Digitálna inklúzia v súvislosti s informačnou chudobou

V mnohých častiach sveta je „digital inclusion“[1] hlavnou prekážkou pri začleňovaní. Jednotlivci, ktorí nemajú prístup k internetu alebo digitálnym zariadeniam, sú v značnej nevýhode, hlavne pokiaľ ide o prístup k životne dôležitým informáciám. Patria sem informácie týkajúce sa napríklad vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnania.

Digitálna inklúzia alebo digitálne vylúčenie, je proces, ktorý zabezpečuje, aby čím väčšia časť komunity mala prístup k potrebným digitálnym technológiám a zdrojom, ktoré potrebujú pre plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti. Preto je tento pojem priamo napojený na informačnú chudobu, keďže digitálna inklúzia môže ešte viac prehĺbiť existujúce nerovnosti a obmedziť príležitosti na rast a rozvoj.

Dôsledky digitálneho vylúčenia môžu byť vážne, najmä pre znevýhodnené komunity. Nedávny príklad môžu byť študenti bez prístupu k internetu a digitálnym zariadeniam počas pandémie. Výsledkom môže byť neschopnosť držať krok s online vzdelávaním počas akýchkoľvek nepredvídateľných situáciách. Rovnako sú ohrození ľudia, ktorí si pri hľadaní práce nemôžu prehliadnuť pracovné ponuky zverejnené prostredníctvom internetu, čo môže viesť k problému si vôbec nájsť zamestnanie.

Rada by som uviedla konkrétne prípady, kedy prístup k technológiám priamo ovplyvňovalo výsledky detí a dospelých pri vzdelávaní.

Štúdia vykonaná v odľahlých oblastiach v Kene zistila, že poskytovanie prístupu k digitálnym technológiám, ako sú tablety a elektronické čítačky, zlepšilo akademické výsledky študentov v čítaní a matematike. Štúdia zistila, že študenti, ktorí mali prístup k týmto technológiám, mali vyššie skóre v testoch ako tí, ktorí ich nemali, čo naznačuje, že prístup k digitálnym technológiám môže mať pozitívny vplyv na výsledky vzdelávania.[2]

Ďalšia štúdia vykonaná vo Peru zistila, že poskytovanie prístupu k mobilnému vzdelávaciemu programu, ktorý zahŕňal vzdelávací obsah a interaktívne aktivity poskytované prostredníctvom mobilných zariadení, zlepšilo jazykové zručnosti študentov a kognitívny rozvoj. Štúdia zistila, že študenti, ktorí sa zúčastnili mobilného vzdelávacieho programu, mali vyššie skóre v testoch ako tí, ktorí tak neurobili, čo naznačuje, že prístup k digitálnym technológiám a vzdelávacím zdrojom môže zlepšiť výsledky vzdelávania.[3]

Celkovo tieto štúdie demonštrujú rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu digitálne technológie zohrávať pri podpore vzdelávania a zlepšovaní výsledkov vzdelávania.

Štúdia vykonaná v Brazílii zistila, že prístup k digitálnym technológiám, ako sú počítače a internet, bol pozitívne spojený s výsledkami zamestnania vrátane príjmov a stability zamestnania. Štúdia zistila, že jednotlivci, ktorí mali prístup k digitálnym technológiám, mali väčšiu pravdepodobnosť stabilného zamestnania a vyššieho príjmu ako tí, ktorí ho nemali, čo naznačuje, že prístup k digitálnym technológiám môže zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní ekonomických príležitostí.[4]

Riešením informačnej chudoby a zabezpečením prístupu všetkých jednotlivcov k digitálnym technológiám a internetu môžu tvorcovia organizácií pomôcť podporiť hospodársky rast a zlepšiť živobytie.

[1] Digitálna inklúzia

[2] WARSCHAUER, Mark, Shelia R. COTTEN a Morgan G. AMES. One Laptop per Child Birmingham: Case Study of a Radical Experiment. International Journal of Learning and Media [online]. 2011, 3(2), 61–76 [cit. 2023–04–26]. ISSN 19436068. Dostupné z: doi:10.1162/ijlm_a_00069

[3] MCEWAN, Patrick J. Improving Learning in Primary Schools of Developing Countries. Review of Educational Research [online]. 2015, 85(3), 353–394 [cit. 2023–04–26]. ISSN 0034–6543. Dostupné z: doi:10.3102/0034654314553127

[4] Are Brazilian workers equipped to succeed in a digital world? [online]. Portugal, 2017 [cit. 2023–04–26]. Dostupné z: https://blogs.worldbank.org/latinamerica/are-brazilian-workers-equipped-succeed-digital-world