Hybridné vzdelávanie: učebňa vo virtuálnej realite

S rozvojom hybridného vzdelávania v posledných rokoch sa vyučujúci stále viac a viac prikláňajú k potenciálom využívania pokročilých moderných technológií na zjednodušenie výukového procesu, respektíve na facilitáciu výuky v prípadoch, kedy priama prezenčná výuka nieje možná — či už z dôvodov všeobecnej karantény a obmedzení stretávania (ako sme mali možnosť si zažiť v posledných rokoch), alebo v prípadoch, kedy študenti nemajú možnosť sa fyzicky dopraviť do školy, alebo len skrátka preferujú dištančnú výuku.

Jedným z potenciálnych smerov v budúcnosti je použitie virtuálnej reality vo výuke. Je možné do virtuálneho priestoru preniesť celú triedu a vyučovať tak v reálnom čase študentov, ktorí sú fyzicky rozosiaty po celej republike.

Dostatočne použiteľné riešenie vyžaduje vytvorenie stabilného “priestoru”, v ktorom by bolo možné náuku facilitovať — program, ktorý by poskytol predagógom potrebné nástroje na vytvorenie nimi preferovaného učebného plánu. Ak vezmeme do úvahy, aké rôzne iné spôsoby výuky majú pedagógovia, systém by mal byť hlavne vysoko rozšíriteľný, aby bolo relatívne jednoduché v ňom vyvíjať nové moduly a pridávať nové možnosti interakcie. Kľúčovými pojmami sú teda štandardizácia a modularita kódu.

Tento ideálny systém by napríklad riešil tieto veci:

• komunikácia: vypnutý/zapnutý mikrofón — je možné sa stlmiť len pre podmnožinu spolužiakov? i.e. komunikovať len s jedným človekom?
• pozornosť: kam sa študenti pozerajú na prezentovaných študijných materiáloch? Ktorým študentom venuje pedagóg málo pozornosti? Na toto sa dá použiť eyetracking.
• rozšíriteľnosť: vyučujúci by mohol nadizajnovať (alebo priamo napísať) rôzne scenáre. Od jednoduchých (hodina je vedená v gréckej Agore) až po komplexné (každý študent má pred sebou anatomicky korektný interaktívny model človeka)

Netreba zabúdať na to, že na akúkoľvek implementáciu vyššie spomenutého bude potrebné najprv zaistiť že každý študent bude mať k dispozícii headset virtuálnej reality, a stabilné internetové pripojenie. Mimo prostredia univerzít, ktoré “si to môžu dovoliť”, je potrebné zhodnotiť, či je takáto “virtuálna učebňa” realistická a udržateľná, a skôr sa, podľa môjho názoru, poobzerať po iných riešeniach hybridnej výuky.