Digitálna sociológia: perspektíva, význam, vzdelávanie a budúcnosť
V tomto príspevku si predstavíme podoblasť sociológie, ktorá sa primárne venuje vplyvu digitálnych technológií na spoločnosť. Následne sa pozrieme na témy, ktorým sa venuje výskum v tejto oblasti a aké metódy využíva. V tretej časti popíšeme rozdiel medzi digitálnou sociológiou a jej veľmi blízkou sociologickou podoblasťou s názvom sociológia internetu. V ďalšej časti sa pozrieme na problémy, ktorým sa digitálna sociológia venuje v kontexte vzdelávania a na záver si predstavíme výzvy a príležitosti, ktoré tento mladý odbor čakajú v budúcnosti.
Čo je a čím sa zaoberá digitálna sociológia?
Podoblasť sociológie nazývaná ako „digitálna sociológia“ sa úzko viaže s myšlienkou digitálneho veku, či digitálnej spoločnosti. Jedná sa o veľmi mladú oblasť, o ktorej sa začína intenzívnejšie diskutovať až okolo roku 2012. To však neznamená, že sa sociológovia do roku 2012 digitálnym technológiám nevenovali. Výskumy zamerané na štúdium technológií využívaných na pracovisku prebiehali už od začiatku 80. rokov. Zásadný zlom v sociologickom výskume nastal s nástupom internetu a následne s masívnym rozšírením mobilných digitálnych technológií do každodenného života občanov vyspelých krajín.[1]
Jednou z najvýznamnejších autoriek venujúcich sa oblasti digitálnej sociológie je austrálska sociologička Deborah Lupton. Je autorkou niekoľkých článkov venovaných digitálnej sociológií, v ktorých definuje digitálnu sociológiu ako dôležitú podoblasť sociológie. V roku 2014 vydala knihu s názvom Digital Sociology, [2] v ktorej sa tejto problematike venuje podrobne. Lupton v knihe definuje digitálnu sociológiu takto:
„Poddisciplína digitálnej sociológie poskytuje prostriedky, pomocou ktorých možno skúmať, analyzovať a porozumieť dopadu, vývoju a využívaniu týchto [digitálnych] technológií a ich začleneniu do sociálnych svetov, sociálnych inštitúcií a konceptov individualizmu a včlenenia.“ [3]
Ďalej dodáva, že digitálna sociológia neskúma len to ako ľudia využívajú digitálne technológie a dáta z takýchto činností, ale skúma aj prácu samotných sociológov s digitálnymi technológiami. K smerovaniu digitálnej sociológie prispievajú presahy do výskumu digitálnych médií, znalostnej ekonomiky, politických a mocenských vplyvov v digitálnom prostredí a ďalších oblastí.
Prečo už klasická sociológia nestačí? A prečo potrebujeme definovať novú oblasť výskumu? Na túto otázku odpovedala sociologička a odborníčka na digitálnu komunikáciu Jessie Daniels. Podľa nej nástup internetu a rozšírenie mobilných digitálnych technológií mení vzorce ľudského správania pri komunikácii. Úlohou sociológov je mapovať tieto zmeny a hľadať ich príčiny a dopady.[4] Marres taktiež digitálnu sociológiu chápe ako dôležitú výskumnú oblasť, ktorá dokáže reflektovať súčasnú spoločnosť, kde sa stiera rozdiel medzi digitálnymi technológiami a „bežným“ životom. Technológie sa stali súčasťou každodenného života a všetkých jeho oblastí od budovania demokracie a politických názorov po definovanie seba samého.[5]
Noortje Marres ďalej upozorňuje na to, že digitálna sociológia má interdisciplinárny charakter. Digitálna sociológia čerpá znalostne aj metodologicky z rôznych vedných disciplín. „Veľa zaujímavých prác v digitálnom sociálnom výskume dnes jasne a zreteľne čerpá z množstva zručností a kompetencií, vrátane sociálnej teórie, vizualizácie dát, etnografickej terénnej práce, dizajnu, programovacích a sociálnych metód, atď.“[6]
Výskum v digitálnej sociológii
Digitálna sociológia sa výrazne podieľa na odhaľovaní fungovania digitálnej spoločnosti a nabáda k diskusii o dôležitosti výskumu v tejto oblasti. Jej hlavný prínos spočíva v kombinácii kvantitatívneho a kvalitatívneho prístupu k skúmaniu. Namiesto záverov na základe počtu klikov, zdieľaní či likeov viac prihliada k týmto digitálnym prejavom ako k evidencii ľudského správania. Ďalšou oblasťou, na ktorú sa výskum v digitálnej sociológii orientuje je meniaca sa povaha výskumu samotného. V súčasnosti vďaka chytrému telefónu, sociálnym sieťam alebo napríklad chytrým hodinkám vzniká podstatne väčšie množstvo dát vypovedajúcich o sociálnom živote. V neposlednom rade je na mieste aj otázka toho, aké sociálne hodnoty nesú jednotlivé technológie a ako tým ovplyvňujú spoločnosť.[7]
Lupon identifikovala štyri základné oblasti výskumu, ktorým sa digitálna sociológia venuje:[8]
- Profesná digitálna prax
Táto oblasť výskumu sa vzťahuje k samotnému odboru sociológie. Výskum sa zameriava najmä na využívanie sociálnych médií sociológmi pre publikovanie a popularizáciu svojich zistení a záverov smerom k širokej verejnosti. Do tejto oblasti spadá aj výskum toho, ako angažovanosť v rámci sociálnych médií prispieva k vzájomnej komunikácii vedeckých výsledkov medzi odborníkmi a vytváraniu siete nových kontaktov.
2. Sociologické analýzy využívania digitálnych médií
V tejto oblasti je výskum orientovaný na pochopenie interakcií používateľov s digitálnymi médiami. Trendom je využívanie kvalitatívnych metód skúmania ako sú etnografia alebo pološtruktúrované rozhovory. Kritický prístup v tejto oblasti sa zameriava na to, ako je používanie digitálnych médií ovplyvnené “vytváraním alebo reprodukciou sociálnych inštitúcií (napríklad hospodárstva, masmédií, rodiny a vzdelávacieho systému) a sociálnych štruktúr (vek, pohlavie, sociálna trieda, rasa / etnika).“[9] Témami, ktoré môžu byť v tejto súvislosti riešené sú napr. výskum nedostatočného prístupu k digitálnym technológiám osobám so sociálnym, kultúrnym, ekonomickým alebo zdravotným znevýhodnením; výskum odlišného zaobchádzania s technológiami v rôznych sociálnych skupinách; alebo vplyvu digitálnych technológií na prehĺbenie alebo zmiernenie sociálneho znevýhodnenia.
3. Analýza digitálnych dát
Jedná sa o analýzu digitálnych stôp, ktoré za sebou užívatelia digitálnych technológií a sociálnych médií úmyselne či neúmyselne zanechávajú. Do tejto oblasti spadá aj výskum fungovania algoritmov na internete a ich vplyvu na sociálne správanie užívateľov. K výskumu digitálnych dát je možné pristupovať kvantitatívne i kvalitatívne. Medzi témy riešené v tejto oblasti parí napr. analýza sociálnych sietí; meranie vplyvu jednotlivcov, tém a nimi vyjadrených emócií na rôzne sociálne alebo demografické skupiny; alebo spotrebiteľské správanie užívateľov. „Na analýzu sa môžu použiť dáta z Facebookových a Twitterových príspevkov, otázky z vyhľadávačov, textové správy, YouTube videá, blogy, online obrázky, zvukové údaje a dokonca aj dáta z GPS.“[10]
4. Kritická digitálna sociológia
Kritický prístup v digitálnej sociológii pracuje s uvedomením si skutočnej povahy zberaných dát. Tieto dáta totiž nie sú objektívne dané, ale sociálne konštruované. Za každou aplikáciou, sociálnou sieťou či algoritmom totiž vždy stojí človek, programátor. Ďalšou významnou témou je výskum využívania digitálnych médií sociológmi a ďalšími vedcami. V tomto prístupe sa riešia napr. tieto otázky: Ako digitálne nástroje, ktoré vedci využívajú pri svojom výskume ovplyvňujú samotný výskum? alebo Ako akademických pracovníkov ovplyvnia možnosti jednoduchého online prístupu k znalostiam pre širokú verejnosť?
Okrem problémov zaradených do štyroch skupín, ktoré sme predstavili pred chvíľou sa digitálna sociológia zaoberá aj mnohými ďalšími problémami spojenými s digitálnymi technológiami. Príkladom môže byť skúmanie roly sociálnych médií pri vytváraní vzťahov, etiketa používania smarphonov pri stretnutí s inými ľuďmi, budovanie vlastnej identity prostredníctvom sociálnych médií, vytváranie digitálnych komunít a ich vplyv na rôzne životné situácie ich členov.[11]
Vzťah sociológie internetu a digitálnej sociológie
Sociológia internetu sa začala rozvíjať koncom 90. rokov minulého storočia a podnetom jej vzniku bolo rýchle šírenie internetového pripojenia vo vyspelých krajinách vtedajšieho sveta. Sociológov z tejto oblasti skúmania zaujímalo, aký dopad majú nové formy komunikácie ako mail, diskusné fóra a prvé chatovacie služby na spoločnosť. Okrem zmien v štýle sociálnej komunikácie sa sociológovia snažili odhaliť, či a ako internet ovplyvňuje životy jednotlivcov, kultúrne vzorce správania, spoločenské trendy ale aj na štruktúry ako sú ekonomika či politika. Témou, ktorej sa sociológia internetu vo výskume venovala bolo napr. spájanie sa marginalizovaných jedincov v spoločnosti do online komunít a akú úlohu tieto komunity zastávajú v živote jednotlivca. Sociológia internetu využívala metódy ako analýzu sietí, virtuálnu etnografiu alebo obsahovú analýzu.
Digitálna sociológia nadväzuje na sociológiu internetu a vyvinula sa ako reakcia na všadeprítomnosť digitálnych komunikačných technológií a ich dopadu na všetky sféry každodenného života a celú modernú spoločnosť. Zatiaľ čo sociológia internetu sa venovala najmä používateľom, ktorí sedeli pred stolovým počítačom a vďaka pripojeniu k internetu sa zapájali do rôznych foriem online komunít, digitálna sociológia reaguje na zmeny v spôsobe pripojenia, ako aj zmeny vo využívaných komunikačných technológiách a ich dopadoch na vzťahy a spoločnosť. Digitálna sociológia má teda širšiu oblasť záujmu ako sociológia internetu a k napĺňaniu jej cieľov musí taktiež využívať nové metódy skúmania.[12]
Digitálna sociológia a vzdelávanie
Digitálna sociológia sa vo výskume v súvislosti so vzdelávaním zameriava skôr na kritický prístup k využívaniu digitálnych technológií vo vzdelávacom prostredí. Skúma možné dopady digitálnych technológií jednak na účastníkov procesu vzdelávania, ale aj na samotný vzdelávací systém.
Podľa Selwyn a ďalších[13] by mal výskum digitálnej sociológie v oblasti vzdelávania prebiehať nad rámec samotnej pedagogiky. Na základe kritickej vetvy digitálnej sociológie (ako sme ju opísali vyššie) je príhodné skúmať témy ako dominantnosť a kontrola v kontexte zavedených technológií a v ich dôsledku odcudzenie, vykorisťovanie a privatizácia alebo otázky úlohy digitálneho obsahu ako komodity či konkurenčnej výhody školského zariadenia. Digitálna sociológia by podľa nich mala búrať predstavu ideálneho fungovania a poukazovať na problematické témy moci, nespravodlivosti a nerovnosti. Tento prístup predpokladá, že využívanie technológií na školách nie je neutrálne, ale má určitý politický charakter. Autori predpokladajú, že technológie na školách „sú nositeľmi predpokladov a predstáv o budúcnosti spoločnosti; že ich dizajn, propagácia a používanie sú všetko stránky, v ktorých prebieha boj o moc.“[14]
Ďalšou úlohou digitálnej sociológie v školskom prostredí je výskum užívateľských skúseností v súvislosti s technológiami, každodenných praktík a vnímania študentov, učiteľov, administratívnych pracovníkov i rodičov. S touto oblasťou úzko súvisí problematika sociálnych štruktúr a kontextu využívania technológií v školách. Digitálny sociológovia by sa mali snažiť pochopiť, prečo daná osoba pristupuje k technológii určitým spôsobom, čo jej činnosť alebo postoj podmieňuje a ako sa tieto prejavy líšia v závislosti od sociálnej triedy, rasy, etnicity, pohlavia atď.
Digitálna sociológia môže pomôcť pochopiť aj ďalšiu rovinu digitálnych technológií na školách a to, akým spôsobom ovplyvňujú každodennú rutinu. So zavádzaním digitálnych technológií do vzdelávania sa verejné školstvo stalo centrom záujmu komerčných firiem poskytujúcich vzdelávací softvér alebo platformy pre online komunikáciu. Je v záujme týchto firiem podporovať reformy školstva smerom k čoraz väčšej závislosti na ich produktoch. Digitálne technológie výrazne zasahujú aj do riadenia a správy škôl. Čoraz viac sa presadzuje riadenie škôl a vytváranie osnov na základe analýzy dát, ktoré škola produkuje. Cieľom je zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti vzdelávania a umožnenie prezentovania dosiahnutých výsledkov. Takéto snahy môžu viesť k automatizácií alebo prílišnému zameraniu na efektivitu vzdelávacieho procesu na úkor individuálnych potrieb študentov i učiteľov.
Už o dva roky skôr Selwyn[15] vo svojej práci zameranej na digitálne dáta v kontexte vzdelávania vyjadril potrebu kritického prístupu k týmto dátam. Vymedzil hlavné oblasti, ktorými by sa mal sociologický výskum v tomto kontexte venovať:
- Reprodukcia nerovností a sociálnych vzťahov — panuje obava z prenášania sociálnych nerovností do digitálneho sveta a potenciálna tvorba nových nerovností zapríčinených digitálnymi technológiami.
- Zintenzívnenie manažmentu v rámci vzdelávania — predstavuje obavy z väčších snáh o presadenie moci, kontroly a apelu na výkonnosť zo strany manažmentu založeného na dátach zo vzdelávania.
- Dataveillance — pracuje s úlohou digitálnych technológií ako nástroja dozoru vo vzdelávacích inštitúciách. Spadá sem zbieranie dát prostredníctvom kamerového systému, využívanie RFID čipov alebo sledovanie aktivity na internete v školskej sieti. Hlavná obava spočíva v potenciálnej možnosti zneužitia týchto dát, respektíve ich použitia v neprospech sledovanej osoby.
- Redukčná povaha toho, čo je chápané ako vzdelávanie — podstatným problémom, ktorý vyvstáva pri vzdelávaní založenom na dátach je, že vychádza z predpokladu, ktorý chápe sociálne entity ako prvky reprezentovateľné jednotlivými merateľnými hodnotami. V dôsledku toho je spätne ťažké len na základe nazbieraných dát poskladať celý obraz každého jednotlivca.
V ďalšej časti článku autor odporúča niekoľko otázok, ktoré by mali sociológovia pri výskume zvážiť:
„Aké dáta existujú vo vzdelávacích kontextoch?“, „Aké sú „primárne“ využitia týchto dát?“, „Aké (ak vôbec nejaké) sú „sekundárne“ využitia týchto dát?“, „Aké sú dopady takéhoto využitia dát?“, „Aké organizačné kultúry sa vytvorili pri používaní dát vo vzdelávacích prostrediach a s akými výsledkami?“ a „ Ako môžu byť dáta efektívnejšie a spravodlivejšie usporiadané vo vzdelávacích kontextoch?“[16]
Budúcnosť digitálnej sociológie
Digitálna sociológia ako mladý odbor a zároveň odbor zaoberajúci sa aktuálnym stavom súčasnej spoločnosti má veľký potenciál sa aj naďalej rozvíjať. Sociológovia by mali hľadať nové výskumné metódy a tvoriť teórie, ktoré budú verne odzrkadľovať stav súčasnej digitálnej spoločnosti. Redshaw pripomína, že digitálna sociológia musí byť schopná popísať zložitý a rýchlo sa vyvíjajúci spoločenský fenomén. Taktiež zdôrazňuje úlohu digitálnej sociológie skúmať a informovať o politických vplyvoch a zároveň vplyvoch na politiku prostredníctvom digitálnych médií. Nakoniec vyzýva k tomu aby kritický výskum v digitálnej sociológii zdôrazňoval požiadavku na demokratizáciu digitálnych technológií.[17]
Interdisciplinárna povaha digitálnej sociológie umožňuje čerpať inšpiráciu a spolupracovať s rôznymi vednými odbormi od genderových štúdií cez urbanizmus po ekonomické štúdiá. Dôležitým predpokladom budovania digitálnej sociológie je zakladať jej činnosť na komunite praxe skôr než na rigoróznych predpokladoch. Významnou úlohou digitálnej sociológie je poukazovať na vplyv algoritmicky riadenej sociálnej infraštruktúry na rôzne spoločensky významné témy. Jednou z najväčších výziev, ktoré digitálnu sociológiu v budúcnosti čaká je „posunúť sa ďalej od jednoduchého rozlišovania medzi „online“ a „offline“ a porozumieť nesmierne prepleteným vzťahom medzi technológiou, médiami, osobami a dátami.“[18]
Zdroje
[1] MARRES, Noortje. “Digital Sociology: The Reinvention of Social Research”. Noortje Marres on how digital technology contributes to sociology. In: SociologyLens.net [online]. 23.8.2017 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: https://www.sociologylens.net/article-types/opinion/digital-sociology-reinvention-social-research-noortje-marres-digital-technology-contributes-sociology/18108
[2] LUPTON, Deborah. Digital sociology [online]. New Yourk: Routledge, 2015. [cit. 2020–05–30]. ISBN 978–1–315–77688–0
[3] Tamtiež.
(The sub- discipline of digital sociology provides a means by which the impact, development and use of these technologies and their incorporation into social worlds, social institutions and concepts of selfhood and embodiment may be investigated, analysed and understood.)
[4] DANIELS, Jessie and Heidi KNOBLAUCH. Pioneering Digital Sociology. Contexts [online]. 2014, 13(4), 6–8 [cit. 2020–05–30]. DOI: 10.1177/1536504214558208. ISSN 1536–5042. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/1536504214558208
[5] MARRES, Noortje. “Digital Sociology: The Reinvention of Social Research”. Noortje Marres on how digital technology contributes to sociology. In: SociologyLens.net [online]. 23.8.2017 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: https://www.sociologylens.net/article-types/opinion/digital-sociology-reinvention-social-research-noortje-marres-digital-technology-contributes-sociology/18108
[6] MARRES, Noorje. What is Digital Sociology? In: CSISPonline.net [online]. 21.1.2013 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: http://www.csisponline.net/2013/01/21/what-is-digital-sociology/
(A lot of the interesting work in digital social research today clearly and noticeably draws on a variety of skills and competences, including social theory, data visualisation, ethnographic fieldwork, design, programming and social methods, and so on.)
[7] MARRES, Noortje. “Digital Sociology: The Reinvention of Social Research”. Noortje Marres on how digital technology contributes to sociology. In: SociologyLens.net [online]. 23.8.2017 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: https://www.sociologylens.net/article-types/opinion/digital-sociology-reinvention-social-research-noortje-marres-digital-technology-contributes-sociology/18108
[8] LUPTON, Deborah. Introducing digital sociology [obline]. Sydney: University of Sydney, 2013 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/248381396_Introducing_digital_sociology
[9] Tamtiež.
(creation or reproduction of social institutions (for example, the economy, the mass media, the family and the education system) and social structures (age, gender, social class, race/ethnicity))
[10] Tamtiež.
(Data from Facebook and Twitter posts, search engine enquiries, text messages, YouTube videos, blogs, online images, audio data and even GPS data may be used for analysis.)
[11] COLE, Nicki Lisa. The Sociology of the Internet and Digital Sociology. In: ThoughtCo.com [online]. 13.8.2019 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: https://www.thoughtco.com/sociology-of-the-internet-4001182
[12] Tamtiež.
[13] SELWYN, N., S. NEMORIN, S. BULFIN and N. JOHNSON. Toward a digital sociology of school. In: DANIELS, J., K. GREGORY and T. McMILLAN COTTOM. Digital sociologies [online]. Bristol: Policy Press, 2016, 143–158 [cit. 2020–05–30]. ISBN: 978–1–44–732900–8. Dostupné z: http://eprints.lse.ac.uk/83457/1/Nemorin_Toward%20digital%20sociology_2017.pdf
[14] Tamtiež.
(that they are carriers for assumptions and ideas about the future of society; that their design, promotion and use are all sites in which struggles over power are conducted.)
[15] SELWYN, Neil. Data entry: towards the critical study of digital data and education. Learning, Media and Technology [online]. 2014, 40(1), 64–82 [cit. 2020–05–30]. DOI: 10.1080/17439884.2014.921628. ISSN 1743–9884. Dostupné z: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/17439884.2014.921628
[16] Tamtiež.
(What data exist in educational contexts?, What are the ‘primary’ uses of these data?, What — if any — are the ‘secondary’ uses of these data?, What are the consequences of these uses of data?, What organisational cultures have formed around the use of data within educational settings, and with what outcomes?, How might data work be more efficiently and equitably arranged in educational contexts?)
[17] REDSHAW, Tom. What Is Digital Society? Reflections on the Aims and Purpose of Digital Sociology. Sociology [online]. 2020, 54(2), 425–431 [cit. 2020–05–30]. DOI: 10.1177/0038038519880114. ISSN 0038–0385. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/0038038519880114
[18] ORTON-JOHNSON, Kate, Nick PRIOR and Karen GREGORY. Sociological Imagination: Digital Sociology and the Future of the Discipline. In: TheSociologicalReview.com [online]. 29.3.2019 [cit. 2020–05–30]. Dostupné z: https://www.thesociologicalreview.com/sociological-imagination-digital-sociology-and-the-future-of-the-discipline/
(moving far beyond easy distinctions between “online” and “offline” and to understanding the deeply entangled relationships between technology, media, bodies, and data.)
