Digitálni domorodci, digitálni prisťahovalci

V dnešnom svete je internet každodennou súčasťou ľudstva. Digitálny domorodci sú prvou generáciou, ktorá je prostredníctvom sociálnych sietí v dennodennom online kontakte so svojimi rovesníkmi. Pre označenie súčasných mladých ľudí sa často používajú pojmy Net Generation, Digital Generation, Net-Gen, iGeneration či Millenials. Generáciu mladých, ktorí sa už narodili do prostredia nových médií, a ktorí tieto médiá používajú na každodennej báze, sa nazývajú digitálny domorodci (digital natives). Ako digitálni domorodci žijú vo svete, kde za niekoľko sekúnd môžu vyvolať akúkoľvek skutočnosť, ktorú chcú. Môžu mať okamžitý prístup k najnovším skladbám, filmom a fotografiám s malým úsilím. Majú schopnosť komunikovať s priateľmi po celom svete v priebehu niekoľkých sekúnd tak, že píšu a rozprávajú. Môžu získať pomoc pri príprave domácich úloh od priateľov a odborníkov bez toho, aby dokonca odchádzali z domu. Môžu ľahko vytvárať impozantné médiá, ako sú hudba, filmy a obrázky, a zverejňovať ich, aby si ich mohli zdieľať a komentovať.

Tí, ktorí sa nenarodili do digitálneho sveta, ale v určitej fáze svojho života si technológie osvojili, sa nazývajú digitálny prisťahovalci (digital immigrants). Digitálny prisťahovalci môžu mať problémy s nadobudnutím technologických zručností. Musia sa digitálnemu svetu učiť, niektorí viac a intenzívnejšie a iní sú v tomto svete flexibilnejší. Učia sa novým jazykom, zvykom, spoznávať nové prostredie. Potreba neustáleho osvojovania si práce s novými, progresívne rozvíjajúcimi sa technológiami je u digitálnych prisťahovalcov problémom hlavne v pracovnej sfére. To je však len jedna dimenzia problému. Táto prerastá do psychologickej roviny — do problému technostresu. Technostres sa spája s ľudským faktorom, je teda problém zaostávania digitálnych prisťahovalcov, ktorý sa považuje za prejav úzkosti a strachu z nových prístrojov predovšetkým ICT.[1] Nie je prekvapením, že rodičia sa obávajú o svoje deti, ktoré trpia takými príznakmi. Informačné preťaženie sa môže zdať hrozivé. V prieskume niektorí študenti popísali, že zažívajú pocity ako zmätok a frustráciu, keď sú preťažení. Iní uviedli, že sú šialení, nahnevaní, zúriví. Naozaj, psychologické účinky, ako je stres, úzkosť, depresia, nízka motivácia a niekedy aj panika.[2]

Digital immigrants sa všetky nové veci, predovšetkým technologické musia učiť nanovo, trvá im to dlhšie a vykonávajú prácu intenzívnejšie a dôsledne. Rozdiel medzi digitálnymi domorodcami a digitálnymi prisťahovalcami je hlavne ten, že domorodci vyhľadávajú informácie rýchlejšie, vedia sa orientovať na internete, veľmi často realizujú paralelné informačné činnosti — multitasking, dávajú prednosť práci s grafikou pred prácou s textom, uprednostňujú prácu vo virtuálnom svete, preferujú komunikáciu prostredníctvom chatu, sociálnych médií pred osobnou komunikáciou, uprednostňujú okamžité uspokojenie a odmeny, pracujú prerušovane 7 dní v týždni, preferujú prácu na diaľku viac ako z kancelárie, používajú krátke textové správy a to predovšetkým skratky, a na koniec dávajú väčšiu prednosť hre pred vážnou prácou.

Digitálni domorodci trávia čoraz viac času v online svete, nadväzujú nové priateľstvá, komunikujú so svojimi známymi, realizujú svoje koníčky, zdieľajú svoje myšlienky, vyhľadávajú, zdieľajú, spracovávajú informácie. Môžeme povedať, že dnešná mládež je s väčšou pravdepodobnosťou digitálne doma viac, ako naši rodičia alebo starí rodičia. Ukazuje nám to predovšetkým to, ako deti prirodzene vedia, čo majú robiť s technológiami, či už rôznymi smartfónmi, alebo počítačmi. Ďalej využívajú rôzne sociálne platformy akými sú Facebook, Snapchat či mnoho ďalších. Sú schopné ich ovládať lepšie ako naši rodičia. Dnes však digitálni domorodci nemusia byť nevyhnutne technicky zdatní, ale ich zmysel pre vedomosti o tom, čo sa deje digitálne i kultúrne, je to, čo ich rodí ako domorodcov.

Štúdia spoločnosti Pew Research ukazuje, že 57 % dospievajúcich sa stretlo s novým priateľom online.[3] Sociálne médiá sú najbežnejšími digitálnymi miestami na stretnutie sa s priateľmi. V tomto výskume vyšlo, že najlepšími sociálnymi médiami na komunikáciu sú predovšetkým Facebook alebo Instagram.

Ďalej výskum ukazuje, že prevažná väčšina dospievajúcich trávi so svojimi priateľmi menej času mimo školy, osobne, než prostredníctvom sociálnych sietí. Pre mnohých mladých ľudí je písanie si s kamarátmi dominantnejším spôsobom komunikácie. Väčšinou takáto online komunikácia prebieha na denno-dennej báze.

Výskum tiež ukázal, že videohry zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji a udržiavaní priateľských vzťahov medzi chlapcami.[4] Komunikácia medzi chlapcami počas hrania videohier prekonáva komunikáciu v osobnom živote. Počas hrania hier komunikujú medzi sebou či už kamaráti medzi sebou, alebo sa na druhej strane siete môžu nachádzať aj iní, ktorých nepoznajú, s ktorými sa v reálnom svete nestretávajú v tvárou v tvár. Dorozumievajú sa písaním správ v chate, alebo spolu komunikujú cez hlasové spojenie.

Digitálny domorodci a ich digitálne domorodé mozgy, so sebou prinášajú aj niekoľko výhod:

1. sú kreatívnejší, zameriavajú sa na multimédiá,

2. majú digitálnych (elektronických) priateľov,

3. chcú meniť, vytvárať či vyrábať,

4. pracujú s rôznymi efektami (zvukové, textové, vizuálne),

5. chcú byť flexibilní.

Naopak, nevýhody, ktoré sa spájajú s digitálnymi domorodcami:

1. sú netrpezliví,

2. zameriavajú sa na povrchnú prácu, nesústredia sa na prácu do detailu,

3. považujú technológie za potrebné, pretože samy ani nepoznajú aké to je žiť bez technológií,

4. na dennej báze pracujú s informáciami, sú nimi preťažení.

Nie všetci digitálni domorodci a prisťahovalci sú rovnakí. Digitálni prisťahovalci sú rôzny, pokiaľ hovoríme o technológiách a ich používaní.

Digitálni prisťahovalci tvoria určité skupiny:[5]

1. môžu to byť tí, ktorí uprednostňujú minimálnu technológiu alebo životný štýl bez technológií. Nemajú e-mailový účet alebo smartfón a majú tendenciu mať termíny. Sociálne médiá sú pre nich príliš veľa a v týchto aktivitách nevidia hodnotu.

2. ďalej hovoríme o takých ľuďoch, ktorí technológiu akceptujú a snažia sa s ňou pracovať, ale nepotrebujú ju používať. Majú mobilný telefón, ale nepoužívajú textové správy, nemajú účet na Facebooku, ale používajú napríklad mobilné bankovníctvo.

3. nakoniec sú taký digitálni prisťahovalci, ktorí majú potenciál držať krok s domorodcami. Objavujú technológie, sledujú trendy a používajú rôzne sociálne médiá. Pravidelne si kontrolujú e-maily a neberú technológiu na ľahkú váhu. Ak podnikajú, majú webovú stránku.

Dôležité je uvedomiť si, že pre digitálnych prisťahovalcov je práca s technológiami ťažšia. Tým, že prisťahovalci požiadajú o pomoc domorodca a snažia sa pochopiť, to, čomu nerozumejú, tým prekonávajú určitú digitálnu priepasť, ktorá sa medzi nimi vytvorila.

Ako sa vedia tieto dve rozdielne skupiny navzájom od seba učiť?

Učenie sa od digitálnych domorodcov:

Digitálni prisťahovalci sa môžu učiť od digitálnych domorodcov ako byť otvorenejší, ochotnejší spolupracovať s rôznymi ľuďmi, poprípade napríklad so študentami, predsa len študenti sú mladí ľudia, ktorí tých starších vedia tiež niečo naučiť. Mali by sa hlavne osmeliť, a brať to tak, že treba ísť s dobou a netreba sa hanbiť za to že to človek nevie.

Učenie sa od digitálnych prisťahovalcov:

Digitálni prisťahovalci môžu učiť domorodcov, aby dosiahli ciele rýchlo. Môžu pomôcť rozširovať učenie a budovať to čo je možné dosiahnuť. Domorodec môže ponúknuť skvelé nápady pre rôzne veci napríklad nákresy, obraz, dizajn, pričom prisťahovalec môže prispieť svojimi vedomosťami.

Digitálni domorodci vyrastajú vo svete intenzívnej stimulácie — rôzna škála farieb v televízií i na internete, rýchle hry a mobilné telefóny. Časom si mozog na to všetko zvykne a nevie bez toho existovať. Naopak pri digitálnych prisťahovalcoch je ťažké naučiť mozog či už multitaskingu alebo iným rýchlym aktivitám. Ich mozgy neboli natoľko vycvičené aby účinne fungovali. Pri multitaskingu sa človek nevie na 100 % sústrediť na dve činnosti naraz. Lepšie by bolo, keby človek spravil najprv jednu vec, a až po skončení začal robiť druhú, pretože nemusí činnosť vykonávať naplno, ale iba okrajovo.

Záver

Digitálnymi prisťahovalcami sú spravidla rodičia, učitelia, alebo dokonca aj starí rodičia. Naši rodičia nevyrastali v takej dobe ako my, ich deti. Nevyrastali v čase, kedy bol v ich životoch internet, počítače či mobilné telefóny. Čítali papierové knihy, nie knihy na elektronických čítačkách, písali rukou, nie prostredníctvom počítača ako v dnešnej dobe. Prácu robili precízne, nie len povrchovo. Komunikácia prebiehala či už osobne alebo písaním listov. Ľudia mali, len svoje ruky na prácu a vedomosti, ktoré sa naučili v škole a ďalej ich rozvíjali. Nikam sa neponáhľali, trávili spolu dostatočné množstvo času. Preto, majú ťažšie zvyknúť si a naučiť sa veciam, ktoré ich deti spravidla už od narodenia vedia. Treba pozabudnúť na to, že existuje digitálna priepasť, ktorá medzi týmito dvomi skupinami jestvuje. Ak majú prisťahovalci motiváciu, chcú sa naučiť novým veciam, je dobré takýmto ľuďom pomôcť a podporovať ich v nových technológiách aby úplne nezaostávali. Predsa minulosť sa už nevráti, a celá spoločnosť už nebude fungovať tak ako predtým.

Samozrejme, dôležité je fungovať v modernej dobe, ale nepreháňať to čo nám médiá vštepujú do hlavy. Je dobré používať nové technológie, ale iba do určitej miery. Treba si dávať pozor, na to všetko čo sa vo virtuálnom svete a nepodľahnúť podvodníkom. Taktiež je potrebné dať si pauzu od technológii a občas tráviť čas aj s rodinou, porozprávať sa a jednoducho odložiť všetky technológie a venovať sa sebe a svojim blízkym.

Použitá literatúra

BARKHO, Gabriela. What exactly makes someone a ‘digital native’? A comprehensive guide. In: Mashable [online]. 2016 [cit. 2018–06–19]. Dostupné z: https://mashable.com/2016/06/20/what-is-a-digital-native/?europe=true#g.AUWBc5Smq1

JONES, Christopher a Binhui SHAO. The Net Generation and Digital Natives [online]. Walton Hall, 2011, s. 1–53 [cit. 2018–06–22]. Dostupné z: https://www.heacademy.ac.uk/system/files/next-generation-and-digital-natives.pdf

LENHART, Amanda. Teens, Technology and Friendships. Pew Research Center [online]. Washington: Pew Research Center, 2015 [cit. 2018–06–19]. Dostupné z: http://www.pewinternet.org/2015/08/06/teens-technology-and-friendships/

PALFREY, John a Urs GASSER. Born digital: understanding the first generation of digital natives [online]. Rev. ed. / with a new afterword. New York: Basic Books, 2010 [cit. 2018–06–19]. ISBN 978–046–5018–567. Dostupné z: https://books.google.sk/books?id=wWTI-DbeA7gC&pg=PA266&lpg=PA266&dq=technostress+digital+natives&source=bl&ots=wHkD9LqW_A&sig=cOz9WbE8aDEaQA0iGGUe-Q5pDZs&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjXt6u1h-fbAhVLUlAKHbRSAfUQ6AEIWjAI#v=onepage&q=technostress%20digital%20natives&f=false

PRENSKY, Marc. Digital Natives, Digital Immigrants [online]. MCB University Press, 2001, 9(5), 1–6 [cit. 2018–06–19]. Dostupné z: https://www.marcprensky.com/writing/Prensky%20-%20Digital%20Natives,%20Digital%20Immigrants%20-%20Part1.pdf

RANKOV, P. 2006a. Informačná explózia — informačný stres — informačné správanie. In Knižnica. 2006, roč. 7, č. 8, s. 3–7.

ZUR, Ofer. On Digital Immigrants and Digital Natives:: How the Digital Divide Affects Families, Educational Institutions, and the Workplace. ResearchGate [online]. Zur Institute, 2011, , s. 1–13 [cit. 2018–06–20]. Dostupné z: https://www.researchgate.net/publication/267213208_On_Digital_Immigrants_and_Digital_Natives_How_the_Digital_Divide_Affects_Families_Educational_Institutions_and_the_Workplace

[1] RANKOV, P. 2006a. Informačná explózia — informačný stres — informačné správanie. In Knižnica. 2006, roč. 7, č. 8, s. 3–7.

[2]PALFREY, John a Urs GASSER. Born digital: understanding the first generation of digital natives [online]. Rev. ed. / with a new afterword. New York: Basic Books, 2010. ISBN 978–046–5018–567

[3] LENHART, Amanda. Teens, Technology and Friendships. Pew Research Center [online]. Washington: Pew Research Center, 2015

[4] LENHART, Amanda. Teens, Technology and Friendships. Pew Research Center [online]. Washington: Pew Research Center, 2015

[5]ZUR, Ofer. On Digital Immigrants and Digital Natives:: How the Digital Divide Affects Families, Educational Institutions, and the Workplace. ResearchGate [online]. Zur Institute, 2011, , s. 1–13