Etika používania AI technológie vo vzdelávaní
Technológie sú bežnou každodennou súčasťou vzdelávania a vzdelávacieho procesu. Vďaka nim je vzdelávanie atraktívnejšie, dostupnejšie a menej obmedzené.
Artificial intelligence (AI) sa uplatňuje, okrem iného, aj v oblasti vzdelávania. Mobilné aplikácie za účelom vzdelávania v sebe majú zabudovanú AI, ktorá používateľov sprevádza jednotlivými krokmi alebo fázami vzdelávacieho procesu. Niekedy priamo interaguje s používateľmi a hodnotí ich progres alebo pomocou chatbotov konverzuje za účelom zlepšenia jazykových schopností. Avšak, podľa autorov článku „Ethical issues of the use of AI-driven mobile apps for education” ani napriek pokročilým funkciám a schopnostiam nemôže AI nahradiť rolu pedagóga, pretože AI ako umelá inteligencia nevie posúdiť individualitu používateľov a ich rôznorodé potreby pri procese učenia.[1]
Komunita výskumníkov zameraných na AIED (Artificial Intelligence in Education) je motivovaná eticky rozvíjať možnosti umelej inteligencie kvôli tomu, aby zlepšila študentom ich študijné výsledky či umožnila celoživotné vzdelávanie. Avšak len etické úmysly samé o sebe nestačia, pretože dobrý úmysel sa vždy nerovná etickému riešeniu, ako bolo pozorované u iných aplikácií s používaním AI. Zásadný rozdiel je v porozumeniu rozdielu medzi „doing ethical things“ a „doing things ethically“.[2]
Etika AIED sa vo väčšine výskumov týka hlavne dát a ich objemu, napr. kto je schopný pracovať s dátami o študentoch, kto k ním má prístup, kto ich vlastní, atď. Ďalšia problematická oblasť sa týka konkrétnych činností práce s dátami, teda analýzy, interpretácie, zdieľania dát, ktoré by mohli mať dopad na študentov. Avšak tieto otázky nie sú jediné dôležité pre oblasť etiky AIED.
Je potrebné zohľadňovať etiku samotného vzdelávania. Výskum AIED by sa mal zamerať taktiež na 1) účel učenia sa (napr. príprava študentov na skúšku), 2) voľba pedagogiky (je pedagogika vyučujúceho AIED eticky podložená?), 3) úlohu technológie vo vzťahu k učiteľom (k nahradeniu alebo rozšíreniu ľudských funkcií) a 4) prístup k vzdelávaniu (spoločnosťou vnímaný prostredníctvom etického rozmeru spravodlivosti).[3]
Navyše chýbajú výskumy, ktoré by ukázali či potvrdili, čo od AIED chcú samotní učitelia či študenti.[4]
V Európe rastie záujem o spracovanie pravidiel a noriem zameriavacích sa na etiku používania AI vo vzdelávaní, avšak, takýto súbor predpisov ešte nebol prijatý ani v iných krajinách. Mnoho prístupov k etike sa zakladá na ľudských právach, ale konkrétne o etike AI vo vzdelávaní nebolo uskutočnených mnoho výskumov, ktoré by sa na túto oblasť zameriavali.
V súčasnosti sú etické aspekty týkajúce sa AIED diskutované odborníkmi aj širšou verejnosťou, pretože je jasné, že AI zasahuje do oblasti vzdelávania vo vysokej miere. Očakáva sa, že v najbližšom čase vznikne etický rámec pre AIED, ktorý určí ďalší rozvoj pre túto technológiu vo vzdelávaní.[5]
[1] KLIMOVA, Blanka, Marcel PIKHART a Jaroslav KACETL, 2023. Ethical issues of the use of AI-driven mobile apps for education. Frontiers in Public Health [online]. Univerzita Hradec Králové, 2022, 10 [cit. 2023–04–05]. ISSN 2296–2565. Dostupné z: doi:10.3389/fpubh.2022.1118116
[2] HOLMES, Wayne, Kaska PORAYSKA-POMSTA, Ken HOLSTEIN, et al., 2022. Ethics of AI in Education: Towards a Community-Wide Framework. International Journal of Artificial Intelligence in Education [online]. 2021, 32(3), 504–526 [cit. 2023–04–18]. ISSN 1560–4292. Dostupné z: doi:10.1007/s40593–021–00239–1
[3] Tamtiež
[4] HOLSTEIN, Kenneth, Bruce M. MCLAREN a Vincent ALEVEN, 2019. Designing for Complementarity: Teacher and Student Needs for Orchestration Support in AI-Enhanced Classrooms. In: Artificial Intelligence in Education [online]. Cham: Springer International Publishing, 2019–06–21, s. 157–171 [cit. 2023–04–18]. Lecture Notes in Computer Science. ISBN 978–3–030–23203–0. Dostupné z: doi:10.1007/978–3–030–23204–7_14
[5] HOLMES, Wayne a Ilkka TUOMI, 2022. State of the art and practice in AI in education. European Journal of Education [online]. 2022, 57(4), 542–570 [cit. 2023–04–18]. ISSN 0141–8211. Dostupné z: doi:10.1111/ejed.12533
