Informáčná chudoba / gramotnosť — Freire & Childers & Post

Keď koncom druhej svetovej vojny UNESCO vytvorilo programy na podporu gramotnosti založené na písaní, čítaní a počítaní, približne o 30 rokov neskôr Paulo Freire rozvinul túto základnú gramotnosť o prvky kritického rozmýšľania, ktoré majú viesť ku kreativite a slobode.[1] Informačnú chudobu môžeme považovať práve za opak informačnej gramotnosti. storočia po rozšírení informačno-komunikačných technológií, svet rozdelený na informačne chudobných a informačne bohatých tu bol dávno pred ich vynálezom. Môže sa však stať, že ľudia nemusia byť informačne gramotnými, aby vedeli získať a pokryť svoje informačné potreby — napríklad keď informáciu jedinec získa bez toho, aby si uvedomoval, že mu chýbala. Práve z tohto dôvodu môžu výskumy informačnej chudoby poskytnúť viac svetla aj do výskumov informačnej gramotnosti .[2]

Informačná chudoba
Medzi informačne chudobnými a informačne bohatými sa vytvára priepasť, ktorá sa nazýva informačná nerovnosť, informačná priepasť alebo informačné rozdelenie.[3] Novšie prístupy chápania informačnej chudoby sú spájané s pojmami digitálne rozdelenie a univerzálny prístup , ktoré predovšetkým vyjadrujú možnosť prístupu jednotlivca k informačno-komunikačným technológiám alebo k internetu. Pojem digitálne rozdelenie sa objavil začiatkom 90. Digitálne rozdelenie predstavuje priepasť medzi ľuďmi, ktorí majú prístup k informačným technológiám a môžu ich efektívne využívať, a tými, ktorí k nim nemajú prístup alebo majú tento prístup obmedzený.

Pomenovanie tých, ktorí prístup majú , a tých, ktorí nemajú , sa používalo už predtým, než sa začal používať termín digitálna priepasť. Okrem digitálneho rozdelenia rozoznávame aj globálne digitálne rozdelenie , ktorá zahŕňa rozdiely v prístupe k technológiám medzi krajinami.[4] Digitálna priepasť vytvára takzvanú cyberchudobu a virtuálnu nerovnosť. Digitálne rozdelenie 2.0 sa týka hlavne rozvinutých krajín a označuje sa aj ako prístupové rozdelenie alebo užívateľská priepasť. Vytvára tak digitálnych imigrantov a skupinu ľudí, ktorí majú prístup, ale technológie nepoužívajú .

Prístupy k informačnej chudobe
- Ľudský prístup — je založený na hermeneutickom pohľade na informáciu. Pri tomto prístupe mnohí kladú dôraz na potrebu vzdelávania ako jedinej cesty na odstránenie informačnej chudoby. [5]
- Technologický prístup — zaoberá sa hardvérom, softvérom a pripojením k internetu. [6]
- Obsahový prístup — týka sa dostupnosti kvalitných informácií, pretože nedostatok kvalitných a užitočných informácií. [7]

Výskum informačnej chudoby
Z niektorých výskumov zasa vyplýva, že informačne chudobní sú tí, ktorí sa do tejto situácie dostali vlastným pričinením a sú považovaní za tých, čo «chronicky nič nevedia». [8] Iní autori aj kvôli rozvoju IKT — (Informačné a komunikačné technológie), pokladajú spoločnosť pred 100 rokmi za informačne chudobnú a súčasnú spoločnosť za informačne bohatú. V literatúre však nenájdeme žiadne odlišné trendy — napríklad knižničná a informačná veda sa nezaoberá informačnou chudobou iba z hľadiska knižníc a informačných systémov a z hľadiska vzdelávania sa nepozeráme na informačne chudobných ako na objekt záujmu navrhovania vzdelávacích riešení. Väčšina literatúry však zastáva podobný názor, že priepasť medzi informačne chudobnými a informačne bohatými by sa dala preklenúť, ak sa bude uplatňovať rovnosť prístupu k informáciám .

Tripartitný kultúrno-behaviorálny model informačnej chudoby
Childers pre navrhnutie tejto metódy využil svoju prácu z roku 1971 (unobtrusive method)[9], ktorá slúžila ako základom pre následne vytvorenie metódy v roku 1975. Podľa Childersa spolu s Postom vypracovali v roku 1975 model kultúrno-behaviorálneho správania informačnej chudoby.[10] V tomto modely zhrnuli poznatky zo sociálnych vied a smerovali ho k prístupu k životnej situácii.

- Subkulturálne obmedzenie — izolácia spoločnosti, ktorá sa trpí nedostatkom pocitu byť súčasťou širšej spoločnosti na základe informačnej chudoby. [11]
- Osobný prístup k životnej situácii — ľudia z predošlej skupiny a znevýhodnení ľudia pre ktorých nie je možné prekonať informačné bariéry sa tiež zaraďujú medzi informačne chudobných.[12]
- Neschopnosť spracovávať informácie — príčinou môže byť isté telesné znevýhodnenie, nedostatočné vzdelanie alebo jazyková zručnosť.[13]

Zdroje:

[1] HALL, R. 2010: Public Praxis: A Vision for Critical
Information Literacy in Public Libraries. Public Library Quarterly 2010, Ročník 29, Číslo 2, s. 162–175, 13 strán. Prevzaté 6.4.2022 z databázy Scopus.

[3][4]FLOR, A. 2009: Developing Societes in the Information
Age: A Critical perspective [online]. 2009. [cit. 6.4. 2022].
Dostupné Z: http://upou.academia.edu/AlexanderFlor/Books/108344/Developing_Societies_in_the_Information_Age_A_Critical_Perspective.

[5][6][7] BRITZ, J. 2007: A Critical Analysis of Information
Poverty from a Social Justice Perspective [online]. 2007. [cit. 6.4. 2022].
Dostupné Z: http://upetd.up.ac.za/thesis/available/etd-07212007-122555/unrestricted/00front.pdf

[8] RANKOV, P. 2006: Informačná spoločnosť. KK
Bagala : LCA Publisher Group. 1. vydanie, 2006. 173 s. ISBN 80–89129–91–9.

[9] CHILDERS, THOMAS. Scouting the Perimeters of Unobtrusive Study of Reference [online]. College of Information Studies Drexel University Philadelphia, Pennsylvania, 1971 [cit. 2022–04–06]. Dostupné z: https://www.ideals.illinois.edu/bitstream/handle/2142/607/Childers_Scouting.pdf

[10] THOMPSON, Kim M. 2007: Furthering Understanding of
Information Literacy through the Social Study of Information Poverty. Canadian Journal of Information & Library Sciences 2007, Ročník 31, Číslo 1, s. 87–115, 29 strán. Prevzaté 6.4.2022 z databázy Scopus.

[11] CHATMAN, E. 1992: Information world of retired woman
(New directions in Information management). Greenwood Pub Group Inc. 1. vydanie, 1992.168 strán. ISBN: 0313254923

[2][12][13] THOMPSON, Kim M. Multidisciplinary approaches to information poverty and their implications for information access: Information and Communication Studies [online]. 2006 [cit. 2022–04–06]. Dostupné z: https://researchoutput.csu.edu.au/en/publications/multidisciplinary-approaches-to-information-poverty-and-their-imp