Hybridné vzdelávanie z pohľadu študentov
Pandémia Covid-19 nám priniesla inovácie do rôznych spoločenských oblastí. Jednou z nich bola aj oblasť vzdelávania, kde sa do hlavnej úlohy dostalo dištančné vzdelávania. Z neho vyplynulo hybridné vzdelávanie, ktoré sa na mnohých univerzitách uplatňovalo aj po obnovení tradičnej formy vyučovania.
Prečo je táto forma vzdelávania u niektorých študentov preferovaná?
Hybridná forma štúdia dáva možnosť študentom zapojiť sa do hodiny napriek tomu, že nie sú prítomní fyzicky v miestnosti, kde prebieha prednáška. Na pripojenie im stačí mobilný telefón alebo notebook a internet. Toto vzdelávanie je atraktívne najmä pre kombinovaných (diaľkových) študentov, ktorí popri škole pracujú/starajú sa o rodinu/študujú ďalšie odbory, kde sa im prednášky môžu časovo prekrývať. Okrem výhod hybridného vzdelávania je však potrebné upozorniť tiež na nevýhody, ktoré takáto forma vzdelávania prináša. Ide napríklad o celkový dojem študentov z premárneného štúdia, pocitu nedostatočnej pripravenosti vykonávať budúce povolanie, problémy so sústredením počas online prednášky, obava zo zapojenia sa do diskusie počas online prednášky, a iné.[1]
Hybridné vzdelávanie vyvolávalo u niektorých študentov počas pandémie psychologické problémy, význačná bola hlavne depresia či depresívne symptómy, ktoré mali za následok zníženie študentskej angažovanosti.[2]
Výskumníci z celého sveta začali skúmať výhody a nevýhody hybridného vzdelávania, jeho dopady na študentov a ich študijné výsledky, učiteľov a ich schopnosť zvládať výuku v takomto vyučovacom štýle. Výskum zameraný na hybridné vzdelávanie uskutočnili aj výskumníci na poľskej univerzite The Maria Grzegorzewska University, kde sa zamerali na hybridné vzdelávanie v post-pandemickej dobe a skúsenosti s týmto typom vyučovania u študentov a učiteľov v dvoch samostatných výskumoch. V oboch prípadoch bola výskumná otázka zameraná na porovnanie hybridného vzdelávania s tradičným a dištančným vzdelávaním.
Vo výskume týkajúceho sa študentov (online dotazník) mnohí z nich uviedli, že hybridnú formu oceňujú z mnohých dôvodov. Hybridné vzdelávanie by malo byť možné pre ľudí, ktorí na univerzitu dochádzajú zo vzdialených miest — ideálne by bolo rozdeliť študentskú prítomnosť na prednáškové dni, kedy by mohli byť študenti pripojení online a praktické dni, kedy by boli na univerzite fyzicky. Ďalšou častou odpoveďou bolo, že prednášky by mali byť striktne hybridné a nahrávané alebo zaznamenávané tak, aby k nim mali študenti prístup. Iní študenti zase súhlasili s tvrdením, že by malo byť možné sa prednášok a cvičení zúčastniť aj na diaľku. Pozitívne na hybridnom vzdelávaní študenti hodnotia šetrenie času kvôli dochádzaniu, možnosť zapojenia sa do aktivít z domova, ušetrenie financií (z hľadiska cestovania či platenia nájmu/internátu), zapojenie sa do hodiny napriek ochoreniu, možnosť kombinovania štúdia s prácou, väčší pocit bezpečia, vyhýbanie sa preplneným priestorom a ďalšie.
Ako najväčšiu negatívnu črtu hybridného vzdelávania študenti hodnotili stratu sociálneho kontaktu so svojimi spolužiakmi a učiteľmi. Náročným bol aj kontakt medzi študentmi a skontaktovanie učiteľa. Ďalšími negatívami boli izolácia, problémy so stratou pozornosti, málo motivácie či pocitu odhodlania, lenivosť, nízka aktívna činnosť. Problémy mali študenti s občasnou stratou internetu a chaotickými požiadavkami od učiteľov na obsah učiva či skúšky.[3]
Spomenuté boli najčastejšie problémy či pozitívne aspekty hybridného vzdelávania, s ktorými sme sa stretli v podobných skúsenostiach aj na našej univerzite a našom odbore. Téma hybridného vzdelávania je omnoho komplexnejšia, než bola opísaná v tejto krátkej eseji. Druhý výskum, ktorý bol venovaný učiteľskej perspektíve[4] by do tejto témy dodal pohľad z druhej strany, ktorý je potrebný pre uchopenie celkovej problematiky. Hybridné vzdelávanie je však niečo, čo školstvo inovovalo a dodalo mu nový rozmer.
[1] CARPENTER, Elizabeth L., Alexandra M. ADAMS, Robert C. CHICK, Mamie C. STULL, Diane F. HALE, Brandon W. PROPPER, Guy T. CLIFTON a Timothy J. VREELAND. Maximizing Benefit of Virtual Learning: Lessons From the Coronavirus Disease 2019 Pandemic. Journal of Surgical Research [online]. 2022, 2022, 275, 43–47 [cit. 2023–05–21]. ISSN 00224804. Dostupné z: doi:10.1016/j.jss.2022.01.020
[2] HJIEJ, Ghita, Fatima Ezzahraa El IDRISSI, Taha JANFI, Marouane BOUHABS, Hicham HNAIFI, Hamza BELAKBYER, Mouad GABRI, Youness TOUISSI, Abderrazak HAJJIOUI, et al. Distant education in Moroccan medical schools following COVID-19 outbreak at the early phase of lockdown: Were the students really engaged?. Scientific African [online]. 2022, 2022, 15 [cit. 2023–05–21]. ISSN 24682276. Dostupné z: doi:10.1016/j.sciaf.2021.e01087
[3] WAWRZYNIEC ROMANIUK, Miłosz a Joanna ŁUKASIEWICZ-WIELEBA. Hybrid Education in Higher Education on the Example of Students’ Experiences in Post-pandemic Reality. INTERNATIONAL JOURNAL OF ELECTRONICS AND TELECOMMUNICATIONS [online]. 2022, 68(3), 497–504 [cit. 2023–05–21]. ISSN 2081–8491. Dostupné z: doi:10.24425/ijet.2022.141266
[4] WAWRZYNIEC ROMANIUK, Miłosz a Joanna ŁUKASIEWICZ-WIELEBA. Hybrid Education in Higher Education on the Example of Academic Teachers’ Experiences in Post-pandemic Reality. INTERNATIONAL JOURNAL OF ELECTRONICS AND TELECOMMUNICATIONS [online]. 2022, 68(3), 489–496 [cit. 2023–05–21]. ISSN 2081–8491. Dostupné z: doi:10.24425/ijet.2022.141265
