Humanitné vedy a existencializmus na sociálnych sieťach
Newsfeed na Twitteri alebo Facebooku je tak užitočný, ako si ho sami vybudujeme. Jeho hodnota vypovedá o tom, čo chceme každý deň konzumovať, a i keď scrollovanie novinkami nemá dobrú povesť z hľadiska produktivity, duševného zdravia, a kognitívneho výkonu, chcem poukázať na pozitívnu stránku tohto formátu komunikácie — t.j. krátke, fragmentálne zdelenia určené komunite so spoločným záujmom (ktorá jeho autora sleduje) — a tou je vzdelávací potenciál spojený s vytváraním identity s ktorou sa môže užívateľ stotožňovať.
Konkrétne ide o stránky s obsahom, ktorému môžu porozumieť iba ľudia s vyšším vzdelaním alebo inak nabytými znalosťami z oblasti filozofie, kultúry, umenia, psychológie, a orientujúcimi sa v súčasnom spoločenskom dianí. Ich príspevky mávajú podobu krátkeho výroku, komiksu, alebo meme, a autor v nich prepája myšlienky a koncepty zo spomínaných oblastí (ktoré sú známe intelektuálnym odoberateľom) s rôznymi súčasnými fenoménmi — napríklad politické udalosti alebo problémy bežného človeka, spôsobom, ktorí baví v štýle súčasnej internetovej kultúry. V nej prevládajú vtipy o bezvýznamnosti jednotlivca, vychádzajúce často z existenciálnej, prípadne nihilistickej filozofie, populárnej v týchto kruhoch. Často môžeme vidieť, ako tvorci textov pracujú s myšlienkou filozofa ako s literárnou postavou s charakterom (a samozrejme filozofickým stanoviskom), podľa ktorého píšu jeho výroky.
Jedná sa teda o veľmi marginálnu formu vzdelávania, ktorej účelom však nie je priamo vyučovať, alebo poskytovať znalosti, ale vedie odoberateľov k prepájaniu si bežných, malých, absurdných a ľudských vecí s myšlienkami filozofov či umelcov. Vytvára pri tom akýsi myšlienkový svet, ktorý spája podobne zmýšľajúcich ľudí, a dodáva tejto komunite prvok humoru ako protiklad k vážnosti komunikácie v odbornej literatúre alebo na akademickej pôde.
Tým, že vďaka týmto vtipom sa ich príjemci zamýšľajú nad rôznymi konceptami a predmetmi na ktoré potrebujú / a zároveň získavajú určitý znalostný kapitál, môžeme konzumovanie prevažného obsahu týchto stránok na sociálnych médiach nazvať vzdelávanie, konkrétne tzv. edutainment, keďže sa tak deje v procese, ktorý je zábavný, t.j. príjemný.
Sociálne siete sa teda stali miestom, kde si študenti, akademici, alebo iní priaznivci filozofie môžu vymieňať svoje frustrácie, nápady, sympatie alebo antipatie k významným osobnostiam, myšlienkové experimenty, a celkovo konfrontovať filozofiu so svojím životom a spoločnosťou.
Zaisťujú tiež, aby aj takíto ľudia, s povedzme vyššími intelektuálnymi nárokmi na svoju zábavu, mali priestor, kde si nájdu sebe podobných, a normalizujú fakt, že i filozofi, vzdelanci a umelci sú obyčajní ľudia.
Prínos týchto stránok vidím v ich moci pripomínať svojím odoberateľom filozofické alebo iné myšlienky, ktoré sú pre nich dôležité, len počas letmého scrollovania svojím newsfeedom. Otázkou na diskusiu je, prečo tento typ komunikácie tak obľubujú práve ľudia holdujúci existencializmu a melanchólií.
