu žiaka. Pomalší či slabší jedinci pracujú menej ako tí schopnejší.

Použitá literatúra

• Alternativní školství. (n.d.). Cit 09. apríl 2024, z https://sancedetem.cz/alternativni-skolstvi
• https://www.brilo.cz, B.-, & jana.cenkova@zkola.cz. (2020, júl 20). Alternativní školství v ČR. Zkola. https://www.zkola.cz/informace-o-alternativnim-skolstvi/
• https://www.brilo.cz, B.-, & jana.cenkova@zkola.cz. (2020, júl 20). Alternativní školství v ČR. Zkola. https://www.zkola.cz/informace-o-alternativnim-skolstvi/