Digitálna závislosť: Problémové chovanie alebo choroba?

Natália Bebjaková
EDTECH KISK
Published in
3 min readMay 19, 2021

--

Asi každý z nás zažil vo svojom živote stereotypný okamih, kedy leží v ranných hodinách s telefónom v ruke na posteli, tvár má osvietenú modrým svetlom a pýta sa sám seba: ,,Ako to, že je tak neskoro?!”. Obzvlášť od staršej generácie sú potom počuť vety ako: ,,Ten závislák bez mobilu neurobí ani krok!”.

Takéto chovanie, teda uprednostňovanie jediného podnetu na úkor predtým dôležitejších podnetov (napr. spánku) je označované ako závislosť. [1] Tento pojem je však stále spojovaný predovšetkým s návykovými látkami. Aký je teda rozdiel medzi ich užívaním a každodenným nadužívaním napr. sociálnych sietí a malo by sa začať pozerať na tieto dve veci rovnakou optikou?

Názory na túto problematiku sú samozrejme rôzne. Výnimkou z pravidla je tzv. herná porucha, ktorá je v najnovšom diagnostickom manuále oficiálne považovaná za závislosť. [2] Iné oblasti vedúce k digitálnej závislosti ako napr. nadužívanie online pornografie alebo sociálnych sietí túto nálepku zatiaľ nedostali.

Závislosť na technológiách je prirovnávaná k chovaniu podobnému ohryzovaniu nehtov. Jedná sa o kompulzívnu činnosť s psychickými dôsledkami, ktorá je seba-poškodzujúca, dokonca sprevádzaná abstinenčnými príznakmi a predsa je nepredstaviteľné zavedenie diagnózy ,,Syndróm závislosti na ohryzovaní nehtov”. Neexistuje teda ultimátne kritérium, podľa ktorého by bolo možné uvažovať o diagnóze digitálnej závisloti. [3]

Kto za to môže?

Zodpovednosť za nekontrolovateľné používanie digitálnych platforiem, najmä sociálnych sietí, nesú nepochybne aj ich tvorcovia. Viac vzhliadnutí a viac klikov znamená aj viac peňazí. Ľudská pozornosť je tovar, o ktorý sa zápasí.

Veľké technické spoločnosti zamestnávajú špičkových dizajnérov, ktorí sú schopní aplikovať poznatky z psychológie a vytvoriť tak prostredie, v ktorom človek ľahko stratí pojem o čase.

Medzi známe taktiky spôsobujúce nadužívanie digitálnych platforiem patria:

  • Upozornenia — užívateľ môže cítiť úzkosť, ak si hneď upozornenie neprečíta
  • Nekonečný obsah a automatické prehrávanie
  • Princíp nedostatkového tovaru — ak je niečoho nedostatok, v očiach ľudí to získa väčšiu hodnotu
  • Jednou nohou vo dverách — prostredie naláka užívateľa na vykonanie prvej jednoduchej interakcie, ktorá vedie k reťazcu ďalších
  • Taktika skrývania mlieka — užívateľ príde na platformu s jasným cieľom, ku ktorému sa ale musí dostať cez iné neplánované interakcie [4]

Je samozrejmosťou, že cieľom spoločností je zarobiť peniaze a vytvoriť čo najlákavejší produkt. Neexistuje však žiadna regulácia toho, ako ďaleko môžu pomocou psychologických manipulácií za týmto účelom zájsť.

Digitálna závislosť je nepochybne veľkou vynorujúcou sa témou a etickou otázkou. Aj keď nejde o diagnózu, prestavuje celospoločenský problém. Existujú našťastie metódy, pomocou ktorých sa dá závislostným prejavom vyhnúť, prípadne ich úplne eliminovať pomocou ultimátneho lieku, ktorým je tlačítko vypnúť.

Literatúra:

[1] World Health Organization. (1992). The ICD-10 classification of mental and behavioural disorders: clinical descriptions and diagnostic guidelines. World Health Organization

[2] Jo, Y. S., Bhang, S. Y., Choi, J. S., Lee, H. K., Lee, S. Y., & Kweon, Y. S. (2019). Clinical characteristics of diagnosis for internet gaming disorder: comparison of DSM-5 IGD and ICD-11 GD diagnosis. Journal of clinical medicine, 8(7), 945

[3] Panova, T., & Carbonell, X. (2018). Is smartphone addiction really an addiction? Journal of Behavioral Addictions, 7(2), 252–259. doi:10.1556/2006.7.2018.49

[4] Joyce, A. (október 2018). The Vortex: Why Users Feel Trapped in Their Devices. Nielsen Norman Group. Dostupné z: https://www.nngroup.com/articles/device-vortex/

--

--