Heutagogika v praxi — Hackathon

Heutagogika je forma autonómneho učenia sa. Na rozdiel od andragogiky, kde je učiteľ v roly mentora, ktorý zadáva úlohy, pri heutagogike slúži ako pomocník v procese samoštúdia. Nie je teda zdrojom informácií a je na študentovi, čo a ako sa chce naučiť. Cieľom tohto prístupu je naučiť sa vzdelávať počas celého života, hľadať problémy a ich riešenia a vedieť sa pýtať otázky, ku ktorým chceme nájsť odpovede. [1]

Zaradenie princípov heutagogiky do bežnej výuky môže podporiť schopnosť samostatnej práce a autonómnosť. Je potom potreba vytvoriť prostredie, kde si študenti môžu stanoviť vlastné ciele a procesy učenia. Existuje viacero príkladov, ako tieto myšlienky zaviesť do praxe:

• Náplň učiva definovaná študentom — študent sám určí, čo sa chce naučiť a k akým výsledkom sa chce dopracovať
• Flexibilné učebné osnovy — študent si určí osnovu a proces vzdelávania, ktorý sa môže časom meniť na základe získaných poznatkov
• Flexibilné hodnotenie založené na dohode — študent navrhne spôsob hodnotenia, ktorý ho má motivovať
• Spoločné učenie sa — spolupráca študentov umožňuje vzájomnú výmenu poznatkov a reflektovanie pokroku. [2]

Príkladom uplatnenia tychto princípov v praxi sú v IT sfére tzv. hackathony.

Hackathon

Toto slovo bolo prvý krát použité v 90tych rokoch v malej komunite programátorov a vzniklo spojením slov ,,hacking“, ktoré vyjadruje rýchle a efektívne programovanie a ,,marathon“. Ako teda napovedá názov, ide o časovo ohraničenú udalosť, na ktorej sa zúčastňujú tímy zložené z programátorov, dizajnérov, marketérov, prípadne špecialistov z iných odvetví.

Udalosť obvykle trvá 24 až 48 hodín a vždy sa orientuje na určitú tému ako napr. vzdelávanie, životné prostredie, technológie atď. Cieľom každého tímu je definovať si konkrétny problém v danej oblasti a navrhnúť pre neho riešenie. Zvyčajne začína tímová práca generovaním nápadov, ktoré vedie k vymysleniu konceptu spracovaného do funkčného prototypu (napr. mobilnej aplikácie). Ten je na konci predstavený porote, ktorá vyberie víťazný tím. [3]

Vďaka krátkemu časovému ohraničeniu je možné sledovať, ako rýchlo sú účastníci schopní riešiť problémy a kriticky rozmýšľať. Táto skutočnosť je hlavným dôvodom, prečo si tento koncept získal veľkú popularitu. V Londýne sa napr. koná podľa odhadov 1 hackathon týždenne (2014). Niektoré spoločnosti ho dokonca používajú ako nástroj pre hodnotenie kandidátov na pracovné pozície. [3][4]

Učenie sa a získanie nových skúseností sú najväčšou motiváciou pre účasť na hackathonoch. Tento koncept má teda potenciál byť využitý aj v akademickom prostredí ako spôsob neformálneho vzdelávania. [5]

Literatúra:

[1] Blaschke, L. M. (2012). Heutagogy and lifelong learning: A review of heutagogical practice and self-determined learning. The International Review of Research in Open and Distributed Learning, 13(1), 56–71.

[2] Davis, L. (2018). Heutagogy explained: Self-determined learning in education. Dostupné z: https://www.schoology.com/blog/heutagogy-explained-self-determined-learning-education

[3] Briscoe, G. (2014). Digital innovation: The hackathon phenomenon. Dostupné z: https://www.semanticscholar.org/paper/Digital-Innovation%3A-The-Hackathon-Phenomenon-Briscoe/cb8e44ec1bcd6062e5fccafb6837030be334731d

[4] Kolog, E. A., Sutinen, E., & Nygren, E. (2016). Hackathon for learning digital theology in computer science. International Journal of Modern Education and Computer Science, 8(6), 1.

[5] K. Gama, B. Alencar, F. Calegario, A. Neves and P. Alessio, “A Hackathon Methodology for Undergraduate Course Projects,” 2018 IEEE Frontiers in Education Conference (FIE), 2018, pp. 1–9, doi: 10.1109/FIE.2018.8659264.