Faktory ovplyvňujúce informačnú chudobu
V súčasnej spoločnosti sa kladie veľký dôraz na otvorenosť a prístupnosť k informáciám, čo je jedno zo základných ľudských práv, spolu so slobodou prejavu. Všeobecne známa fráza „mám právo to vedieť“ v sebe zhŕňa to, že ľudia chcú mať prístup k informáciám a považujú to za prirodzené a normálne, pretože je to jedno zo základných ľudských práv.
Nachádzame sa v informačnej spoločnosti, ktorej základná myšlienka vyhľadávania, získavania a využívania informácií je však podmienená viacerými faktormi, napr. informačnou gramotnosťou jednotlivcov, ekonómiou, technológiami, dostupnosťou informačných zdrojov, atď. Informácie sú v dnešnej dobe niekedy cennejšie než finančné prostriedky, pretože sú považované za strategický zdroj a rozhodujú tiež o spoločenskom postavení jednotlivcov.[1]
Vďaka tomu, že žijeme v tejto otvorenej dobe, v ktorej máme prístup k najrozmanitejším informáciám by sme si mohli myslieť, že každý vie nájsť hocijakú informáciu, ktorú potrebuje. Avšak, toto tvrdenie je nepravdivé z jednoduchého dôvodu — existencia informačnej chudoby.
Definovanie pojmu informačnej chudoby
Napriek mnohým možnostiam prístupu k informáciám vedcov posledných 50 rokov zaujíma rozrastajúci sa fenomén informačnej chudoby. Informačná chudoba je koncept, kedy jednotlivec alebo skupina osôb nemá schopnosti, zručnosti, technológie alebo prístup k informáciám, schopnosť interpretovať informácie a následne ich správne použiť.[2]
K lepšiemu uchopeniu pojmu informačnej chudoby bola použitá kontextuálna perspektíva. Zaoberala sa ňou Chatman, ktorá vo svojej práci skúmala, či je informačná chudoba ovplyvnená informačnými bariérami malých svetov, v ktorých jednotlivci žijú. Marginalizovaní ľudia nevyhľadávajú informácie mimo svojho známeho sociálneho prostredia, v ktorom sa pohybujú a žijú.[3]
Informačná chudoba je jedným z významných faktorov obmedzujúca pokrok a rozvoj informačnej spoločnosti. Yu vo svojom výskume tvrdí, že mnoho LIS (Library and Information Science) výskumníkov skúmalo informačnú chudobu určitých skupín kvôli ich znevýhodnenému socioekonomickému postaveniu, a preto výsledky nereflektujú skutočné odpovede na otázky. Preto autorka svoj výskum postavila na základe skúmania informačne chudobných a ich skúseností ako tvorcov, šíriteľov, hľadačov, prijímateľov a používateľov informácií. Výsledky výskumu uvádzajú, že informačne chudobní jedinci sú v mnohých ohľadoch informačne znevýhodnení. V niektorých prípadoch upúšťajú od snahy orientovať sa v rozsiahlych a rýchlo rastúcich informačných zdrojoch kvôli osobným faktorom — nezáujmu. V mnohých prípadoch sa však jedná o faktory, ktoré nevedia ovplyvniť, napr. nedostatok ekonomických zdrojov, nedostatočná gramotnosť a schopnosti a nedostatočná infraštruktúra služieb ako knižnice. Informačne chudobní ľudia sú tiež znevýhodnení z hľadiska vlastných informačných procesov a praktík.[4]
Príčin vzniku informačnej chudoby je niekoľko, môže to byť následok napr. technologickej, vzdelávacej, kultúrnej, jazykovej alebo politickej bariéry. Hoci sa v súčasnosti uplatňujú metódy, ktoré podporujú vznik otvoreného prístupu, širší prístup k informáciám a bezplatné otvorené zdroje, informačná chudoba stále pretrváva. Mnoho výskumov sa sústredí na túto problematiku, najmä z prostredia LIS, pretože je to tejto oblasti veľmi blízke. Vedci z LIS skúmali napríklad aj to, ako informačnú chudobu ovplyvňuje informačná a digitálna gramotnosť jednotlivcov.[5]
Vzťah medzi informačnou gramotnosťou a informačnou chudobou
Thompson vo svojom článku pracuje s definíciou informačnej gramotnosti podľa definície od ALA (American Library Association) z roku 1998: „Aby bol človek informačne gramotný, musí byť schopný rozpoznať, kedy informáciu potrebuje a mať schopnosť vyhľadať, vyhodnotiť a efektívne využiť potrebné informácie.“[6]
Definíciu od ALA využíva Thompson kvôli tomu, že podľa jej mienky táto definícia postačuje ako prostriedok k stanoveniu obrovského rozsahu, ktorý má informačná gramotnosť. Táto definícia ukazuje súvislosť medzi informačnou gramotnosťou a informačnou potrebou, ktorú hodnotí ako hlavnú zložku chápania informačnej gramotnosti. Autorka vníma prepojenie medzi informačnou gramotnosťou a informačnou chudobou, pretože vo svojom článku zdôrazňuje, že výskum informačnej chudoby by mal prispieť k výskumu informačnej gramotnosti.[7]
Informačná gramotnosť má veľký vplyv na informačnú chudobu. Dokazujú to aj výsledky výskumu z roku 2020, kde sa uvádza, že zvyšovaním informačnej gramotnosti u jednotlivcov sa účinne zníži informačná chudoba. Informačná gramotnosť sa týka vyhľadávania a práce s informáciami v off-line sfére a tiež v prostredí internetu. Táto schopnosť pohybovania sa na internete je pre niektorých jednotlivcov náročná, pretože dochádza k informačnému preťaženiu či vyhýbaniu sa informáciám. To môže zvýšiť informačnú chudobu jednotlivcov.
K zvýšeniu informačnej gramotnosti sa dá pristupovať z viacerých strán. Verejné knižnice a ďalšie inštitúcie by mali posilniť formu informačného vzdelávania, aby bolo zrejmé, že pre rozvoj života, kariéry či záľub je potrebné získavať a pracovať s relevantnými informáciami. Dôležité je tiež podotknúť, že informačné vzdelávanie by malo pracovať s informačnou etikou, aby nedochádzalo k zneužívaniu informácií alebo šíreniu dezinformácií a pod. Ďalším podstatným bodom je verifikácia získaných informácií. Knižnice, ale aj iné inštitúcie, by mali pokračovať v dôslednom vzdelávaní jednotlivcov v oblasti vyhľadávania informácií. Efektívne vyhľadávanie informácií v informačných zdrojoch a systémoch by mala byť základná schopnosť každého jedinca.[8]
Faktory ovplyvňujúce informačnú chudobu
Vo výskume z roku 2020 uviedli autori niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú informačnú chudobu:
a) Ľudské a behaviorálne faktory –
· nedostatočná gramotnosť u jednotlivcov a nedostatok schopností (aj medzi gramotnými osobami) v prístupe k informáciám, ich vyhodnocovania a využívania
· telesné a kognitívne postihnutie
· jazyková kapacita
b) Sociálne a kultúrne faktory –
· nedostatočná sociálna štruktúra alebo normy, ktoré spôsobujú prekážky v prístupe k informáciám
· viera, hodnoty, presvedčenia
· sociálne nepokoje, migrácia
c) Faktory dôvery týkajúce sa politiky a propagandy s verejnou sférou –
· nedostatok dôvery verejnosti k politikom, rastúca skepsa
· rastúca potreba agentúr pre kontrolu faktov
d) Vytváranie informácií, ich distribúcia a postupy riadenia –
· organizácia a prístup k informáciám
· preťaženie informáciami
· kvalita informácií
· náklady spojené s informáciami
e) ICT, infraštruktúra a systémy –
· weby, sociálne média, mobilné technológie spôsobujú zmeny v informačnom správaní ľudí
· technológie sa používajú na presviedčanie ľudí
f) Vnútroštátne a medzinárodné informačné predpisy a nariadenia alebo neexistencia regulačných nariadení –
· utajovanie vládnych informácií
· zakázaný/obmedzený prístup k informáciám (Čína, Severná Kórea)
· súkromie, etika a citlivé údaje
g) Ekonomické faktory –
· existencia zdrojov a kapacít pre vytváranie, správu a sprístupňovanie informácií
h) Prírodné katastrofy –
· zemetrasenia, záplavy, požiare a choroby, spôsobujúce zánik alebo ničenie informácií a prístup k nim.[9]
Dvojica autorov, ktorí sa zaoberali kontextuálnymi faktormi ovplyvňujúcimi informačnú chudobu v oblasti juhozápadnej Číny, vyhodnotili štyri konkrétne faktory ako významne vplývajúce na informačnú chudobu. Týmito faktormi sú:
1. vplyv externých situácií na informačnú chudobu — informačnú chudobu ovplyvňujú zemepisná poloha a informačné zdroje; zemepisné rozdiely spôsobujú informačnú priepasť; informačné zdroje predstavujú základný prístup k informáciám a určujú, kto môže mať tento prístup (dediny v juhozápadnej Číne sa nachádzajú v hornatých lokalitách, ktoré sú od seba často vzdialené, preto zemepisná poloha určuje, koľko energie a snahy musia dedinčania vynaložiť, aby získali potrebné informácie napr. v najbližšom informačnom centre prostredníctvom osobnej interakcie; avšak postupom času a s väčšou dostupnosťou online zdrojov a informácií už nie je potrebné za každých okolností pre týchto dedinčanov cestovať dlhé trasy, aby nejakú informáciu získali);
2. vplyv sociálnych vzťahov na informačnú chudobu — autori sa inšpirovali Chatman a jej teóriou malých svetov; chudobní ľudia sú často odtrhnutí od kultúry a obklopení len vlastnou skupinou vznikajú subkultúry, ktoré ovplyvňujú spoločenské presvedčenia vnímania vonkajšieho sveta a prijímania informácií; (takto to bolo aj v prípade etnických dedín v juhozápadnej Číne, kde výsledky výskumu ukázali, že sociálne presvedčenie ovplyvňuje informačnú chudobu; avšak vplyvom vonkajších kultúr, ktoré pomaly prenikajú aj do tejto časti sveta, sa sociálne vzťahy menia a vyvíjajú, upúšťa sa od zaužívaných zvykov a pod.);
3. vplyv individuálnych situácií na informačnú chudobu — individuálna gramotnosť jednotlivcov je jedným z najvýraznejších faktorov informačnej chudoby, na ktorej sa zhodujú autori mnohých výskumov; keď je výrazne obmedzená schopnosť využívať informačné zdroje, podporuje to informačnú chudobu nielen jednotlivca, ale aj jeho blízkeho okolia; (v Číne sú obyvatelia etnických dedín negramotní v desiatkach jedincov, majú obmedzené kognitívne schopnosti a schopnosti získavania informácií; to výrazne vplýva na zhoršenie informačnej chudoby); informačnú chudobu tiež významne ovplyvňuje psychológia — úvahy ľudí o bezpečnosti, autonómii či dôveryhodnosti zdrojov ovplyvňuje ich využívanie informácií; (obyvatelia etnických dedín v juhozápadnej Číne majú tendenciu pozerať sa na svet fatalisticky (spôsobom predurčenia) a v živote im chýba motivácia či túžba získavať a používať informácie;
4. umierňujúce role sociálnych interakcií — ľudia, ktorí neveria tomu, že im externé informácie môžu pomôcť majú tendencie uchyľovať sa k sebaobranným praktikám v podobe klamania či zatajovania informácií; autori výskumu predpokladali, že sociálne interakcie zmierňujú informačnú chudobu, tieto hypotézy však neboli potvrdené; výsledky výskumu však potvrdili zmierňujúci účinok sociálnych interakcií medzi individuálnou gramotnosťou a informačnou chudobou; (napr. v provincii Tibet majú obyvatelia problém získať pracovnú pozíciu, pretože kvôli svojej negramotnosti a neschopnosti používať počítače, sú odkázaní na pomoc svojich známych, ktorí im pomôžu).[10]
V 70. rokoch 20. storočia Childers a Post spolu spracovali kultúrno behaviorálny model, určený na lepšie pochopenie informačného správania súvisiaceho s informačnou chudobou — tzv. tripartitný prístup k pochopeniu života informačne chudobných osôb.
Pri zhrnutí poznatkov zo sociálnych vied o chudobnej a znevýhodnenej populácií upresnili Childers a Post jedenásť oblastí informačných potrieb — zdravie (choroby, výživa, plánované rodičovstvo); rodina (výchova detí, vzťahy); spotrebiteľské záležitosti (rodinný rozpočet, ceny tovarov a služieb); domácnosť (dostupnosť a financovanie bývania); zamestnanosť (hľadanie práce); sociálne programy (dôchodok); právne záležitosti (skúšobná doba, podmienečné prepustenie); politika (na lokálnej/štátnej úrovni); doprava (MHD); vzdelávanie (vzdelávanie detí a mládeže, celoživotné vzdelávanie); oddych (relax, zábava).[11]
Podľa Childersa a Posta existujú tri faktory, ktoré ovplyvňujú informačnú chudobu alebo bohatstvo (information poverty or wealth). Sú to:
1. nízka schopnosť spracovania informácií — môže zahŕňať nízku gramotnosť alebo jazykové schopnosti, telesné postihnutie, zlé sociálne komunikačné schopnosti alebo nedostatočná technická spôsobilosť;
2. subkultúrne obmedzenie — informačne chudobní jedinci nie sú súčasťou spoločnosti, a preto vyhľadávajú informácie len vo svojich informačných uzavretých subsystémoch, ukrývajúcich nadmerné množstvo nedostatočných informácií a dezinformácií; nejaké základné informačné toky týmto ľuďom so spoločnosťou zostávajú, ale väčšinou bývajú jednosmerné, prostredníctvom hromadných správ;
3. osobný prístup — osobné postoje jednotlivcov k určitým typom alebo kanálom informácií ovplyvňuje množstvo informácií, ktoré má jednotlivec alebo skupina k dispozícií.[12]
Informačná chudoba na príklade migrantov
Informačná chudoba existuje vo vyspelých zemiach, ale je výraznejšia v rozvojových krajinách.[13] Migranti sú veľká skupina, ktorej sa informačná chudoba týka. Po príchode do novej komunity či krajiny čelia často rôznym bariéram, medzi inými aj bariére nedostatku relevantných informácií, ktoré im bránia začať nový život. Kvôli týmto bariéram a problémom nemôžu prispievať do spoločnosti tak, aby z tohto obojstranného vzťahu boli citeľné vzájomné benefity. Pôvodné krajiny, z ktorých imigranti pochádzajú, môžu mať inú dostupnosť informácií a prístup k nim, preto je pre nich rozdielny prístup v nových krajinách mätúci a vedie k prehĺbeniu informačnej chudoby. Informačné infraštruktúry v krajinách sú rôzne, prístup a zdieľanie či šírenie informácií sú odlišné.
Nejde len o faktor nízkej informačnej gramotnosti migrantov, pretože niektorí z nich sa napriek svojmu dôkladnému a vysokému vzdelaniu nevedia orientovať v informačných zdrojoch a infraštruktúrach iných krajín. Sú považovaní za marginalizovanú skupinu ľudí v spoločnosti, ktorá však prispieva k prehlbovaniu informačnej chudoby, hoci za to títo ľudia nemôžu, resp. nemôžu ovplyvniť nátlak či nutnosť vedomostí, ktoré sú od nich v novej krajine vyžadované.
Pre migrantov je kľúčový včasný prístup k relevantným informáciám. Konkrétne vo výskume z roku 2022 boli skúmaní africkí imigranti po príchode do Kanady, kde si hľadali pracovné pozície. Častokrát dochádzalo k tomu, že informácie, ktoré sa snažili vyhľadať neodpovedali ich informačnej potrebe alebo boli informácie zastarané, preto ich nakoniec nezískali. Tento výskum súčasne upozorňuje na to, že kultúrne odlišnosti v prístupe k informáciám sú dôležitým faktorom pri prehlbovaní informačnej chudoby. Taktiež autori kladú dôraz na potrebu širšej zainteresovanosti výskumníkov informačnej chudoby vo východných krajinách a rozvojových zemiach.[14]
Záver
Informačná chudoba ako fenomén pretrváva v mnohých krajinách a častiach sveta. Nejedná sa len o jednu konkrétnu skupinu osôb, ide o viaceré skupiny v spoločnosti, ktoré sú z nejakej príčiny znevýhodnené a informačne chudobné. Je to spôsobené ekonomickými, kultúrnymi, individuálnymi či externými faktormi, a to ďalej prehlbuje ich informačnú chudobu. Skúmanie faktorov ovplyvňujúce či spôsobujúce informačnú chudobu je jedným zo spôsobov ako lepšie spoznať tento mnohovrstevný a komplexný problém. Informačná chudoba vytvára v spoločnosti ekonomické, sociálne, kultúrne a politické nerovnosti, preto je dôležité sa ňou zaoberať.
V akademickej sfére sa s týmto pojmom pracuje čoraz častejšie a dôraz naň kladú mnohí výskumníci, ktorí informačnú chudobu skúmajú. Otázkou zostáva, ako s týmto spoločenským problémom pracovať tak, aby jeho dopad minimalizoval ohrozenie informačnej spoločnosti.
[1] MOU, Xiaobo a Fang XU. Examining the factors influencing information poverty in western China. The Electronic Library [online]. 2020, 2020, 38(5/6), 1115–1134 [cit. 2023–06–12]. ISSN 0264–0473. Dostupné z: doi:10.1108/EL-04–2020–0095
[2] BRITZ, Johannes J. To Know or not to Know: A Moral Reflection on Information Poverty. Journal of Information Science [online]. 2004, 30(3), 192–204 [cit. 2023–06–12]. ISSN 0165–5515. Dostupné z: doi:10.1177/0165551504044666
[3] CHATMAN, Elfreda A. A Theory of Life in the Round. Journal of the American society for information science [online]. 1999, 50, 207–217 [cit. 2023–06–12]. ISSN 0002–8231. Dostupné z: doi:10.1002/(SICI)1097–4571(1999)50:3<207::AID-ASI3>3.0.CO;2–8
[4] YU, Liangzhi. How poor informationally are the information poor?. Journal of Documentation [online]. 2010, 66(6), 906–933 [cit. 2023–06–12]. ISSN 0022–0418. Dostupné z: doi:10.1108/00220411011087869
[5]MARCELLA, Rita a Gobinda CHOWDHURY, 2020. Eradicating information poverty: An agenda for research. Journal of Librarianship and Information Science [online]. 2018, 52(2), 366–381 [cit. 2023–06–12]. ISSN 0961–0006. Dostupné z: doi:10.1177/0961000618804589
[6] ALA American Library Association: Evaluating Information: Information Literacy [online]. [cit. 2023–06–12]. Dostupné z: https://libguides.ala.org/InformationEvaluation/Infolit
[7] THOMPSON, Kim M. Furthering Understanding of Information Literacy through the Social Study of Information Poverty. Canadian journal of information and library science [online]. 2007, 87–115 [cit. 2023–06–12]. ISSN 1195–096X. Dostupné z: https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000261722500005
[8] MOU, Xiaobo a Fang XU. Examining the factors influencing information poverty in western China. The Electronic Library [online]. 2020, 2020, 38(5/6), 1115–1134 [cit. 2023–06–13]. ISSN 0264–0473. Dostupné z: doi:10.1108/EL-04–2020–0095
[9] MARCELLA, Rita a Gobinda CHOWDHURY, 2020. Eradicating information poverty: An agenda for research. Journal of Librarianship and Information Science [online]. 2018, 52(2), 366–381 [cit. 2023–06–12]. ISSN 0961–0006. Dostupné z: doi:10.1177/0961000618804589
[10] ZHANG, Xiaoqian a Feng YANG. What contextual factors affect information poverty? Evidence from ethnic villages in rural Southwest China [online]. 2023, 2023, 45(1) [cit. 2023–06–12]. ISSN 07408188. Dostupné z: doi:10.1016/j.lisr.2022.101224
[11] HORÁKOVÁ, Silvia. ITlib Informačné technológie a knižnice: Rozšírenie chápania informačnej gramotnosti z pohľadu informačnej chudoby [online]. ITlib, 2011 [cit. 2023–06–13]. Dostupné z: https://itlib.cvtisr.sk/Články/clanek742/
[12] THOMPSON, Kim M. Furthering Understanding of Information Literacy through the Social Study of Information Poverty. Canadian journal of information and library science [online]. 2007, 87–115 [cit. 2023–06–13]. ISSN 1195–096X. Dostupné z: https://www.webofscience.com/wos/woscc/full-record/WOS:000261722500005
[13] FARAJPAHLOU, Abdol Hossein, Mansoor KOOHI ROSTAMI, Kiomarth BESHLIDEH a Neda POURKHALIL. Information poverty predictors among Ahvazi citizens; Investigating some cases. Journal of Librarianship and Information Science [online]. 2022, 2022, 54(4), 678–691 [cit. 2023–06–13]. ISSN 0961–0006. Dostupné z: doi:10.1177/09610006211036729
[14] MABI, Millicent N., Heather L. O’BRIEN a Lisa P. NATHAN. Questioning the role of information poverty in immigrant employment acquisition: empirical evidence from African immigrants in Canada. Journal of Documentation [online]. 2022, 2023, 79(1), 203–223 [cit. 2023–06–13]. ISSN 0022–0418. Dostupné z: doi:10.1108/JD-11–2021–0233
