Celoživotné vzdelávanie

Proces učenia neskončí s maturitným vysvedčením či promóciami. Je to proces, ktorý by mal každého jedinca sprevádzať v rôznych fázach po celý život. Pojem celoživotné vzdelávanie vznikol už v roku 1968, kedy UNESCO založilo medzinárodnú komisiu pre rozvoj vzdelávania. Tá sa zameriavala práve na neformálne i dlhodobejšie procesy učenia a pojem sa postupne rozšíril.

Hlavným dôvodom, prečo podľa mňa vzniká túžba po celoživotnom vzdelávaní, je motivácia ľudí sa učiť i po ukončení školy. Potrebujú si prehĺbiť či rozšíriť svoje znalosti, naučiť sa nové jazyky, získať certifikáty či sa pri učení socializovať s inými ľuďmi.

Jednou z najzaujímavejších sú podľa mňa tzv. univerzity tretieho veku. Tie poskytujú vzdelávanie, špecificky zamerané na seniorov. V súčasnosti ich robí veľké množstvo univerzít a kurzy často krát nie sú zamerané len na jednu oblasť. Študenti sa v nich dozvedia informácie z fyziky, biológie, filozofie či ekonómie. V neposlednom rade sa socializujú so svojimi spolužiakmi a nachádzajú i nový koníček.

Celoživotné vzdelávanie zároveň zvyšuje i možnosť uplatniť sa na trhu práce. Potenciálni zamestnávatelia sa zaujímajú o to, ako jedinec trávi svoj voľný čas-a trávenie ho učením je veľkým plusom. V súčasnosti máme na výber skutočne veľké množstvo materiálu i rôznych smerov, ktorými sa vo svojom vzdelávaní môžeme vydať. A to by bola škoda nevyužiť.