Design vo vzdelávaní: Ako spolu súvisia HCD a LXD?
Dizajnové myslenie je populárnou témou a objavujú sa príručky či kurzy pre vyučujúcich predstavujúce design zameraný na človeka (human centered design — HCD). HCD kladie primárny dôraz na ľudí, v prípade školstva na študentstvo, pre ktorých je vytvárané riešenie, teda vzdelávanie, určené. Často v ňom ale chýba výraznejší akcent na potreby všetkých zainteresovaných strán, napríklad pedagogických pracovníkov a pracovníčok, školy, rodičov vzdelávaných detí a konečne spoločnosti ako takej.
Práca so zainteresovaným stranami sa našťastie objavuje v návodoch dizajnového myslenia pre učiteľstvo ako napríklad Designérské myšlení pro učitele od organizácie IDEO alebo príručke od Stanfordskej d.school. Tie nás zoznamujú najmä s dizajnovým procesom a jeho fázami — empatiou, definíciou výzvy, ideáciou, prototypovaním a testovaním v prípade d.school [1] a objavovaním, interpretáciou, ideáciou, experimentovaním a evolúciou v prípade IDEO. [2]
Obe spomínané príručky bližšie popisuje článok Terezy Procházkovej a téme HCD sa venuje príspevok HDC & HCI vo vzdelávaní.
Všeobecnosť a otvorenosť HCD prístupu možno považovať za výhodu v tom zmysle, že je zrozumiteľný a dá sa aplikovať na množstvo situácii, ale zároveň môže vyvolať falošný dojem, že nadesignovať dobrý vzdelávací program vlastne zvládne ktokoľvek.
Trefne to v zaujímavom rozhovore s Mayou Veselou Kopeckou zhŕňa Braňo Frk: „Jako designér vzdělávání potřebujete mít penzum znalostí a zkušeností o tom, jak se lidé učí. Design Thinking se dá například použít, když se lidé nehlásí na váš kurz a zjistíte, že proces registrace je zbytečně komplikovaný a dá se vymyslet jednodušeji. Ale designování vzdělávání je velmi komplexní disciplína, pro kterou jsou potřebné i kompetence z oblasti vzdělávání. Umím si představit, tedy je to taková polemika, ale třeba když designuji služby, tak úplně nemusím být expert v té oblasti v které službu navrhuji, protože umím pochopit mechaniky, které lidé používají, když chtějí službu využít. Z toho pohledu je to relativně jednodušší. Ale je úplně jiná věc, když máme lidi něco naučit, když máme změnit jejich chování, změnit jejich mindset. To jsou věci, které pracují s mnohem komplexnějšími prvky.“ [3]
Dôležitým východiskovým bodom je teda znalosť didaktiky, čo pôvodný prístup HCD vo vzdelávaní prezentovaný v spomenutých príručkách nejak zvlášť nezdôrazňuje, ani bližšie neponúka — a pre svoje širšie zameranie asi ani nemá ponúkať — súbor konkrétnych vzdelávacích metód, nástrojov či prístupov, ktorými by sa vyučujúci mohli inšpirovať.
Tu do hry vstupuje Learning expierience design (LXD), ktorý sa zameriava na spôsob, akým sú navrhované inštrukcie a vzdelávací obsah, ale aj na samotnú skúsenosť učiacich sa v priebehu vzdelávacieho procesu a to, ako ju vzdelávaní/é vnímajú. LXD zahŕňa okrem didaktickej zložky aj sociokultúrny rozmer (ako spoluprácu, sociálnu aktivitu ai.) a aspekty interakcie učiaceho sa s vzdelávacími aktivitami. [4]
Ako na LXD?
Spôsobov, ako pristúpiť k LXD je neúrekom, môže však byť nápomocné položiť si nasledovné otázky:
1. Kto sú učiaci sa?
Prvým kľúčovým momentom je, podobne ako pri HCD, empatizovanie so študujúcimi. Čím viac informácii máme o nich samotných, ich vedomostiach a kontexte, v ktorom sa pohybujú (či už sa jedná o dlhodobý kontext typu socioekonomický status alebo krátkodobý kontext ako momentálne prežívanie ťažkého životného obdobia), tým máme vyššiu šancu navrhnúť účinné vzdelávanie, ktoré bude vyhovovať ich potrebám.[5]
Sú to študenti „na plný úväzok“ alebo popri škole pracujú či sa starajú o menšie deti? Kedy, kde, ako a v akom kontexte sa učia? Aké nástroje, technológie alebo operačný systém používajú? Z čoho plynie ich motivácia vzdelávať sa?
Odpovede na tieto otázky nám môžu pomôcť špecifikovať cieľovú skupinu, zmapovať si, ktoré informácie o nej už vieme a ktoré potrebuje zistiť prostredníctvom výskumu. Pri zodpovedaní otázok je vždy dobré rozlíšiť, či sú naše odpovede založené na našich domnienkach a môžu podliehať kognitívnym skresleniam alebo vychádzame z dát a podľa toho k nim pristupovať.
2. Aké sú ciele vzdelávania?
Získané informácie od učiacich sa by potom mali byť podkladom buď pre samotné stanovovanie si cieľov, alebo pre výber vhodných metód. Celý vzdelávací program, ale aj každá vzdelávacia aktivita v ňom, majú mať nastavené vzdelávacie ciele, ktoré definujú ich význam a dopad. Vzdelávacie ciele musia byť nejakým spôsobom merateľné alebo inak zhodnotiteľné a nemali by byť príliš všeobecné.
Pri formulácii vzdelávacích cieľov nám môže pomôcť napríklad správne zvolená taxonómia, metóda SMART alebo návod na portále RVP.cz, ktorý sa skladá zo štyroch častí — prvé dve sú požadované, ďalšie dve dobrovoľné v závislosti od aktivity:
1. ADRESÁT — študujúci, ciele majú byť formulované z jeho/jej pohľadu;
2. AKTIVITA — činnosť, ktorú sa žiak alebo žiačka bude snažiť vykonávať, musí byť formulovaná prostredníctvom aktívnych slovies a možno zhodnotiť do akej miery ju študujúci/a naplnil/a;
3. PODMIENKY — podmienky, za ktorých bude činnosť preukázaná, pomáha nám si uvedomiť proces a čo potrebujeme zabezpečiť;
4. STUPEŇ ZVLÁDNUTIA, ktorý očakávame pre splnenie aktivity, akým spôsobom ju budeme hodnotiť tak, aby bolo hodnotenie spravodlivé. [6]
3. Aké metódy využijeme?
Hlboké poznanie cieľových skupín konfrontované s našimi skúsenosťami alebo predstavami o tom, ako efektívne pristupovať k vzdelávaciemu procesu, slúži ako podklad pre výber učebných metód, nástrojov a ich funkcií. V tomto kroku je teda dôležitá znalosť didaktiky, ale aj kompetencie a prehľad vyučujúcich.
Dirksen napríklad zdôrazňuje význam motivácie a zaoberá tým, ako osloviť publikum učiacich sa, ktorí sú motivovaní vonkajšími faktormi. Navrhuje pokúsiť sa nájsť vnútorné motivátory, problematické či bolestivé body študentstva na základe poznania ich situácie, vyhýbať sa rozsiahlej teórii a využívať hypotetické problémy zaujímavé a relevantné pre cieľovú skupinu. [7]
Ďalej v svojej knihe Design for How People Learn prezentuje ako hlavnú zásadu to, že skúsenosti s učením nie sú o obsahu samotnom, ale o tom, ako učiaci sa obsah prežíva. Dosiahnutie úspechu je potom podľa nej založené na schopnosti tvorcu alebo tvorkyne navrhnúť pútavé a funkčné inštrukcie. [7]
Nech už si ale vyberiete akékoľvek metódy, je dobré pristupovať k tomuto kroku vedome a preväzovať ich s nastavenými cieľmi, aktivitami, ktoré pre študujúcich vyvárate, i medzi sebou navzájom. Dbajte aj na to, aby boli vzdelávacie aktivity inkluzívne a prístupné všetkým.
Pri koncipovaní (nielen) e-learningového kurzu vám môže s celým procesom pomôcť napr. FAO manuál.
Ako spolu súvisia HCD a LXD?
Design zameraný na človeka sa sústreďuje na hľadanie riešenia na základe reflexie potrieb cieľových skupín a poskytuje širší rámec pre Learning expierience design. Ten sa zameriava na celkovú cestu vzdelávacím procesom, na skúsenosť učiacich sa a jej prežívanie v priebehu vzdelávania. Študujúci sú kľúčovými aktérmi, ale taktiež sa kladie dôraz aj na vyučujúcich a ich schopnosť túto skúsenosť (spolu)utvárať prostredníctvom poznania svojho publika, využívania výhodných výukových metód a poskytovania jasných a funkčných inštrukcií.
Bez ohľadu na to, či sa jedná o HCD alebo LXD, by mal celý dizajnový proces vo vzdelávaní fungovať agilne a iteratívne. Zásadné je vnímať chyby ako súčasť procesu a poučiť sa z nich, skúmať a vyhodnocovať navrhované vzdelávacie aktivity. Na základe testovania potom zmeniť aspekty, ktoré nefungovali, prehlbovať a vylepšovať funkcie, ktoré boli naopak úspešné a neustále výslednú vzdelávaciu službu vyvíjať.
[1] Stanford d.school. An Introduction to Design Thinking PROCESS GUIDE. Dostupné z: https://web.stanford.edu/~mshanks/MichaelShanks/files/509554.pdf
[2] IDEO. Designérské myšlené pro učitele. 2012. Dostupné z: https://designthinkingforeducators.com/Designerske-mysleni-pro-ucitele-nahled.pdf
[3] KOPECKÁ VESELÁ, Maya. Cílem learning experience designu není navrhovat kurzy. Medium [online]. 2023. [citované 07. 03. 2023]. Dostupné z: https://medium.com/design-kisk/c%C3%ADlem-learning-experience-designu-nen%C3%AD-navrhovat-kurzy-77eb286d2d1d
[4] SCHMIDT, Matthew. Understanding the complexity of Learning Experience Design. Medium [online]. 2021. [citované 07. 03. 2023]. Dostupné z: https://medium.com/ux-of-edtech/understanding-the-complexity-of-learning-experience-design-a5010086c6ee
[5] BOWEN, Keith, FORSSELL, Karin S., ROSIER, Soren. Theories of change in learning experience (LX) design. In: Learner and User Experience Research: An Introduction for the Field of Learning Design & Technology. 2020. ISBN 979–8409172206
[6] Výukové cíle. Wiki RVP [online]. 11.05.2011. [citované 07. 03. 2023]. Dostupné z: https://wiki.rvp.cz/Knihovna/1.Pedagogick%C3%BD_lexikon/V/V%C3%BDukov%C3%A9_c%25C3%25ADle
[7] DIRKSEN, Julie. Design for How People Learn. 2012. Berkeley, CA: New Riders. ISBN 9780321768438
