Ako nechať vybuchnúť sopku

Mari Švir
EDTECH KISK
Published in
3 min readMar 28, 2019

Všetci poznáme starý dobrý experiment výroby sopky. Stačia na to veci z domácnosti- cesto na vymodelovanie sopky, trocha saponátu, sóda bikarbóna a pre lepší vizuálny efekt červené potravinárske farbivo. Po zmiešaní týchto ingrediencií, sopka „vybuchne“ a z vnútra vytečie „láva“. Jednoduchý, zábavný a predovšetkým pochopiteľný experiment, a predsa ho mnoho škôl nerobí. Zostávajú totiž po ňom škody na oblečení, majetku, triede a upratovanie trvá dlhšie ako samotný experiment. Tento pokus nie je náročný ani na pomôcky, ani chemikálie, ani laboratórne priestory.

Teraz si predstavme o niečo náročnejší experiment. Nemusíme chodiť do krajín tretieho sveta, aby sme videli, že mnoho školský laboratórií, najmä na nižších stupňoch, bojuje s nedostatočným, nekvalitným vybavením alebo so samotnou existenciou laboratória ako takého. Toto všetko sa navyše snúbi s častokrát nudnou a pre žiaka príliš abstraktnou matériou, ktorú musí počas hodín chémie poňať. Našťastie žijeme v 21. storočí. Hoci materiálne veci môžu byť stále problémom, tak s trochou kreativity a kombináciou s lacnými technológiami sa aj toto dá prekonať. Nudná výuka a abstraktná matéria sa zas môžu za pomoci gamifikácie a tak celkovo cyberlearningu posunúť bližšie k smerom žiakovi.

Cyberlearning je nový pojem, ktorý sa zavádza v oblasti vzdelávania. Zatiaľ čo nám dobre známy elearning si kladie za cieľ primárne prenos obsahu z digitálnej platformy na žiaka, tak cyberlearning ho presahuje a za pomoci technologických nástrojov sa sústreďuje na „vtiahnutie žiaka“ a vytvorenie komplexnej vzdelávacej skúsenosti z vyučovaného procesu. Technológie sú používané ako nástroje pre sprostredkovanie a uľahčenie získania tejto skúsenosti. Výhodou je i spolupráca s vedcami, pri ktorej sa sleduje účinnosť týchto technológií a na základe toho sa vyvíjajú lepšie a účinnejšie. (Viac o cyberlearningu si môžete prečítať tu)

Jedným z často využívaných nástrojov cyberlearningu sú augmentovaná a imerzná virtuálna realita. Tieto dva pojmy snáď vám, verným čitateľom Edtechového media, nemusím dlhšie predstavovať. Myslíte si, že je náročné preniesť realitu do škôl? Kombináciou smartphonov žiakov a Google cardboard máte v triede zdieľateľnú virtuálnu realitu raz dva (Zdieľateľnú v zmysle, že sa pri jednom smartphone a headsete môže vystriedať viac žiakov). Navyše, už i trochu lepší android vám zvládne „rozšíriť“ lavicu hoci aj o celé chemické laboratórium.

Na trhu sa pohybuje množstvo aplikácií a programov, ktoré využívajúc augmentovanú alebo virtuálnu realitu dokážu pochopiteľnejšie sprostredkovať inak veľmi abstraktné učivo chémie. Tieto aplikácie umožňujú mnohokrát žiakovi experimentovať s rôznymi scenármi, na ktoré by počas bežnej hodiny alebo pri prechode e-learningom nebol čas.

Tak, ale vráťme sa späť k sopkám. Práve aplikácia Sparklab ponúka okrem vedenia pokusov chytajúc nehmotné kade s chemikáliami aj vytvorenie vlastnej sopky. Finálny výbuch na vašej lavici je samozrejmosťou. Medzi ďalšie patrí MEL CHemistry VR, ktorá obsahuje 28 krátkych VR lekcií a aj testov sledujúc školské kurikulum. Skvelý doplnok pre hodiny chémie. Nemôžeme nespomenúť aplikácia MoleculAR, ktorá je už na vyššej úrovni a predkladá žiakom sofistikovanejšiu organickú chémiu.

Tak čo, kedy si vytvoríte vlastnú sopku a okúsite čaro cyberlearningu? Zrazu tá chémia nevyzerá tak nudne, však?

--

--