Alternatívny spôsob vzdelávania

Drtivá väčšina z nás pravdepodobne absolvovala štúdium na verejných základných a stredných školách, čo je v českom i slovenskom prostredí možné považovať za klasickú či tradičnú formu vzdelávania. Prísne štandardizované školstvo má síce svoje výhody, no s nimi logicky prichádzajú i určité úskalia.

Každý učiaci sa jedinec má svoje individuálne vzdelávacie potreby a ciele — tradičné vzdelávanie môže takéto potreby v určitých prípadoch obmedzovať a utlmovať a to primárne už od útleho veku žiakov základných škôl. Žiaci sú v určitých prípadoch doslovne trénovaní k tomu, aby sa učili rovnaké znalosti na rovnakej úrovni v závislosti od identickej škály hodnotenia — zväčša sa tak vôbec neprizerá na iné schopnosti, v ktorých žiak vyniká, pretože nie sú zahrnuté vo formálnom type hodnotenia.

Mám za to, že určitý základný “balík” vedomostí je potrebný pre efektívne fungovanie súčasnej spoločnosti, avšak s takýmto “balíkom” je treba rovnomerne rozvíjať aj schopnosti, ktoré nemusia byť formálne zahrnuté v osnovách typického formálne školstva. Takáto formalizácia môže mať priamy negatívny dopad napr. na budúcnosť jedinca v pracovnej oblasti, ktorý nie je schopný zužitkovať naučené znalosti v reálnom svete[1] — či už z dôvodu neaktuálnosti znalostí alebo nedostatku praktických aktivít vykonávaných počas vzdelávacieho procesu v školách.

Alternatívne vzdelávanie sa snaží niektoré zo spomenutých medzier v klasickom školskom systéme vyplniť. Vo všeobecnosti je možné tvrdiť, že alternatívne vzdelávanie umožňuje učiacim sa jedincom prispôsobovať svoje vzdelávacie cesty.[2] Alternatívne vzdelávanie je však veľmi obšírnym fenoménom — može ísť o školy, ktoré sa snažia pomôcť žiakom s poruchami spôsobujúce určité problémy v rámci ich vzdelávacieho procesu[3], či o súkromné školy, ktoré vyučujú formou demokracie[4], ale taktiež i o spôsoby vzdelávania, pri ktorých je v procese učenia ponechaná učiacim sa jedincom úplná voľnosť už od detstva (unschooling).[5] V jednoduchosti sa teda jedná o rôznorodé školy a spôsoby vzdelávania, ktoré nie je možné zaradiť do prúdu bežných škôl.

V českom prostredí sú v súčasnosti dostupnými legálnymi alternatívami reformné školy:

• Waldorfská (MŠ, ZŠ, SŠ),
• Montessori (MŠ, ZŠ),
• Daltonská (MŠ, ZŠ, SŠ),
• Jenská (1. st. ZŠ).[6]

Okrem tých však existujú i programy nadväzujúce na reformné školy, prostredníctvom ktorých sú alternatívne školy sprevádzkované:

• Začít spolu (MŠ, 1. st. ZŠ),
• Zdravá škola (MŠ, ZŠ, SŠ),
• Integrovaná tematická výuka (MŠ, 1. st. ZŠ),
• Lesní / přírodní škola (MŠ, SŠ).[7]

V neposlednom rade je taktiež povolená voľba domáceho vzdelávania, ktorá sa však líši od klasického vzdelávania skôr iným prostredím, než výhradne inými metódami učenia a učebnou osnovou.

Vo všeobecnosti rozdiely medzi tradičnými školami a uvedenými alternatívnymi školami spočívajú primárne v rozdielnych “službách”, ktoré každý typ školy ponúka. Alternatívna škola sa môže:

• riadiť inou učebnou osnovou,
• praktizovať metódy vyučovania, ktoré nie sú primárne zamerané na frontálnu výuku, ale skôr na komunikatívny a praktický aspekt,
• praktizovať iné metódy hodnotenia.[8]

Takéto školy nie sú v zásade obmedzované na vykonávanie výuky v jednej budove — všetko to však záleží od danej alternatívnej školy.

Spoločnou charakteristikou väčšiny alternatívnych škôl je dôraz na kreativitu jednotlivcov, ich individualitu a schopnosť zhodnotiť, čo je pre nich dôležité, rovnako ako je kladený dôraz na rozvíjanie ich vnútornej motivácie k učeniu, či schopnosti uvažovať nad väzbami medzi jednotlivými fenoménmi s ohľadom na svet okolo nich.

Takýmto žiakom je na rozdiel od žiakov vzdelávaných klasickým spôsobom, udelená určitá forma slobody a flexibility, vďaka ktorej môžu rozvíjať vedomosti v oblastiach, o ktoré majú v skutočnosti záujem a to v rozsahu, ktorý považujú za vhodný. Rozvoj postojov, kreativity, zručností a záujmov je uprednostňovaný pred rozsahom vedomostí. Individualita je tak v tomto prípade požadovaná, zatiaľ čo v klasickom školstve, kde je cieľom každého naučiť rovnaký podiel vedomostí, je individualita potlačená.

Alternatívne školy sa tak primárne vyznačujú tým, že na rozdiel od klasických škôl majú:

• iné vzdelávacie ciele a priority,
• iný obsah výuky,
• iné metódy výuky,
• odlišnú rolu učiteľa a žiaka vo vzdelávacom procese

Z formálnej stránky sú tieto odlišnosti identifikovateľné aj podľa toho, kto je zriaďovateľom danej školy.[9]

Unschooling

Ďalšou formou vzdelávania, ktorú by sme teoreticky mohli zaradiť pod alternatívnym vzdelávaním je unschooling, či v doslovnom preklade odškolenie. Unschooling zastupuje rovnaké myšlienky ako iné typy alternatívneho vzdelávania — dôraz je kladený na individualitu, zážitky, skúsenosti a záujmy učiacich sa jedincov. Unschooling sa však oproti uvedeným formám alternatívneho školstva v českom prostredí nachádza na druhej strane mince. Pri unschoolingu je voľnosť jednotlivcov maximálna — formálnosť vzdelávania je pre nich nepodstatná a učenie si časovo a obsahovo riadia individuálne na základe svojich záujmov. Neexistuje v tomto prípade žiadna výrazná autorita, ktorá by aspoň sčasti takéto vyučovanie usmerňovala.[10]

Typické české alternatívne školy však s lektormi pracujú a i napriek tomu, že sa snažia vyučovať žiakov alternatívnou metódou učenia, je od nich v Česku vyžadované, aby plnili záväzný rámcový vzdelávací program. To pri unschoolingu ako vzdelávacom smere, ktorý sa snaží udeliť žiakom úplnú voľnosť, nie je možné. Z tohto dôvodu je unschooling v českom prostredí nelegálny[11] — zatiaľ čo sa typické alternatívne školy v Česku držia formálnych a legálnych dokumentov, majú zriaďovateľa a pedagogický zbor, unschooling ako primárny spôsob vzdelávania detí od útleho veku však tento formálny aspekt celkovo vypúšťa.

Nehovoriac o tom, že štátne osvedčenie o ukončení štúdia (diplom) nie je pri unschoolingu možné získať. Jedinci môžu vykazovať lepšie schopnosti a dovednosti ako tí, ktorí prešli klasickým či legálnym alternatívnym školským systémom, avšak v oblastiach, kde je potrebné kvalifikáciu dokazovať primárne štátne uznanými dokumentmi, sú títo jedinci znevýhodnený.

Je však potrebné zdôrazniť, že situácia a ciele jednotlivcov môžu byť odlišné. Spoločnosť a technológia v nej sa rapídne mení. Kreativita, nápady a interakcia začínajú byť uprednostňované pred samotnými statickými a nie vždy aktuálnymi vedomosťami, ktoré sú v súčasnosti jednoducho dohľadatelné. Vo svete, kde je možné získať financie, poznatky a určitý status popularity jednoduchým nahraním videa na platformu ako je YouTube — napr. vo forme kreatívneho vzdelávacieho videa určeného pre študentov, a to i bez potreby akejkoľvek formálnej kvalifikácie, dokáže donútiť človeka zamyslieť sa nad tým, aký je rozdiel medzi jednotlivcom, ktorý nemá formálne osvedčenie o vyštudovaní daného oboru a jednotlivcom, ktorý vykazuje rovnaké či prípadne horšie znalosti, no formálne osvedčenie má.

Experience-based learning

Doslovný preklad experience-based learning môže byť problematický. Pre preklad slova experience sa ponúkajú pojmy zážitok, prežitok a skúsenosť, pričom vzťah medzi slovami zážitok a prežitok je priamy — prežitok je považovaný ako súčasť zážitku.[12]

Obidva pojmy (zážitkové učenie a skúsenostné učenie) sú akceptovateľné, no každý sa môže týkať sčasti celkom iného prístupu. Zatiaľ čo slovo zážitok evokuje subjektívny fenomén, ktorý vnímame len my, ako samostatné individuálne entity, slovo skúsenosť evokuje niečo objektívne, čo reálne využívame v určitom procese a má dopad na vonkajšie entity.

Je možné tvrdiť, že každému zážitku predchádza nejaká činnosť, ktorej výstupom môže byť práve skúsenosť. Experience-based learning prezentuje učenie prostredníctvom zážitkov za cieľom získavania skúseností využiteľných v potrebnej oblasti, či za cieľom získavania ďalších skúseností. Samotné zážitky sú tak transformované na nové skúsenosti, ktoré však slúžia ako vstupná entita pre nové zážitky a následný zber ďalších skúseností.[13] Čo sa týka pojmu, samotný proces zážitku považujem za dôležitejší než výstupné skúsenosti v rámci procesu učenia. Z tohto dôvodu tak budem v článku využívať pojem zážitkové učenie.

Zážitkové učenie pracuje s prekonceptami, čo v konštruktivisticky orientovanom vzdelávaní znamenajú rôznorodé kompetencie, schopnosti a vedomosti[14], ktorými každý jedinec už disponuje v odlišnej miere a forme a ktoré ideálne využíva pri zbere nových skúseností v procese učenia.

Za poprednú osobnosť, ktorá predstavila teoretickú časť zážitkového učenia sa považuje David Kolb. Túto teóriu vo forme cyklického (či špirálového) modelu pomenoval ako Kolbovu teóriu zážitkového učenia. Model sa skladá sa žo štyroch hlavných elementov:

1. Zážitok konkrétnej situácie
2. Spätné pozorovanie
3. Zobecnenie/pochopenie súvislostí
4. Aktívna skúška poznaného[15]

Cyklus začína zážitkom nejakej konkrétnej situácie v ktorej sa jednotlivec ocitol. Následne je potrebné, aby sa jednotlivec zamyslel nad týmto zážitkom. V treťom kroku sa snaží jednotlivec konceptualizovať a následne vyvodiť závery o tom, čo zažil. To všetko nakoniec vedie k činnostiam, pri ktorých jednotlivec experimentuje v praktickom prostredí, z ktorých nakoniec získa skúsenosti. Prostredníctvom nadobudnutých zážitkov a skúseností celý cyklus začína znovu. Jednotlivci sa učia prostredníctvom zážitkov.

Takýto prístup k učeniu (či jeho elementy) môže byť využívaný práve v alternatívnom školstve vrátane uvedených špecifických alternatív v Česku. Ako príklad je možné uviesť:

• Projektové vyučovanie zasadené do alternatívnych škôl využívajúcich model integrovanej tematickej výuky. Touto metódou sa snažia, aby deti prakticky vedeli upotrebiť vedomosti v živote, rovnako ako sa snažia prepájať život školy so životom obce za cieľom predstavenia zmysluplnosti učenia deťom.
• Jenské školy, ktoré sú koncipované ako prirodzené spoločenstvo s rodinnou atmosférou. Učenie prebieha v priestoroch pripomínajúcich detské izby a medzi metódami učenia patria i hry.
• Lesná / prírodná škola, pri ktorej proces vyučovania prebieha výhradne v prírode. V tomto prípade je možné zakomponovať zážitkové učenie pri predmete, ktorého oblasť je zameraná na prírodu.

Ako lepšie príklady využitia zážitkového učenia v alternatívnom školstve môžu poslúžiť alternatívne typy škôl prevádzkované mimo Česka:

• Škola Watershed lokalizovaná v Amerike má nastavenú výuku zmiešaným spôsobom — v triedach, no primárne však i mimo školský areál. Žiaci tejto školy sa snažia učiť prostredníctvom spolupráce s odborníkmi a vytvárania riešení pre problémy dejúce sa v reálnom svete. Cieľom tejto školy je tak žiakov popri tradičnej výuke taktiež zasadzovať do situácií, ktoré môžu v živote využiť, či už sa jedná o prostredie farmy, hôr alebo expedície do krajín, ktorých sa určitá téma týka. Škola tak uprednostňuje učenie žiakov prostredníctvom zážitkov a skúseností pred učením prostým memorovaním a vykladaním.
• Program KROKA, ktorý síce nie je školou v tradičnom zmysle slova, avšak ponúka študentom možnosť absolvovať na semester štvormesačný zážitkový výlet po zaujímavých oblastiach. Počas tejto expedície lektori vyučujú predmety, ktoré priamo súvisia s výletom (napr. kultúra, história,…), no taktiež v tomto procese nasadzujú študentov do situácií, pri ktorých sa môžu priučiť novým znalostiam (napr. práca na farme). Daný program tak pracuje s konceptom zážitkového účenia, s tým, že v ideálnom prípade budú študenti oboznámení s témou ako teoreticky, tak i prakticky. Program taktiež rozširuje dovednosti ako napr. individualitu, flexibilitu, sebestačnosť či zodpovednosť — čiže dovednosti, ktoré študenti v živote reálne využijú, ako v ich súčasnosti, tak i v budúcnosti.
• Projekt Iowa BIG, na ktorý je zameraná nasledujúca sekcia.

Príprava študentov na budúcnosť

Jednou z hlavných úloh alternatívnych škôl je zamerať sa na dynamiku štúdia, na rozdiel od klasických školských systémov, kde prevláda statika. Týmto spôsobom sa snažia pripravovať študentov na budúcnosť v oblasti pracovnej činnosti, kde odovzdávanie esejí a vyplňovanie testov nemá veľkú váhu (záleží však na povolaní).

S problémom statiky vyučovania na základných a stredných školách sa potýkajú i v Amerike. Na základe toho tak v Cedar Rapids (Iowa) vznikol v roku 2012 projekt, ktorého cieľom bolo nájsť odpoveď na otázku: Ako by mal vyzerať školský systém?[16] V rámci projektu bol vykonaný výskum, v ktorom sa 65 dospelých jedincov rozhodlo stravíť jeden deň v škole. Všetci participanti po danom dni dospeli k záveru, že je potrebné vykonať veľké zmeny, ktoré by dopomohli k efektívnejšiemu využívaniú znalostí nadobudnutých v školách študentmi.

Na základe výsledkov vznikol v roku 2013 program Iowa BIG, ktorého cieľom je vyzdvihnúť zmysluplnosť vzdelávania. Táto škola svojím charakterom využíva, ako elementy unschoolingu, tak i elementy zážitkového učenia — nemá žiadnu osnovu či budovu. Študenti síce čiastočne navštevujú regulárnu školu, no z veľkej časti spolupracujú niekoľko hodín denne s neziskovými organizáciami, podnikmi a politickými skupinami na základe ich zvolenej disciplíny.

Ich úlohou je riešiť problémy rôzneho typu s tým, že počas celého procesu dostávajú spätnú väzbu od učiteľov i samotných jednotlivcov pracujúcich v daných organizáciách. Žiadna formálna hodnotiaca stupnica v tomto prípade neexistuje, no vyžaduje sa od študentov, aby rozvíjali ich plány, organizovali ich do úloh a naučili sa, čo je potrebné vykonať preto, aby daný cieľ splnili, ako individuálne, tak i v skupinách.

Takýto spôsob vzdelávania, ako i u iných alternatívnych škol, nemusí byť pre každého, či už z dôvodu veľkého stresového nátlaku na študentov alebo rapídnej zmeny metód výuky v porovnaní s tradičnou školou. Je zaznamenané, že 15% zo študentov, ktorí sa zapísali do programu Iowa BIG, sa rozhodlo vrátiť do regulárneho školského systému. Avšak 97% z tých, čo program absolvovali a úspešne vyštudovali strednú školu, sa bez problémov dostalo na vysokú školu ich preferovanej (prvej) voľby.[17]

Záver

Alternatívne školstvo ponúka mnoho možností a príležitostí, ktoré klasický školský systém nepraktizuje. Vďaka úspešnosti a záujmu o niektoré zo spomenutých alternatívnych škôl je možné tvrdiť, že alternatívny spôsob vzdelávania sa stáva čoraz relevantnejší v dobe, ktorá sa neustále mení. Alternatívne školstvo, rovnako ako i to klasické, sa na takúto premenlivosť snaží reagovať — to či sa im to darí úspešne, je otázne.

Alternatívne vzdelávania môže mať rôzne formy a každá z nich je svojou povahou niečím iná i napriek spoločným znakom a cieľom. Niektoré využívajú elementy zážitkové vzdelávania, niektoré sa snažia zakomponovať “alternativitu” do tradičnej výuky a niektoré boli vytvorené ako pomoc pre znevýhodnených žiakov. Z tohto dôvodu je tak ťažké zhodnotiť, či alternatívny spôsob vo všeobecnosti je naozaj taký efektívny, ako je v informačných prameňoch popísané.

Niektorí študenti môžu vnímať možnosti ponúkané alternatívnymi školami za hlavného motivátora v procese ich vzdelávania alebo za lano, ktoré im bezprostredne pomôže dosiahnuť svoje ciele a jednoduchšie sa adaptovať do pracovného života po absolvovaní štúdia. Iní študenti však môžu preferovať vzdelávanie, ktoré je riadené klasicky a bez ktorého by nevedeli inak postupovať. Každý jedinec i rovnakom veku sa nachádza na inej úrovni kognitívnej vyspelosti a každý jedinec má iné ciele, požiadavky a záujmy.

Alternatívny spôsob vzdelávania nie je pre každého, avšak mám za to, že každý jedinec by mal byť aspoň oboznámený s možnosťami, ktoré súčasné alternatívne školy ponúkajú.

[1] DUA, André. Voice of the graduate. McKinsey [online]. May 2013, 25 s. [cit. 2019–05–12]. Dostupné z: https://www.mckinsey.com/industries/social-sector/our-insights/voice-of-the-graduate

[2] SAMUEL, Drew a Wayne HINDS. Evaluating Alternative High Schools: Program Evaluation in Action. In: Dissertations and Theses [online]. 2013, 366 s. [cit. 2019–05–12]. DOI: 10.15760/etd.1076. Dostupné z: https://pdxscholar.library.pdx.edu/open_access_etds/1076/

[3] GORNEY, Deborah J. a James E. YSSELDYKE. Students with Disabilities Use of Various Options to Access Alternative Schools and Area Learning Centers. In: Special Services in the Schools. 1993, 7(1), s. 125–143. ISSN 0739–9820. Dostupné z: http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1300/J008v07n01_08

[4] ALPHA [online]. School, ©2019 ALPHA School [cit. 2019–05–12]. Dostupné z: http://schools.tdsb.on.ca/alpha/

[5] GREER, Billy. Unschooling or Homeschooling? In: Unschooling.org [online]. 15. 11. 2013 [cit. 2019–05–14]. Dostupné z: http://www.unschooling.org/fun12_unschooling.htm

[6] Alternativní školy [online]. © 2001- 2019 Alternativní školy [cit. 2019–05–12]. Dostupné z: http://www.alternativniskoly.cz/

[7] Tamtiež.

[8] OBEDA, Larry. Impact of Learning Acceleration Program on Students Academic Success. Wingate University, 2017. 88 s. ISBN: 9780355665147

[9] KOSOVÁ, Beáta. Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky a alternatívne pedagogické koncepcie. Banská Bystrica : UMB, 1996. 112 s. ISBN 80–88825–34–2

[10] ROLSTAD, Kelli a Kathleen KESSON. Unschooling, Then and Now. In: Journal of Unschooling and Alternative Learning [online]. 2013, 7(14), s. 28–71 [cit. 2019–05–12]. ISSN:1916–8128. Dostupné z: https://jual.nipissingu.ca/wp-content/uploads/sites/25/2014/06/v72142.pdf

[11] Zákon č. 561/2004 Sb., o předškolním, základním, středním, vyšším odborném a jiném vzdělávání (školský zákon). In: Zákony pro lidi.cz [online]. © AION CS 2010–2019 [cit. 2019–05–14]. Dostupné z: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2004-561#cast1

[12] DOČEKAL, Vít. Prožitkové, zážitkové nebo zkušenostní učení?. In: e-Pedagogium [online]. 2012, s. 9–17 [cit. 2019–05–14]. ISSN 1213–7499. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/282977166_Prozitkove_zazitkove_nebo_zkusenostni_uceni

[13] Tamtiež.

[14] VALIŠOVÁ, Alena a Hana KASÍKOVÁ. Pedagogika pro učitele. Praha : Grada, 2011. 456 s. ISBN 978–802–4733–579

[15] DEWEY, John. Experience and Education. New York : Touchstone, 1938. 91 s.

[16] DINTERSMITH, Ted. How can schools best prepare students for the future? Give them real work to do. In: TED [online]. 24. 8. 2018 [cit. 2019–05–16]. Dostupné z: https://ideas.ted.com/how-can-schools-best-prepare-students-for-the-future-give-them-real-work-to-do/

[17] Tamtiež.