Co-curiculum (co-curikulárne a extracurikulárne aktivity)

Objavuje sa mnoho pojmov, ktoré majú označiť školské programy viac orientované na študentov. Patrí medzi ne napríklad ‘extra-školské‘, ‘necurikulárne‘, ‘semikulárne‘, ‘paracurikulárne‘, ‘extracurikulárne‘ či ‘co-curikulárne‘. Čo konkrétne sa pod týmito názvami skrýva?

Co-curiculum, co-kurikulárne aktivity

Co-curiculum ako pojem môže byť rôzne rozumený a aplikovaný. Jednak môže byť chápaný prístupom niečo ma baví, tak sa k tomu niečo učím; vychádza teda zo zvedavosti. Ďalšou možnosťou je, že si študent sám alebo s učiteľom spraví vzdelávací program za účelom získania jasne definovanej dovednosti. Samostatným modelom sa chápe možnosť, pri ktorej sa predpokladá úplna samostatnosť a iniciatíva študenta, ktorý si sám vzdelávací program vytvorí a v ktorom učiteľ žiadnym spôsobom do programu nezasahuje.

Co-curiculum odkazuje na také činnosti, ktoré nejakým spôsobom dopĺňajú školské, akademické osnovy a umožňujú študentom rozvíjať určité schopnosti či znalosti, ktoré sú nimi nadobudnuté. Obvykle sa odčleňujú od akademických kurzov, tieto aktivity môžu byť uskutočňované mimo školy (organizované mimo bežnú triedu), po bežných školských hodinách či organizované inými, než školskými organizáciami. Napríklad sa medzi takéto činnosti radia rôzne matematické súťaže, umelecké predstavenia, spoluúčasť na tvorbe školských novín či hudobné predstavenia.

Tieto aktivity môžu byť povinné (hudobná, divadelný krúžok) aj dobrovoľné (školské noviny či členstvo v školskom futbalovom tíme). V oboch prípadoch študentom takéto aktivity viacerými spôsobmi pomáhajú a obohacujú ich. Uvádzané sú napríklad

• vzdelávacia hodnota,
• psychologické hodnoty,
• rozvoj spoločenských hodnôt
• či kultúrna hodnota týchto aktivít.

Co-curikulárne a extracurikulárne aktivity

Všeobecne sa dá povedať, že zatiaľ čo co-curikulárne aktivity sa chápu ako rozšírenie formálneho vzdelávania, extracurikulárne aktivity síce môžu byť organizované či ponúkané školou, ale nie sú nejako špeciálne spojené s akademickým učením.

Napriek tomu je rozdiel medzi týmito pojmami často nejasný a ich používanie je zamieňané, ako sa dá vidieť pri rôznych zdrojoch. Záleží na konkrétnej vzdelávacej inštitúcií, ako si pojmy definuje (zatiaľ čo taká atletika je obvykle považovaná za extracurikulárnu aktivitu a vedecká súťaž co-curikulárnu, na niektorých školách to môže byť presne naopak). Zvažuje sa, či budú študenti za účasť na súťaži hodnotení, alebo či je účasť vyžadovaná zo školy.

Rôzne slovníky na internete definujú pojem extrakurikulárny rôzne:„extrakurikulárne“ aktivity sú považované za predchodcu „co-curikulárnych“ aktivít, inde je pojem definovaný napríklad ako prídavné meno označujúce niečo mimo bežného kurikula (futbal či orchester). Kniha Student Activities in Today’s Schools: Essential Learning for All Youth pojem definuje podobne, za extrakurikulárne považuje aktivity oddelené od kurikula, ktoré sú v podradnejšom vzťahu k bežným osnovám (čiže chápané ako podradnejšia forma učenia). Pokiaľ je aktivita študenta chápaná v primeranej vážnosti a dôležitosti pre komponenty osnov, preferuje sa termín co-curikulárne.

Prečo je to dôležité?

Medzi co-curikulárne činnosti sa radia také, ktoré študent robí s cieľom rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti inak, ako v rámci formálnych osnov a vzdelávacieho systému.

Vďaka takýmto aktivitám sa študenti môžu stať samostatnejšími a zrelšími ľuďmi. Pomáhajú posilniť ich osobnosť a sebavedomie; sú zamerané na rozvíjanie konkrétnych, špecializovaných talentov; posilňujú pocit zodpovednosti. Žiaci sa tiež vďaka podieľaniu na rôznych školských aktivitách cítia viac spojení so školou, čo vedie k spokojnejšiemu životu.